Domáce Politika Parlamentné voľby Top

Po Kiskovi vyštartovali mladí Smeráci. Kritizujú jeho doterajšiu kampaň, otázne je aj narábanie s údajmi

Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

BRATISLAVA – Len pred niekoľkými dňami bývalá hlava štátu odovzdala podpisy potrebné na vznik  strany. Andrej Kiska odovzdal dokonca viac, ako bolo nutné. Už dnes však čelí prvému problému. Mladí Smeráci tvrdia, že počas posledných mesiacov využil dieru v zákone. Volebnú kampaň tak odštartoval problémom. 

 

Počas posledných týždňov sa z množstva billboardov na Slovensku pozerá tvár bývalého prezidenta Andreja Kisku. Na žltom pozadí je okrem jeho tváre aj meno vznikajúcej strany – Za ľudí. Podobné je to i na webe, reklamné bannery mohli ľudia vidieť na viacerých stránkach.

Keď sa však na billboard pozriete zblízka, uvidíte, kto ho platí. Strana Za ľudí to nie je, pretože tá de facto ešte v čase billboardovej kampane neexistovala. Zaregistrovať ju musí ministerstvo vnútra až po tom, čo žiadatelia splnia všetky podmienky. Reklamu na billboardy tak zaplatilo občianske združenie Je nás viac. Vznik tohto združenia oznámil Kiska ešte počas výkonu funkcie prezidenta.

Mládežnícka organizácia Smeru, Mladí sociálni demokrati, ešte včera večer poukázali na možné obchádzanie zákona zo strany bývalého prezidenta. “Opäť ide o predvolebnú kampaň, tentokrát kampaň novovznikajúcej strany Andreja Kisku “Za ľudí,” ktorú teraz neplatí jeho súkromná cestovateľská firma KTAG, ale občianske združenie “Je nás viac”. Našiel Andrej Kiska ďalší pochybný spôsob ako obísť zákon a zvýhodniť seba pred ostatnými?” pýtajú sa v blogu.

Vo svojom článku upozorňujú na zákon o združovaní občanov. V tom sa občianskym združeniam zakazuje vykonávať politickú činnosť. Pokiaľ ministerstvo vnútra takéto porušenie zákona zistí, tak združenie upozorní a môže ho dokonca administratívne rozpustiť. Tam však kompetencie ministerstva vnútra končia.

Ku Kiskovej strane sa prihlásili už viacerí aktívni politici. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Poslanci navyše ešte pred letom schválili zákon o obmedzení financovania politických strán. Už ho podpísala aj prezidentka Zuzana Čaputová. Tento zákon bol podľa niektorých smerovaný hlavne na nové strany. A to preto, lebo nedisponujú finančnými dotáciami od štátu, ktorý ich prideľuje za výsledok vo voľbách. Podľa vlastných vyjadrení hnutia Progresívne Slovensko a strany SPOLU, daný zákon vraj neovplyvní ich fungovanie. V inej situácii je však Andrej Kiska a jeho budúca strana, Za ľudí. Ten na ňu síce ešte len odovzdal podpisy, no politickú reklamu a zber dát na sociálnej sieti a webe už realizuje. Cez občianske združenie.

Podľa Mladých sociálnych demokratov sa Kiska takýmto spôsobom snaží prekročiť limit na financovanie strany. Náklady, využité na billboardy z občianskeho združenia, sa totiž do kampane nezapočítajú. “To znamená, že keď sa podľa zákona začne riadna predvolebná kampaň, bude mať strana k dispozícii nedotknuté 3 milióny eur, pretože všetky ostatné výdavky pred ňou boli výdavkami združenia “Je nás viac” a tie sa do kampane nezapočítavajú,” argumentujú. Na problém vraj už upozornili aj ministerstvo vnútra, ktoré má vo svojej gescii takéto problémy riešiť.

