BRATSILAVA – Vládny návrh na zmenu voľby sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR je nedostatočný. V piatok to uviedli členovia skupiny 38 slovenských právnikov, ktorí v máji zverejnili svoj komplexný návrh na zmenu voľby ústavných sudcov. Podľa nich totiž neobsahuje zásadné zlepšenie voľby ústavných sudcov.
Dôvodom pre takéto hodnotenie je podľa právnikov fakt, že vláda odmietla zakotviť priebežnú obmenu sudcov ÚS, ktorá by zabraňovala jednej vládnej koalícii ovládnuť ÚS na celých 12 rokov. Tiež však to, že neprijala návrh, aby boli kandidáti volení v prvom kole ústavnou väčšinou 90 poslancov ani nezriadila komisiu odborníkov, vďaka ktorej by bolo vypočutie kandidátov na sudcov v parlamente dôkladnejšie a podrobnejšie ako v minulosti.
Vláda navyše navrhuje zvýšiť minimálny vek sudcov zo 40 na 45 rokov, čo právnici považujú za škodlivý návrh. Za isté zlepšenie oproti súčasnému stavu považujú zvýšenie počtu poslancov potrebných na zvolenie kandidátov na 76, tiež zakotvenie kvalitatívnej požiadavky, aby ústavní sudcovia dávali záruky čestného, nezávislého a nestranného výkonu funkcie.
„Je veľká škoda, že vo vládnom návrhu absentuje priebežná voľba a obmena ústavných sudcov, ktorá má zabrániť ovládnutiu ÚS jednou vládnou väčšinou na celých 12 rokov,“ skonštatoval Marián Porvažník z Iniciatívy za lepšiu advokáciu s tým, že voľba tretiny sudcov každé štyri roky by zabezpečila nezávislosť, legitimitu a demokratickosť ÚS.
Porvažník navyše upozornil, že v roku 2031, keď sa skončí funkčné obdobie najbližšie zvolených ústavných sudcov, dôjde k voľbe až 12 z celkového počtu 13 ústavných sudcov jediným parlamentom. „Riziko ovládnutia ÚS vládnou koalíciou sa teda ešte znásobí,“ varoval.
„Nami navrhovaná ústavná väčšina pre prvé kolo voľby ústavných sudcov a najmenej 76 hlasov pre druhé kolo voľby možno neznamená zvolenie iných kandidátov. Nešlo by však ani o politické divadielko,“ tvrdí ďalšia signatárka výzvy Lucia Berdisová z Ústavu štátu a práva SAV. Ústavná väčšina pre prvé kolo podľa nej odkazuje na to, že ÚS patrí ľuďom, nie vládnej väčšine, a najmenej 76 hlasov pre druhé kolo znižuje riziko jeho znefunkčnenia tým, že by bola voľba sudcov zablokovaná a súd ostal neobsadený.
Právnik mimovládnej organizácie Via Iuris Peter Wilfling si zase myslí, že zvýšenie minimálneho veku ústavných sudcov zo súčasných 40 na 45 rokov nezvýši kvalitu ÚS. V skutočnosti je to podľa neho škodlivé.
„Zablokuje sa tým možnosť kandidovať pre množstvo právnikov z mladšej generácie, ktorí študovali právo po roku 1989. Títo by mohli kandidovať najskôr v roku 2031,“ pripomenul Wilfling. Poukázal na to, že viacerí z ústavných sudcov nemali pri svojom menovaní 45 rokov – Eduard Barány, Ján Drgonec, Ján Klučka alebo Lajos Mészáros.
Návrh ústavného zákona, ktorý mení spôsob výberu sudcov, schválila vláda v stredu (22.8.), jeho predkladateľom bol minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd). Podľa návrhu by ústavnými sudcami mali byť bezúhonné a všeobecne uznávané osobnosti v oblasti práva, ktoré dávajú záruku, že budú funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne.
Kandidáti by mali byť volení nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov, požadovaný minimálny vek ústavných sudcov chce vláda zvýšiť zo súčasných 40 rokov na 45 rokov.
Vládny návrh sa dostane už na septembrovú schôdzu parlamentu. Právnici dúfajú, že koaličné a opozičné strany budú o ňom vážne rokovať a v parlamente sa materiál ešte zmení. Gál deklaroval, že sa pokúsi nájsť zhodu s opozíciou, ktorú potrebuje na presadenie ústavných zmien.