SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. je najväčší poskytovateľ komplexných informačných služieb na Slovensku. Je moderným informačným médiom založeným na báze nezávislej tlačovej agentúry.
BRATISLAVA– Slovenská republika (SR) sa pred 16 rokmi stala plnoprávnym členom Severoatlantickej aliancie (NATO). Vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda (SDKÚ) 29. marca 2004 odovzdal v americkej metropole ratifikačné listiny Slovenska k Washingtonskej zmluve. Spolu so Slovenskom vtedy do NATO vstúpilo aj Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Slovinsko.
Cesta Slovenska do obrannej Aliancie však bola komplikovanejšia než cesta okolitých štátov. Kým Česko, Maďarsko a Poľsko do NATO vstúpili už v roku 1999, pre vnútropolitickú situáciu sa vstup Slovenska oddialil. Členstvo v NATO bolo aj podmienkou vstupu krajiny do Európskej únie (EÚ).
Záujem o členstvo Slovenská republika prejavila hneď po svojom vzniku, keď 1. januára 1993 Slovensko vstúpilo do Severoatlantickej rady pre spoluprácu, ktorá bola fórom pre vzájomné politické konzultácie členov NATO a bývalých krajín Varšavskej zmluvy. Prezident Michal Kováč 4. novembra 1993 rokoval s vtedajším generálnym tajomníkom NATO Manfredom Wörnerom a po rokovaní Aliancia záujem Slovenska o vstup privítala. Vláda Vladimíra Mečiara prijala v roku 1995 Programové vyhlásenie vlády, ktoré potvrdilo túto bezpečnostnú orientáciu aj úsilie o získanie členstva v Aliancii.
Krajiny uchádzajúce sa o členstvo v NATO museli preukázať, že sú fungujúcimi demokraciami založenými na trhovej ekonomike, rešpektujú práva menšín v súlade s princípmi OBSE, majú vyriešené problémové susedské vzťahy či sa zaviazali riešiť spory mierovou cestou.
V máji 1997 sa na Slovensku uskutočnilo referendum o vstupe do NATO, ktoré skončilo ako neplatné. Júlový summit Aliancie v Madride potom rozhodol, že na konzultácie o rozširovaní budú v prvej vlne prizvané Poľsko, Maďarsko a Česko. Visegrádski partneri Slovenska do NATO vstúpili 12. marca 1999.
Zmenu priniesol Dzurinda
Zmena nastala s príchodom vlády Mikuláša Dzurindu. V apríli 1999 bolo Slovensko zaradené medzi kandidátske krajiny, v júni vláda schválila Národný program prípravy na členstvo. V marci 2001 väčšina koaličných aj opozičných poslancov v Národnej rade SR zahlasovala za Bezpečnostnú stratégiu SR, ktorá už počítala so vstupom do Aliancie a pozvánku na prístupové rokovania Slovensko dostalo na Pražskom summite v novembri 2002. V decembri 2002 sa začali prístupové rokovania. V prvom kole muselo Slovensko potvrdiť politickú pripravenosť prevziať politické a obranno-vojenské záväzky. Druhé kolo bolo zamerané na otázky zdrojov a bezpečnosti informácií. Slovensko malo potvrdiť záväzok vyčleniť dve percentná svojho HDP na obranu.
Zdroj: TASR / MTI / Lajos Soos
Ratifikácia v členských krajinách sa začala v Bruseli 26. marca 2003 podpisom siedmich prístupových protokolov. O deň neskôr vláda SR na mimoriadnej schôdzi jednomyseľne schválila pristúpenie k Severoatlantickej zmluve. V apríli 2003 schválila pristúpenie Slovenska k Severoatlantickej aliancii aj Národná rada a prezident Rudolf Schuster podpísal prístupovú listinu k Severoatlantickej zmluve.
Slovensko, spolu s ďalšími krajinami, 29. marca 2004 odovzdalo prístupové protokoly depozitárovi vlády USA a formálne tak nadobudlo členstvo v Aliancii. Slovenskú vlajku v bruselskej centrále NATO vztýčili počas slávnostného ceremoniálu 2. apríla.
Komentáre k článku