BRATISLAVA – Vo svete sa v roku 2018 odhadom nachádzalo 14-tisíc jadrových zbraní. Je to o niečo menej ako predošlý rok. Vedci zo švédskeho inštitútu v tom nevidia žiadny dôvod na optimizmus. Okrem toho aj vypovedanie Zmluvy o jadrových zbraniach stredného doletu INF vyvoláva obavy, že môže opätovne dôjsť k novým pretekom v zbrojení.
Podľa výskumníkov investujú svetové jadrové mocnosti viac finančných prostriedkov do svojich nukleárnych zbraní. Ich počet celosvetovo klesol o takmer štyri percentá, ako vo svojej štúdii píše Štokholmský medzinárodný inštitút pre mierový výskum (SIPRI). Lenže štáty viac investujú do ich modernizácie.
“Úprimne povedané, je to negatívny trend,” povedal expert SIPRI pre jadrové zbrane Shannon Kile. Ústup jadrových zbraní je spôsobený aj tým, že USA a Rusko v minulosti vyradili arzenál, ktorý už nepotrebovali.
Celkovo bolo v januári 2019 podľa výročnej správy SIPRI za rok 2018 odhadovaných 13 865 nukleárnych zbraní. Rok predtým to bolo asi 14 465 kusov. Na vrchole studenej vojny v polovici 80. rokov sa na našej planéte nachádzalo okolo 70-tisíc jadrových hlavíc.
Podľa SIPRI je dnes 90 percent tohto arzenálu v rukách USA a Ruska. Odhaduje sa, že vlastnia 6185 a 6500 jadrových hlavíc. Ale aj ďalšie tri mocnosti, ktoré majú v OSN možnosť veta, majú nukleárny arzenál. Spojené kráľovstvo má 200, Francúzsko 300 a Čína 290 hlavíc. Ďalej nasleduje Izrael (80-90) a štáty zapojené do interného konfliktu ako India (130-140) a Pakistan (150-160). India, Pakistan a Čína v posledných rokoch svoj arzenál ešte ďalej rozšírili.
Experti odhadujú, že Severná Kórea vlastní 20-30 hlavíc na rozdiel od predošlého roka, kedy mala k dispozícii okolo 10 až 20 kusov. Ale iba zbrane USA, Ruska, Veľkej Británie a Francúzska sú okamžite pripravené na nasadenie.
'Modernization of world nuclear forces continues despite overall decrease in number of warheads' – New SIPRI Yearbook out now ➡️https://t.co/cZWL3dqx4g#SIPRIYearbook pic.twitter.com/EvDcHqX5OT
— SIPRI (@SIPRIorg) June 16, 2019
Vplyv zmluvy START
Pokles počtu jadrových zbraní je podľa SIPRI spôsobený najmä faktom, že USA a Rusko po podpísaní bilaterálnej dohody o odzbrojení “Nový START” v roku 2010 naďalej znižovali svoje arzenály. Platnosť zmluvy vyprší v roku 2021, pokiaľ sa veľmoci nedohodnú na jej predĺžení. V súčasnosti však neprebiehajú žiadne diskusie ani rokovania na túto tému. “Vyhliadky na pokračovanie v redukcii (týchto zbraní) sa javia ako nepravdepodobné vzhľadom na politické a vojenské rozdiely medzi oboma krajinami,” povedal Kile zo SIPRI pre DPA.
Novú zmluvu START podpísali v roku 2010 vtedajší prezidenti oboch štátov Barack Obama a Dmitrij Medvedev v Prahe. Dohoda predpokladá zníženie počtu jadrových hlavíc pripravených na použitie o asi tretinu na 1550 kusov, ako aj obmedzenie systémov nosičov na 800.
Rozdiely sa prejavili aj odstúpením USA od zmluvy INF s Ruskom, ktorá predpokladala zničenie pozemných rakiet kratšieho a stredného doletu. Vypovedanie dohody nadobudne platnosť 1. augusta. Rusko tiež vyhlásilo, že do tej doby dohody opustí.
Svet bez nukleárnych zbraní je v nedohľadne
Kile tiež vysvetlil, že všetky jadrové mocnosti svoje zbrane modernizujú. “Atómové zbrane sa stali pre národnú bezpečnosť a vojenské stratégie opäť dôležitými.” Pod vládou Donalda Trumpa Spojené štáty vykonávajú komplexnú stratégiu modernizácie. “Tá zahŕňa jednak zbrane ako také, ale aj bombardéry, ponorky a riadené strely a výrobné kapacity,” vysvetlil expert. Podobný trend sa dá sledovať aj v Rusku. Svet bez jadrového arzenálu je preto v nedohľadne, dodal Kile.
Výskumníci získali údaje pre 50. vydanie svojej výročnej správy z verejných zdrojov. Medzi nimi aj od vlád. SIPRI zároveň kritizoval fakt, že nie všetky štáty transparente zverejňujú údaje o svojich arzenáloch.