Glob.sk v tejto veci kontaktoval aj predsedu štátnej volebnej komisie Eduarda Barányho. Práve táto komisia sa počas rôznych volieb zaoberá takýmito otázkami. K tejto veci sa však Barány zatiaľ vyjadriť nechcel. “Momentálne sa nevyjadrím, pretože nám to môže prísť na stôl a nechcem robiť závery bez toho, aby som si preštudoval spis,” odôvodnil Barány.

Na celú vec zareagovala aj Kiskova strana Za ľudí. “Je milé, ako občianske združenie Mladí sociálni demokrati, ktoré koná vždy politicky v prospech strany Smer, trápi iné občianske združenie, ktoré koná v prospech neexistujúcej strany,” uviedla strana pre Glob.sk. Dodali, že občianske združenie Je nás viac koná podľa svojich stanov, ktoré schválilo aj ministerstvo vnútra. To je v súčasnosti stále pod palcom strany Smer.
“Andrej Kiska prispel na chod občianskeho združenia Je nás viac sumou asi 180 000 eur, čo zverejnil hneď na prvej tlačovej konferencii po skončení vo funkcii prezidenta,” napísali následne. Ako následne uviedli, predvolebnú kampaň bude viesť a financovať strana Za ľudí. “Ak vznikne, v zmysle zákona z transparentného účtu,” uzavreli.

Občianske združenie nie je politická strana

Ešte predtým, ako Kiska odišiel z prezidentského paláca, vzniklo občianske združenie Je nás viac o.z. Stalo sa tak už v apríli, ešte v čase aktívneho výkonu jeho funkcie. Tvrdil vtedy, že chce počas funkcie zostať apolitický a novú stranu tak oficiálne predstavil až po inaugurácii novej prezidentky. Občianske združenie však už existovalo.

Kiska ho predstavil videom. Prakticky okamžite spustil aj webstránku, ktorej prakticky jedinou funkciou bolo zadať svoj mail a “pridať sa”. Dnes už stránka občianskeho združenia neexistuje, užívateľa automaticky presmeruje na web vznikajúcej strany. Tú spravuje práve občianske združenie Je nás viac o.z. Andrej Kiska oficiálne nie je zakladajúcim členom OZ.

 

Kiskova budúca strana ešte počas prezidentovej služby štátu spustila aj bilbordovú kampaň cez to isté občianske združenie. Do daného občianskeho združenia vložil Andrej Kiska podľa vlastných slov 180-tisíc eur. Občianske združenia musia síce viesť účtovníctvo, poväčšine však len to jednoduché. Podvojné musia viesť vtedy, ak je príjem väčší ako 200-tisíc eur. Za určitých okolností nemusia občianske združenia dokonca ani podávať daňové priznania.

Andrej Kiska už “kampaňoval” cez občianske združenie.  Zdroj: archív Glob.sk

Je to vtedy, ak má príjmy najmä z členských príspevkov, z darov a z príspevkov z 2 % z dane. Ako boli použité prostriedky tohto Kiskovho občianskeho združenia sa tak z oficiálnych registrov nedozvieme, transparentný účet má mať podľa vyjadrení exprezidenta až politická strana.

Reklama združenia je nerozoznateľná od reklamy strany

Kampaň združenia v prospech politickej strany je bola viditeľná hlavne vďaka billboardom v uliciach po celom Slovensku a niekoľko dní aj vďaka bannerovej reklame na portáloch spravodajských webov SME a Denník N. Na oboch je fotografia Andreja Kisku spolu s názvom svojej strany avšak objednávateľ je práve občianskej združenie “Je nás viac”. Pri online banneroch je aj ťažšie rozoznať informácie objednávateľa a dodávateľa pre nie príliš kvalitné spracovanie.

