Politika Domáce Prezidentské voľby Top

Pokus založiť politickú stranu mu nevyšiel, teraz sa chce Chmelár stať prezidentom

Eduard Chmelár ohlásil kandidatúru na prezidenta v júni, kandiduje ako nezávislý. Zdroj: TASR - Marko Erd

BRATISLAVA – Eduard Chmelár sa narodil 21. augusta 1971 v Modre, vyrastal v Pezinku. Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je novinárom, pedagógom, mierovým aktivistom. Do politiky vstúpil prvýkrát ako 18 ročný počas revolučných udalostí v novembri 1989, v prezidentských voľbách chce “zjednocovať”.

Novinár

Bol zakladateľom a prvým šéfredaktorom ľavicového týždenníka Slovo, predtým pôsobil ako redaktor Literárneho týždenníka, Knižnej revue či ako vedúci zahraničnopolitického oddelenia denníka Práca. Publikoval aj v mnohých iných médiách. Za svoju novinársku aktivitu bol mnohokrát ocenený. V októbri roku 2008 ako dovtedy jediný získal jednu z troch finálových nominácií na Cenu Európskeho parlamentu za žurnalistiku. Išlo o esej, ktorá kritizovala priebeh európskej integrácie.

Protivojnový aktivista

Keď mal 18 rokov, stal sa počas “nežnej revolúcie” jedným z predstaviteľov hnutia Verejnosť proti násiliu v Pezinku. V nasledujúcich rokoch viedol celý rad občianskych kampaní. Tie boli často namierené proti vojne.  V roku 1999 organizoval demonštrácie proti bombardovaniu Juhoslávie, bol iniciátor protestnej petície občanov odovzdanej Veľvyslanectvu USA na Slovensku. Podieľal sa na kampani za zrušenie základnej vojenskej služby z roku 2001. Bol aj pri najväčšej protivojnovej demonštrácii v dejinách Slovenska z 15. februára 2003, ktorej podstatou bol pochod proti vojne v Iraku. Tejto demonštrácie sa zúčastnilo viac ako 2 tisíc ľudí. V roku 2003 sa stal predsedom petičného výboru za vypísanie referenda o vstupe do NATO.

Eduard Chmelár a dalajláma. Zdroj: chmelarpreslovensko.sk

Pedagóg

Ako docent pôsobil v odbore slovenské dejiny. Vedúcu pozíciu zastával aj v Ústave politických vied Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. Pedagogickú činnosť vykonával aj na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Senát Akadémie médií ho 22. novembra 2012 zvolil za prvého rektora tejto inštitúcie v rámci Vysokej školy mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave. Vydal tri monografie a množstvo štúdií a odborných článkov.

Eduard Chmelár a nemecká kancelárka Angela Merkelová. Zdroj: chmelarpreslovensko.sk

Politik

V roku 2009 ako nezávislý kandidát chcel zamieriť do Európskeho parlamentu na listine Strany zelených.

Chmelár sa po protestoch Gorila v roku 2011 prezentoval ako jeden z členov a lídrov kandidátnej listiny hnutia 99 percent do predčasných volieb v roku 2012. Z kandidátky sa ale pre nezhody s vedúcimi predstaviteľmi hnutia napokon stiahol.

​Do politiky sa pokúsil vrátiť prostredníctvom vlastného hnutia SEN (Solidarita-Ekológia-Nenásilie) v roku 2015. Chmelár mal ambície sa so svojím hnutím presadiť v parlamentných voľbách v roku 2016. Žiadosť o registráciu hnutia bola ale nakoniec zamietnutá Ministerstvom vnútra kvôli nedostatočnému počtu platných podpisov, potrebných na registráciu tejto politickej strany. Ministerstvo následne oznámilo, že pri jednotlivých podpisoch boli uvedené aj falošné a aj skartované občianske preukazy. Vyskytli sa aj tzv. neexistujúci ľudia.

Neurológ Pavel Traubner, Eduard Chmelár a bývalý prezident Rudolf Schuster. Zdroj: chmelarpreslovensko.sk

Kandidát na prezidenta

Svoje rozhodnutie kandidovať za prezidenta ohlásil 23. apríla minulého roka aj na sociálnej sieti. “Možno sa vám bude zdať moje rozhodnutie odvážne, snáď až trúfalé – rovnako ako sa zdalo aj mne – ale ubezpečujem vás, že nie je výsledkom príliš vysokej mienky o mne samom, ale znepokojenia nad doterajším stavom a výkonom tohto úradu. Mám Slovensko rád, poznám ho v celej jeho rozmanitosti a rozumiem mu v celej jeho protirečivosti,” napísal Chmelár na sociálnej sieti.

V kandidatúre ho podporili aj bývalí prezidenti, Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič. Medzi jeho ďalších podporovateľov patrí podľa Chmelárovej prezidentskej webstránky aj známy textár Martin Sarvaš, hudobník Marián Greksa, či bývalý generálny riaditeľ Slovenskej televízie Štefan Nižňanský.

Eduard Chmelár na jednom zo svojich vystúpení. Zdroj:SITA/Marko Erd

Počas  kampane nepriamo kritizoval jedného z protikandidátov za objem finančných prostriedkov minutých na neoficiálnu časť.

“Férovosť prezidentských volieb totiž už dnes nenarúša len to, že nejaký kandidát prekročí povolený finančný limit na oficiálnu volebnú kampaň. Oveľa viac ich narúša to, keď niektorí kandidáti blízki Prezidentskému palácu už niekoľko mesiacov pred stanoveným termínom oblepili Slovensko bilbordmi a tvária sa, že to nie je kampaň. Nie je to protiprávne, ale nie je to ani slušné,” písal Chmelár vo svojom vyhlásení, ktoré poslal médiám.

V septembri 2018 vyšiel prekvapivý prieskum, v ktorom bol Eduard Chmelár na jednom z popredných miest. To sa mu ale v ďalších prieskumoch nepodarilo zopakovať.

Chmelár odovzdal 28. januára hárky so 17.953 podpismi potrebnými na svoju prezidentskú kandidatúru. Chmelár vyhlásil, že chce byť prezidentom bežných ľudí. Slovenská spoločnosť je podľa neho rozdelená. “Vstupujem do tohto zápasu s presvedčením, že Slovensko viac ako predtým potrebuje človeka, ktorý ho zjednotí. Spoločnosť môže zjednotiť len veľká myšlienka, veľký plán. Slovensko trpí tým, že prestalo diskutovať o najzávažnejších otázkach, ktoré trápia nielen túto spoločnosť, ale aj Európu a svet,” uviedol.

Rozhovor s Eduardom Chmelárom si môžete prečítať TU.