BRATISLAVA – Prezidentka SR Zuzana Čaputová vo štvrtok nepodpísala novelu upravujúcu odoberanie titulov. Poslanci Národnej rady (NR) SR prelomili veto prezidentky a novelu vysokoškolského zákona umožňujúcu odoberanie titulov schválili v pôvodnom znení. Zákon bude platiť bez podpisu prezidentky.
Novela zákona o vysokých školách stanovuje, kedy možno odnímať titul, za akých okolností a kto má o tom rozhodovať. O neplatnosti štátnej skúšky podľa novely bude rozhodovať rektor aj v prípade, ak záverečnú prácu alebo jej časť “preukázateľne nevypracoval absolvent” alebo ak ”neoprávnene použil predmet ochrany duševného vlastníctva inej osoby”.
O neplatnosti štátnej skúšky bude rektor rozhodovať, aj ak bol absolvent právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorý mu dopomohol získať titul. Tiež, ak “v dôsledku rozhodnutia o neplatnosti štátnej skúšky alebo jej súčasti v študijnom programe nižšieho stupňa alebo v dôsledku vzdania sa akademického titulu nižšieho stupňa prestal spĺňať základnú podmienku na prijatie na štúdium príslušného absolvovaného študijného programu vyššieho stupňa”.
Právna úprava má byť účinná od 1. januára 2021. Konanie o neplatnosti štátnej skúšky nebude možné začať voči osobe, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie pred nadobudnutím účinnosti novely.
Rektor bude konať na návrh poradnej komisie, jej členov menuje aj odvoláva. Majú nimi byť štyria vysokoškolskí učitelia vo funkcii profesora alebo docenta, najviac dvaja môžu byť zamestnancami príslušnej školy. Ďalej dve osoby s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v študijnom odbore právo, ktoré nie sú zamestnancami školy, a študent školy navrhnutý študentskou časťou akademického senátu.
Rektor má rozhodnúť o odobraní titulu do 150 dní odo dňa začatia konania. Komisia mu podá stanovisko do 90 dní od vyžiadania, bez neho nemôže rektor rozhodnúť. Odchýlenie sa od názoru komisie musí odôvodniť v rozhodnutí. Ak zistí, že nie sú dôvody na rozhodnutie, konanie zastaví.
V prípade, ak by sa odňal titul študentovi za riadne ukončenie nižšieho stupňa vzdelávania, pričom by pokračoval na vyššom stupni, mohlo by ísť o dôvod na ukončenie štúdia.
Voči rozhodnutiu komisie bude mať nárok na odvolanie účastník konania i predkladateľ návrhu. O odvolaní rozhodne odvolacia komisia, tá má o ňom rozhodnúť do 60 dní od jeho doručenia.
Novela umožňuje aj vzdanie sa titulu. Fyzická osoba tak môže urobiť neodvolateľne písomným oznámením s úradne osvedčeným podpisom doručeným rektorovi školy, ktorá titul udelila. Ak sa osoba vzdá titulu udeleného po absolvovaní študijného programu, platí, že štúdium neskončila riadne a doručením oznámenia o vzdaní sa titulu sa stávajú neplatnými doklady o absolvovaní štúdia.
V prípade vzdania sa titulu sa začne konanie o jeho odňatí v prípade, ak by táto osoba prestala spĺňať podmienku na prijatie na štúdium vyššieho stupňa, podmienku na začatie absolvovaného rigorózneho konania, habilitačného konania alebo inauguračného konania.
Odobrila reformu súdnictva aj zmenu Ústavy
Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala reformu súdnictva i zmeny v ústave. Reformu zloženia Ústavného súdu, Súdnej rady, zriadenie Najvyššieho správneho súdu či previerky majetkových pomerov všetkých sudcov prináša reforma súdnictva. Zmeny si vyžiadali aj novelu Ústavy SR, ktorú prezidentka tiež podpísala.
Súdna rada bude mať ústavne zakotvené pravidlo, podľa ktorého bude jej polovica tvorená nesudcami. Prezident, vláda a parlament budú môcť nominovať iba nesudcov. Okrem toho sa zavedie regionálny princíp pre členov volených sudcami rozdelením voľných miest na volebné obvody. Sudcovské rady budú môcť navrhovať kandidátov na členov Súdnej rady len v rámci svojho volebného obvodu. Zástupcovia z Najvyššieho súdu SR budú mať jeden volebný obvod.
Nová legislatíva rozširuje pôsobnosť Súdnej rady o konanie vo veciach majetkových pomerov sudcov. Umožňuje jej aktívny dohľad nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu definuje ako obchodné, majetkové alebo finančné vzťahy s osobami z prostredia organizovaného zločinu.
Okrem toho sa zruší rozhodovacia imunita sudcov všeobecných súdov. Za právny názor bude možné sudcov stíhať len v prípadoch, ak by bol spáchaný trestný čin. Sudcov a generálneho prokurátora na väzobné stíhanie už nemá vydávať Ústavný súd.
Sudca obvinený pre trestný čin ohýbania práva sa bude môcť obrátiť na Súdnu radu, aby posúdila, či sú splnené podmienky na trestné stíhanie sudcu. Ak s tým Súdna rada vysloví nesúhlas, v trestnom stíhaní sa nebude pokračovať. Týkať sa to bude len trestného činu ohýbania práva. Má ísť o poistku pred zneužitím tohto trestného činu zo strany štátnej moci. Tento mechanizmus má byť dočasný, trvať má tri roky.
Ak prokurátor skončí vo funkcii a je voči nemu vznesené obvinenie za úmyselný trestný čin, odchodné sa mu vyplatí po právoplatnom skončení sa trestného stíhania. Odchodné však nezíska, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.
Ústavný zákon v oblasti justície ukotvuje aj vekový cenzus sudcov. Po novom budú z funkcie odchádzať sudcovia všeobecných súdov vo veku 67 rokov. V prípade sudcov Ústavného súdu to bude 72 rokov. Sudca sa bude môcť po novom verejne vyjadrovať k svojim rozhodnutiam. Parlament tiež zakotvil v ústave hlave štátu právomoc odvolávať vysokoškolských profesorov.
Vznikne aj Najvyšší správny súd SR, ktorý bude mať postavenie ako Najvyšší súd SR v oblasti správneho práva a prejdú naň kompetencie na disciplinárne stíhanie sudcov a prokurátorov a v určitom rozsahu aj ostatných právnických profesií. Najvyšší správny súd má sídliť v Bratislave a funkčný má byť od 1. augusta 2021. Prvým predsedom Najvyššieho správneho súdu bude môcť byť aj osoba, ktorá nie je sudcom. Uchádzač o tento post by však mal spĺňať rovnaké kritériá ako kandidát na ústavného sudcu.
Zákon taktiež nahrádza inštitút justičného čakateľa odbornou justičnou stážou. Stáž má umožniť absolvovanie odbornej prípravy na súde, ktorej cieľom je príprava na výberové konanie na voľné miesto sudcu. Stážista by mal byť v prípade úspechu vo výberovom konaní schopný vykonávať funkciu sudcu bez nutnosti adaptovať sa na nové pracovné podmienky a postupy.
Reforma súdnictva a s ňou súvisiace ústavné zmeny nadobudnú účinnosť 1. januára 2021, pričom niekoľko ustanovení nadobudnú účinnosť 1. augusta 2021 a ďalšie 1. januára 2025.