Andrej Kiska už “kampaňuje” cez občianske združenie. Zdroj: archív Glob.sk

Podľa zákona o združovaní občanov nie je dovolené aby občianske združenia vyvíjali činnosť, ktorá je vyhradená politickým stranám či hnutiam. Ak na takúto činnosť príde ministerstvo vnútra môže dané združenie rozpustiť. “Ak v zmysle § 12 ods. 3 písm. a) ministerstvo zistí, že združenie vyvíja činnosť, ktorá je vyhradená politickým stranám a politickým hnutiam, bez meškania ho na to upozorní a vyzve ho, aby od takej činnosti upustilo. Ak združenie v tejto činnosti pokračuje, ministerstvo ho rozpustí,” uviedlo pre Glob.sk ministerstvo vnútra.

Podotkli však, že by šlo len o administratívne rozpustenie združenia, do vzniku strany Za ľudí by zasiahnuť nemohli ani keby sa potvrdilo, že Kiskovo občianske združenie obchádza zákon. A preto najhoršie, čo by sa mu mohlo stať, je len rozpustenie združenia. “Z dôvodov vyššie uvedených môže ministerstvo upozorniť a prípadne aj administratívne rozpustiť občianske združenie, nie politickú stranu. Dôvody pre rozpustenie politickej strany upravuje osobitný zákon (zákon o politických stranách),” upozorňuje rezort.

Podobný problém malo SPOLU

Vznikajúce strana Za ľudí dokonca nemôže prijať takúto kampaň ako dar či bezodplatne plnenie v jej prospech ani podľa súčasného zákona. Podľa zákona o politických stranách a politických hnutiach takúto situáciu výslovne zakazuje. Na rovnaký problém narazila aj strana SPOLU pri financovaní kampane do európskeho parlamentu, kedy ale v okamihu, kedy dar od spolupracujúceho občianskeho združenia prijala no aj okamžite vrátila.

Zákon o politických stranách a politických hnutiach zároveň zakazuje prijímať politickému subjektu dary od občianskeho združenia, ale aj od nadácie, neziskovky či združení obcí.

Je nás viac = Za ľudí

Rozdiel medzi Kiskovým občianskym združením a stranou Za ľudí je pritom čoraz menej viditeľný. V súčasnej dobe totiž z pohľadu občana združenie už ani neexistuje – rovnako ako webová stránka tak aj stránka na sociálnej sieti zmenila meno a dnes už nesú názov vznikajúcej strany.

Prečo to robí?

Podľa nového zákona budú mať strany možnosť minúť  na kampaň do Národnej rady SR do výšky 3,5 milióna eur. Do tejto sumy sa započítavajú aj peniaze vynaložené na propagáciu strany 180 dní pred vyhlásením volieb. Voľby sa vyhlasujú najneskôr 110 dní pred dňom konania volieb.  Ak voľby budú v riadnom termíne, teda na prelome februára a marca 2020, tak všetky výdavky, ktoré strany minú od mája 2019 sa už započítavajú do kampaňového limitu. Andrej Kiska tvrdí, že do občianskeho združenia vložil zatiaľ len on sám 180 – tisíc eur.

Nový zákon zároveň obmedzuje príspevok od jedného člena na maximum 10-tisíc eur a zrušila sa možnosť vstupu tretích strán do kampaňového procesu.

To všetko sa dotkne aj Andreja Kisku. Ako darca, ktorý je schopný dať na kampaň 180-tisíc eur, môže mať veľký problém pri ďalšom financovaní aktivít svojej strany po jej vzniku.

Vďaka financovaniu svojej kampane cez občianske združenie Andrej Kiska a jeho strana môže zvýšiť svoje finančné prostriedky, ktoré minie na predvolebnú kampaň v tejto chvíli minimálne o deklarovaných 180-tisíc eur. Strana môže po vzniku následne minúť aj ďalších 3 500 000 eur a žiadnym spôsobom sa do toho nebude počítať kampaň, ktorá je vidieť v uliciach a na internete v dnešných dňoch. Vďaka tomuto dostáva strana bývalého prezidenta výhodu pred ostatnými stranami a tým pádom môže prísť k nerovnej súťaží.

