BRATISLAVA – Opozičné návrhy zákonov a správy parlamentných výboru pre obranu a bezpečnosť, Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS a Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o používaní odposluchov v prvom polroku tohto roka.. To sú body programu, ktoré poslancov čakajú ešte počas aktuálnej 19. schôdze, ktorá bude pokračovať v utorok 19. septembra od deviatej hodiny.
Deviaty deň 19. schôdze parlamentu poslancov čakajú opozičné návrhy zo sociálnej a školskej oblasti. Okrem toho odhlasujú všetky body programu, ktoré prerokovali v piatok. Koniec schôdze možno predpokladať už začiatkom budúceho týždňa. Prerokovať by mali aj návrh novely zákona o štátnych sviatkoch, o ktorom už rokovať začali tento týždeň, no rokovanie bolo prerušené. Zákonom by sa 28. október presunul z pamätných dní medzi štátne sviatky. Návrh novely predložila do parlamentu štvorica opozičných poslancov Ondrej Dostál (OKS), Peter Osuský (SaS) a dve nezávislé poslankyne Zuzana Zimenová a Viera Dubačová.
„Ide o jeden z najvýznamnejších dní v novodobej histórii Slovenska a budúci rok si pripomenieme jeho 100. výročie. Demokratická a humanistická tradícia prvej Československej republiky je pre občanov Slovenskej republiky významným zdrojom národnej hrdosti a občianskeho sebavedomia,“ vysvetlili dôvody predkladatelia. Podľa návrhu zákona by sa zároveň Deň Ústavy SR, ktorý je 1. septembra, preradil na pamätný deň.
Poslanci NR SR Jozef Mihál (nezaradený), Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) a Simona Petrík (nezaradená) predložili do parlamentu návrh novely zákona o sociálnom poistení. Novelou zákona chcú dať rodičom starajúcim sa o deti možnosť prepojiť starostlivosť o dieťa s čiastočným zapojením sa do trhu práce (pracovný pomer). Títo rodičia majú mať ako zamestnanci nárok na odvodovú úľavu na sociálne a zdravotné poistenie, pričom takúto úľavu by mal aj ich zamestnávateľ.
Zamestnávateľ ani zamestnanec nebudú povinní odvádzať poistné na tieto poistenia, a tak sa dosiahne zníženie ceny práce pre zamestnávateľa a u zamestnancov zvýšenie ich čistého príjmu. Úľava sa však má vzťahovať len na prípady, keď mzda vyplývajúca z pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 40 percent priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve. K 1. januáru budúceho roka by to predstavovalo 364,80 eura.
Nezaradení poslanci NR SR Jozef Mihál a Miroslav Beblavý predložili do parlamentu legislatívny návrh na zmenu mechanizmu zvyšovania minimálnej mzdy. Podstata ich návrhu stojí na troch pilieroch, a to na naviazaní minimálnej mzdy na 50 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve, nezdaniteľnej časti na daňovníka vo výške minimálnej mzdy zníženej o odvody zamestnanca do Sociálnej poisťovne a odpočítateľnej položke pri zdravotných odvodoch vo výške minimálnej mzdy. Tieto opatrenia by podľa opozičných poslancov zabezpečili výrazné zvýšenie reálnych zárobkov nízkopríjmových pracujúcich, ale ťarchu tohto nárastu by okrem zamestnávateľov niesol na pleciach najmä štát.