BRATISLAVA – Slovenský tenis nemá posledné roky za sebou vydarené obdobie. Dalo by sa povedať, že to je voľný pád bez reálneho medzipristátia. Medzi mužmi aj ženami. Ak by nebolo posledných úspechov Filipa Polášeka vo štvorhre, potom by to bola jedna veľká tragédia.
Na turnajoch konečná už v po prvých kolách, na grandslamoch je dôvodom na oslavy už len účasť v Melbourne, Paríži, Londýne či v New Yorku, o nejakých triumfoch sa môžeme baviť na úrovni irónie či dobrého vtipu. K tomu skončila s kariérou Daniela Hantuchová a teraz aj Dominika Cibulková. Pre slovenský tenis to je Jóbova zvesť. Do športového dôchodku odišla totiž aj posledná slovenská tenisová ikona súčasnosti. A asi aj najbližších desiatich rokov. Pri všetkej úcte ku Kližanovi, Lackovi, Rybárikovej či Kužmovej – sú iba šedé myšky mediálneho záujmu a popularity.
(Ne)prekvapujúci koniec kariéry
Ale späť k téme číslo jedna dnešných dní. Koniec Cibulkovej je pre mnohých šokom, ale pre zainteresovaných očakávaným krokom. Minimálne polroka sa 30-ročná bratislavská rodáčka pripravovala na svoje posledné podanie. Prekvapenie to určite nie je, ako ním nie je ani načasovanie tohto kroku.
Žiadny slovenský tenista nemá takú charizmu, reklamnú a marketingovú silu a pozornosť médií. Ona bola hlavnou tvárou slovenského tenisu. Slovenský tenis by Cibulkovú potreboval. Problém bol ale v tom, že Cibulková už nepotrebovala tenis. Každodenný, celoročný. Už tam nebola motivácia, ťah na bránu, cestovanie, tréning. Už má iné priority. Je koniec. Game, set, zápas. Jej kariéra bola na slovenské pomery fascinujúca. Veď Cibulková je najúspešnejšia slovenská tenistka v histórii, na okruhu WTA vyhrala osem titulov a zarobila 13,8 milióna dolárov.
Životný úspech dosiahla v októbri 2016, keď triumfovala na MS WTA Tour v Singapure. “Na Roland Garros to bol môj posledný zápas. Chcela som to v sebe absorbovať a zistiť, či som s tým stotožnená. Myslím si, že dnes je na to perfektný deň. Dlho som nad tým rozmýšľala a teším sa na nový život,” povedala Cibulková na krste svoje knihy Tenis je môj život. O konci kariéry rozmýšľala už vyše roka, rozhodnutá bola po májovom Roland Garros, no s oficiálnym oznámením čakala až doteraz. “Som naozaj šťastná, že to bolo takto v kruhu blízkych a stalo sa to pri takejto krásnej udalosti, ako je krstenie mojej, verím, že jedinej knihy, ktorú napíšem. Preto som s tým aj trošku otáľala a chcela som si to nechať na tento krst, pretože je to pre mňa veľmi špeciálne. Rozmýšľala som nad tým naozaj viac ako rok a nebolo to ľahké, v singli bol môj posledný zápas na Roland Garros a paradoxne som potom hrala ešte štvorhru, pri ktorej sa lúčila Lucka Šafářová. Ona vlastne verejne, ja neverejne, ale tiež som vedela, že je to môj posledný zápas,” povedala Cibulková.
Nad koncom kariéry pritom uvažovala už v roku 2016, no vtedy sa rozhodla ešte “potiahnuť”, veľkú úlohu v tom zohral jej mentálny tréner. “Vtedy som bola vo veľmi zlom psychickom rozpoložení, ktoré trvalo aj päť mesiacov a nevedela som sa odtiaľ dostať. Išlo to až do depresie. Jediné východisko vtedy pre mňa bolo, že ‘preboha ja chcem otehotnieť’ a to sa nestalo. V polovici roka sme to však rozlúskli, začali sme sa o tom rozprávať a môj mentálny kouč mi veľmi pomohol. On ma vlastne naštartoval na ten ďalší rok a pol, ktorý som ešte dala.” Tridsaťročná už bývalá hráčka priznala, že pod jej rozhodnutie sa z istej časti podpísali aj zdravotné problémy. “Achilovka ma pri hre omínala a myslím si, že ani moje telo už nebolo schopné dávať sto percent, ale rozhodnutá skončiť som bola už dlhšie, pretože som to tak cítila.”
Za najkrajšie momenty v kariére považuje všetky úspechy, no špeciálny bol triumf na spomínanom MS WTA Tour v Singapure v roku 2016. “Samozrejme, že najviac budem spomínať na úspechy, boli to krásne chvíle. Napríklad, keď som vyhrala Sinagpur, bola to veľká radosť a verím, že ju v živote ešte zažijem. Pretože mimo kurtov som takú eufóriu ešte nikdy neprežila. Verím, že sa tam tým rodinným životom ešte dostanem. To bol ten moment, keď som si povedala, že preto som to robila celý život. Vtedy som začala byť spokojná so svojou kariérou,” skonštatovala Cibulková.
Ako vidí svoju ďalšiu budúcnosť, ešte presne nevie, veľa času chce venovať svojej akadémii, uvažuje aj nad komentovaním či istou formou trénerstva. “Uvidíme, tenis je zatiaľ jediné, čo viem v živote robiť najlepšie, takže sa ho budem držať v mojej akadémii, na čo sa aj veľmi teším. A tiež sa veľmi tešíme na rodinku. Je to obligátna otázka, ale nie, neočakávame prírastok do rodiny. Aj keby sme, tak vám to neprezradím,” uviedla k fámam o jej tehotenstve. Päť mesiacov od posledného duelu si užívala plnými dúškami. “Tých päť mesiacov bolo krásnych, zažili sme taký život a také leto, aké som ešte nikdy nemala. Bolo to úžasné.”
Padla aj otázka, či by sa ešte niekedy chcela prípadne vrátiť na kurty, ako niektoré jej súperky aj po tehotenstve. “Keď som videla ženy, ktoré sa vrátili na kurty s deťmi, tak som si hovorila: ‘toto nikdy.’ Ale posledné dva, tri mesiace si už hovorím: ‘nikdy nehovor nikdy.'”