BRATISLAVA – Niektorým pomôže spájanie sa, iným zrejme už len výmena lídrov! Vo voľbách do Európskeho parlamentu prišlo k urnám len niečo cez 20 percent slovenských voličov. Opäť raz sme v rozhodujúcej otázke zostali na chvoste Únie. Napriek slabej účasti však výsledky eurovolieb nastavili domácim politickým subjektom čisté zrkadlo. To ukazuje, že politické prostredie čakajú najbližšie mesiace viaceré zmeny. Pre mnohé strany nevyhnutné na to, aby na politickej scéne vôbec prežili.
Víkendové eurovoľby ukázali, že krok, ktorý urobilo Progresívne Slovensko a SPOLU, keď sa rozhodli spojiť do predvolebnej koalície, priniesol úspech. Po víťazstve Zuzany Čaputovej v prezidnetských voľbách je to už ich druhá výhra v poradí. Osvedčenú taktiku spojenia síl nevylúčili ani v prípade nadchádzajúcich parlamentných volieb. A netaja, že sú v nich pripravení spojiť sa aj s ešte neexistujúcim subjektom prezidenta Andreja Kisku. Ten sa tomu tiež nebráni a sám hovorí o potrebe spájania demokratických síl. O integrácii či vytváraní predvolebných koalícií však už hovoria aj ďalšie politické strany. Za “len a len prospešné” ho označilo aj Matovičove hnutie OľaNO.
Politický analytik Ján Baránek označil takéto spýjanie síl za všeobecne prospešné. “Tá skupina obyvateľov, ktorú reprezentujú, má potom silnejšie zastúpenie. Je to však hlavne otázka lídrov týchto strán a vyrokovanie si podmienok,” uviedol. Tiež však upozornil, že predvolebné koalície majú stanovené vo voľbách vyššie kvórum, ktoré musia prekročiť. Poukázal aj na to, že jedna vec je predvolebná integrácia a druhá zasa to, ako sa po voľbách poskladá prípadná koalícia.
Rozhýbu ich nové politické subjekty
Záujem spojiť sily prejavila aj Kresťanská únia a to s ďalšou kresťansky orientovanou stranou KDH. Kresťanskodemokratické hnutie síce nateraz označilo vytvorenie predvolebnej koalície za problém, no tomu, aby k nim prišli ľudia vyznávajúci rovnaké hodnoty, sú naklonení.
Existencia jedného subjektu by bola podľa Baránka pre “kresťanov” najlepšia. Ako vraví, nutnosť integrácie sa pre nich ešte zvýši potom, ako na scénu nastúpia nové polické subjekty. Napríklad, ak by vznikla strana Štefana Harabina, ktorá by mohla osloviť kresťansky orientovaných voličov. O jej vzniku sa pritom špekuluje už veľmi dlho.
Budú padať hlavy lídrov?
Možnosť spojiť sily naznačila aj strana Most-Híd, ktorá v eurovoľbách pohorela a nezískala žiadny mandát. Výrazne ju v tomto smere prevalcovala aj SMK, ktorá síce tiež mandát nezískala, no na rozdiel od Mosta-Híd k tomu nemala ďaleko. Pritom dosluhujúci europoslanec József Nagy priznal, že si spoluprácu s SMK vie predstaviť.
Baránek vidí spojenie dvoch strán zastupujúcich maďarskú menšinu ako jediné riešenie pre klesajúcu podporu Mosta-Híd. Zároveň poukazuje na to, že existencia dvoch “maďarských” strán škodí aj ich voličom. “Pokiaľ chce mať maďarská menšina svoje zastúpenie v parlamente, tak aj samotní členovia týchto strán budú musieť tlačiť na to, aby integrácia nastala,” tvrdí politický analytik a dodáva, že “aj za takú cenu”, ak by bola podmienkou výmena lídra akým je Béla Bugár. Zmena lídra v záujme zachovania si politického postavenia pritom môže nastať aj v iných stranách.
V Smere musí zvíťaziť zdravý rozum
To, či by prípadný odchod politického matadora Roberta Fica z čela strany Smer – SD oslabil a nakoľko, zatiaľ nevedno. Isté však je, že túto otázku budú musieť v najbližších mesiacoch v strane riešiť, pretože prieskumy už dlhodobo poukazujú na pokles ich preferencií. V eurovoľbách síce strana dosiahla vyšší počet hlasov ako pred piatimi rokmi, no obsadila až druhé miesto a prišla o jeden mandát v europarlamente.
Podľa J. Baránka v strane musí prísť určite k vnútornej diskusii: “Keď v Smere zvíťazí zdravý rozum, tak je šanca, aby sa udržali. Keď aj nie pri moci, tak na nejakej úrovni.” Podľa analytika je však potrebné aj to, aby prevážilo vnímanie reality nad tým, čo by chceli, aby bolo. “Musí to byť oprostené od všetkých možných kamarátskych vzťahov. Môže to byť aj neviem aký dobrý kamarát, ale keď raz nemá politický výtlak a stratil ho, no tak ho treba nahradiť. Je to politika a takto politika funguje,” dodáva. To, či by Smeru pomohol Ficov odchod z čela strany sa podľa neho dá odmerať analytickým prieskumom. “Museli by sme vedieť, či Robert Fico viaže toľko voličov, že jeho prípadný odchod z pozície lídra by stranu oslabil alebo posilnil. Respektíve na druhej strane, či sa už nestal prekážkou prílevu nových voličov,” tvrdí.
Lídra strany pred voľbami však podľa Baránka nezmenia v SNS. A to aj napriek tomu, že národniari tiež zaznamenali pokles preferencií a pohoreli v eurovoľbách. Baránek totiž pripomenul, že to bol Andrej Danko, kto stranu vrátil do parlamentu. “Preferencie im síce klesajú, ale nepohybujú sa na hranici nezvolitelnosti,” tvrdí. Problém podľa neho nastane až vtedy, ak by prah Národnej rady strana neprekročila.
Čo by malo trápiť politikov
Osobitnou kapitolou je úspech Kotlebovej ĽS Naše Slovensko, ktorá získala v eurovoľbách dva mandáty a za sebou má už výraznú voličskú základňu, ktorú podľa Baránka nemožno ignorovať. “Zaujímalo by ma, čím sú atraktívni pre voličov. A hlavne politikov by to malo zaujímať,” poukazuje Baránek. Za jeden z dôvodov úspechu kotlebovcov považuje aj to, že “neakceptujú niečo, čo my voláme politická korektnosť. Tá do istej miery bráni riešeniu politických problémov. Výhodou Kotlebovej strany je, že sa politickou korektnosťou necíti byť viazaná,” tvrdí analytik. Riešením je podľa neho to, aby sa štandardné strany netvárili, že niektoré problémy neexistujú, ale aby ich pragmaticky riešili. Dôležité je tiež počúvať voličov a komunikovať s nimi.