Spoločnosť Koronavírus Domáce

Pozor na hoaxy. Britský vedec Yeadon šíril zavádzajúce tvrdenia o pandémii COVID-19

Zdroj: TASR / AP

BRATISLAVA – Desaťtisíce Slovákov zdieľali články s tvrdeniami britského vedca a bývalého viceprezidenta spoločnosti Pfizer Michaela Yeadona, podľa ktorého sa pandémia v podstate končí, vakcíny netreba, pretože väčšina ľudí aj tak nie je na vírus náchylná a PCR testy vykazujú falošnú pozitivitu. Tieto tvrdenia sú však buď nepravdivé, alebo nepodložené. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.

 

Slovenská stránka sknews.sk zverejnila 26. novembra 2020 článok s titulkom “Vakcíny netreba, pandémia sa končí! Oznámil bývalý viceprezident spoločnosti Pfizer!”. V príspevku boli citované či parafrázované tvrdenia Michaela Yeadona. Článok na sknews.sk bol preloženou a skrátenou verziou pôvodného článku uverejneného na stránke lifesitenews.com z 23. novembra 2020 a na Facebooku ho zdieľalo viac ako 16 400 používateľov. Yeadon na svojom LinkedIn profile uvádza, že od roku 1995 pracoval ako Chief Scientific Officer oddelenia alergologického a respiračného výskumu spoločnosti Pfizer. Od roku 2006 mal pracovať aj ako viceprezident spoločnosti. Spoločnosť Pfizer pre AFP potvrdila, že Yeadon bol jej zamestnancom, ale nepotvrdila, či pôsobil na uvedených pozíciách a ako dlho v spoločnosti pracoval.

Yeadonove tvrdenia o tom, že pandémia sa končí, sa vzťahujú ku kontextu Spojeného kráľovstva. V Británii a ani inde sa však pandémia, ktorá usmrtila viac ako 1,5 milióna ľudí, nekončí. V priebehu októbra a novembra zaznamenala Británia vôbec najviac nových prípadov COVID-19 od začiatku pandémie s dennými prírastkami presahujúcimi 25.000 nakazených, čo dokazujú napríklad dáta z americkej Univerzity Johnsa Hopkinsa. Podľa nich nové prípady pribúdajú aj v strednej Európe či v USA. Viacerí slovenskí či medzinárodní experti sa preto zhodujú, že očkovanie je najlepším nástrojom na spomalenie až zastavenie šírenia pandémie. O dôležitosti vakcinácie hovorí nielen infektológ Pavol Jarčuška, ale napríklad Akiko Iwasaki, špecialista na imunitu z Yalovej univerzity v USA, podľa ktorého musí byť kolektívna imunita založená na bezpečnej a efektívnej vakcinácii.

Viaceré sporné tvrdenia

Na schvaľovanie a bezpečnosť vakcín dohliada v Európskej únii (EÚ) Európska lieková agentúra (EMA). Celý vývoj vakcíny na COVID-19, okolnosti jej používania a rôzne typy vakcín, ktoré sú v rámci EÚ schvaľované, sú podrobne popísané na webe Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Nepodložené je Yeadonovo tvrdenie, že PCR testy vykazujú priveľa falošne pozitívnych, pretože nerozlišujú medzi aktívnym a neaktívnym vírusom. Robert Shmerling, vedúci editor Harvard Health Publishing, tvrdí, že falošne pozitívny výsledok pri PCR testoch je len veľmi zriedkavý, pričom najčastejšie k tomu dochádza kontamináciou vzoriek. Tvrdenie, že PCR testy na nový koronavírus môžu identifikovať aj iné druhy koronavírusov, je nepravdivé. Profesor John Mathews, austrálsky epidemiológ z University of Melbourne, pre AFP uviedol: “Tvrdenie, že test PCR nedokáže rozlíšiť covid od iných vírusov, je nepravdivé, pretože RNA je pre každý vírus špecifická a PCR test na nový koronavírus nevyhodnotí pozitívne výsledok steru od ľudí infikovaných inými vírusmi.”

Za značne špekulatívne sa dá označiť aj Yeadonovo tvrdenie, že časť populácie je voči SARS-CoV-2 aj imúnna, lebo v populácii cirkulujú príbuzné koronavírusy. Health Feedback, factcheckingový portál zameraný na vyvracanie vedeckých dezinformácií, označil Yeadonove tvrdenia o krížovej či komunitnej imunite za nepresné. Yeadon svoje domnienky o tom, že 30 percent populácie je imúnnych voči SARS-CoV-2, dokladá závermi štúdie “Selective and cross-reactive SARS-CoV-2 T cell epitopes in unexposed humans” publikovanej vo vedeckom časopise Science. No skupina 26 autorov danej štúdie je pri interpretácii dát a svojich poznatkov podľa AFP mimoriadne opatrná.

Štúdia síce pripúšťa hypotézu, že existuje skupina ľudí, ktorá, aj keď nebola v minulosti infikovaná vírusom SARS-CoV-2, si nesie pamäťové T-bunky HCoV CD4+, ktoré môžu rozoznať aj časti vírusu spôsobujúceho COVID-19. Nie je však jasné, odkiaľ títo ľudia dané bunky majú. V závere štúdie autori píšu: “Na základe týchto údajov je možné predpokladať, že už existujúce krížovo reagujúce HCoV CD4+ T-pamäťové bunky môžu u niektorých darcov byť prispievajúcim faktorom k variáciám priebehu ochorenia COVID-19, avšak v súčasnosti sú tieto závery vysoko špekulatívne.”