Kauzy Domáce

Polícia nebola pripravená na enormný nárast kriminality v 90. rokoch, tvrdí Ivor

Jaroslav Ivor. Zdroj: TASR / Michal Svítok

BRATISLAVA – Obdobie 90. rokov, počas ktorých enormne narástol počet kriminálnych trestných činov, zaskočilo vtedajšiu vznikajúcu slovenskú políciu, ktorá nebola pripravená nielen na počet týchto činov, ale ani na nové formy kriminality. Objasnil to pre TASR pri príležitosti výročia prvej verejnej mafiánskej popravy na Slovensku bývalý šéf vyšetrovateľov a v súčasnosti vysokoškolský pedagóg Jaroslav Ivor. V pondelok (6. 7.) uplynulo 25 rokov od vraždy priekopníka organizovaného zločinu Vladimíra Daniša, prezývaného Tuti.

 

“Toto obdobie bolo výnimočné vo viacerých smeroch. Predovšetkým november 1989 priniesol zmenu ekonomických, spoločenských, a najmä politických pomerov, z ktorých najsilnejší moment bol, že priniesol slobodu. Tú si však viacerí ľudia začali vykladať a ponímať v tom zmysle, že im umožňuje všetko. Sloboda bez hraníc, bez rešpektu k zákonom, k poriadku a k právam a slobodám iných. A to je charakteristické pre obdobie 90. rokov, ktoré by som označil za mimoriadne zvýšenou kriminalitou, ktorá bola zaznamenávaná z hľadiska kvantitatívnych ukazovateľov a kvalitatívnych zmien,” priblížil Ivor.

Nastal obrovský nárast páchania kriminality a vznikali nové formy kriminality. “Medzi ne patrí organizovaný zločin, ktorý bol importovaný z iných krajín, predovšetkým z krajín bývalého Sovietskeho zväzu a z bývalej Juhoslávie. V ničom však nezaostávali ani na Slovensku, kde dochádzalo k prerozdeľovaniu si teritórií, vládnutia a sfér činností. Najskôr to boli rôzne skupiny výpalníkov, pašovanie drog, dovoz u nás nelegálneho tovaru. Táto situácia zaskočila vtedajšiu políciu. Nárast bol znásobený nie úplne premyslenou amnestiou vtedajšieho prezidenta Václava Havla,” zdôraznil.

Polícia na to podľa jeho slov nebola pripravená a potrebná legislatíva sa vytvárala celé 90. roky. “Avšak úzko spolupracovala s krajinami ako Taliansko, USA, Kanada, kde organizovaný zločin fungoval už dlhé roky a mali v boji s ním dlhoročné skúsenosti. V tom čase na Slovensku boli veľmi tvrdé hierarchické štruktúry v rámci podriadenosti a nadriadenosti a fungoval zákon omerty – teda mlčanlivosti. Neskôr sa začala vytvárať potrebná legislatíva, ktorá riešila práve prelomenie mlčania, čo bol napríklad inštitút korunného svedka. Už v tom období sme o mnohých páchateľoch tušili, ale nebolo možné prelomiť mlčanlivosť svedkov a príslušné orgány trpeli tzv. dôkaznou núdzou. A až neskôr sa začali dostavovať výsledky a efektivita práce polície sa veľmi zvýšila,” dodal Ivor.