Možné zneužitie osobných údajov 

Okrem možného finančného obchádzania zákona možno vzniká ešte ďalšie možné obídenie zákona.

Pred ohlásením vzniku samotnej strany začal Andrej Kiska zbierať na webstránke spomínaného občianskeho združenia emailové adresy na ľudí, ktorí chcú byť informovaní o aktivitách občianskeho združenia Je nás viac. Tieto údaje však dnes Andrej Kiska používa na propagáciu svojej novovznikajúcej strany a na adresy týchto ľudí bude posielať upozornenia na aktivity politickej strany.

Všetky kontakty vyzbierané podľa novej platnej legislatívy EÚ na ochranu osobných údajov (GDPR) patria občianskemu združeniu a nesmú byť použité inak ako bolo napísané v pravidlách, na ktoré ľudia dali súhlas. Čo doslova znamená, že nesmú byť presunuté na iný subjekt, v tomto prípade ani na politickú stranu Za ľudí. Dnes už pôvodná stránka jenasviac.sk smeruje práve na web novovznikajúcej strany zaludi.sk.

Už pri samotnom súhlase so spracovaním osobných údajov síce momentálne človek súhlasí s ich využitím na politické účely, podľa štátu aj odborníkov to však nemusí stačiť.

Glob.sk sa na túto situáciu spýtal Úradu na ochranu osobných údajov SR aj advokátskej kancelárie Stentors v Bratislave. “Z pohľadu ochrany osobných údajov nestačí respektíve je nedostačujúca iba informácia o tom, že e-mailové adresy budú využívať aj tretie strany,” napísala pre Glob.sk JUDr.Tamara Valková z kancelárie Úradu na ochranu osobných údajov SR. “Občianske združenie musí v tomto prípade disponovať súhlasom osôb, ktorý musí byť udelený slobodne a musí byť odlíšiteľný od akýchkoľvek iných skutočností, aby si dotknutá osoba bola vedomá, komu a na aké účely svoj súhlas dáva. Takisto je vhodné, aby tretie strany boli v rámci súhlasu konkretizované, pretože dotknutá osoba sa môže slobodne rozhodnúť  komu súhlas so spracúvaním e-mailovej adresy udelí,” tvrdí Valková.

Billboardy platilo občianske združenie. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Podobný názor má aj Lenka Katríková, ktorá je senior advokátkou v advokátskej kancelárii Stentors v Bratislave. “Občianske združenie a politická strana sú dva rozdielne subjekty, preto sa podmienky spracúvania osobných údajov budú posudzovať vo vzťahu ku každému zvlášť. Ak občianske združenie získa osobné údaje fyzických osôb, pričom s ich súhlasom tieto využije pre účely zasielania newslettra, tak ich nemôže bez vedomia dotknutých osôb a prípadného ďalšieho súhlasu poskytnúť politickej strane, prípadne tieto využiť iným spôsobom, než na ktorý bol súhlas vyžiadaný,” opisuje právnička. “Tu je potrebné zdôrazniť, že nie vždy sa pre spracúvanie osobných údajov vyžaduje súhlas dotknutej osoby, keďže v niektorých situáciách je možné spracúvať osobné údaje aj bez súhlasu, na inom právnom základe, avšak dotknuté osoby by mali byť o zmene účelu spracúvania osobných údajov oboznámené,” tvrdí. Podľa nej ak politická strana získa osobné údaje o fyzických osobách, sama musí posúdiť, na aký účel tieto osobné údaje využíva, či ich môže spracúvať bez súhlasu dotknutých osôb, či má dotknuté osoby informovať o spracúvaní osobných údajov.

 

O stanovisko sme požiadali aj vznikajúcu stranu Andreja Kisku Za ľudí. Článok budeme o ich odpoveď aktualizovať.