BRATISLAVA – Valí sa na nich problém za problémom, napriek tomu si držia prvenstvo. Smer Roberta Fica je na politickej scéne už roky stranou, ktorú by vyvolilo najviac voličov. Inak tomu nie je ani na základe najnovšieho prieskumu verejnej mienky. Pre televíziu JOJ ho pripravila agentúra Polis. Výsledky naznačujú, že zložiť vládu nebude po voľbách až také jednoduché.
Súčasná koalícia by vládu nezostavila. Naznačuje to už množstvo prieskumov. Podľa čísiel, ktoré koaličným stranám namerala agentúra Polis, sa situácia na politickej scéne zásadne mení. Smer-SD by síce volilo až 20,3 percenta voličov, čo by strane prinieslo 34 kresiel v parlamente, vládu by ale zložiť mali tentoraz skutočne problém. Z troch strán, ktoré dnes tvoria koalíciu, by sa do Národnej rady dostali len dve. Most-Híd by totiž neprekročil päť percentnú hranicu potrebnú na prechod do parlamentu. Stranu Bélu Bugára by volilo iba 4,2 percenta voličov. Pokles preferencií zaznamenáva dlhodobo aj koaličná SNS. Strane Andreja Danka by dalo hlas 7,1 percenta voličov. V parlamente by im tak namiesto dnešných 15 poslancov, sedelo len 12.
Koalíciu by však mala problém zložiť aj dnešná opozícia parlamentných aj mimoparlamentných strán. Stále vysoká obľúbenosť ĽSNS Mariana Kotlebu situáciu na politickej scéne zásadne komplikuje. So ziskom 13,2 percent hlasov by obsadili až 22 kresiel. Vzhľadom na to, že ani jedna z demokratických politických strán s ĽSNS spolupracovať nechce, vytvoriť novú vládu bude otázkou veľkých ústupkov a dohôd.
Nováčikovia valcujú opozíciu
Parlamentné opozičné strany už v prieskumoch preskočili nováčikovia na politickej scéne – Koalícia PS/Spolu a Za ľudí. Progresívcov by podľa agentúry Polis volil rovnaký počet voličov ako ĽSNS, a tak 13,2 percent by im vynieslo tiež 22 stoličiek v Národnej rade. Za ľudí Andreja Kisku tiež pomaly, ale isto rastie. Podľa najnovšieho prieskumu by im svoj hlas dalo už 8,6 percenta ľudí, získali by teda 15 poslancov.
Súčasná opozícia sa v prieskume umiestnila až za mimoparlamentnými stranami. OĽaNO-NOVA, na čele s Igorom Matovičom, by volilo 7,4 percenta ľudí. Podľa prepočtov by mali v parlamente 12 kresiel. Rovnaký počet poslancov vychádza pri 7,2 percentách aj pre SaS Richarda Sulíka. Do parlamentu by sa dostalo po rokoch opäť aj KDH. Aj im by prinieslo 6,9 percenta hlasov 12 zákonodarcov.
Strany, ktoré dnes otvorene hovoria o možnej povolebnej spolupráci (Koalícia PS/Spolu, Za ľudí, OĽaNO-NOVA, SaS, KDH) by však dokopy získali len 73 poslancov. Na vytvorenie parlamentnej väčšiny potrebuje koalícia minimálne 76 hlasov. Spomínané strany by tak museli medzi seba prijať aj stranu Borisa Kollára Sme rodina. S ich deviatimi poslancami pri zisku 5,3 percenta hlasov by dokázali poskladať až 83 hlasov. Šlo by o pohodlnú väčšinu. S Borisom Kollárom však majú niektorí politici problém a voči jeho strane sa otvorene vyhraňujú. Bez Sme rodina si však svoju potrebu vládnuť nenaplnia.
Preferencie politických strán pred parlamentnými voľbami
| Strana | September | Mandáty | Jún |
| SMER_SD | 20,3 | 34 | 18,3 |
| Koalícia PS/Spolu | 13,2 | 22 | 15 |
| ĽSNS | 13,2 | 22 | 11,4 |
| Za ľudí | 8,6 | 15 | 5,2 |
| OĽaNO – NOVA | 7,4 | 12 | 10 |
| SaS | 7,2 | 12 | 8,5 |
| SNS | 7,1 | 12 | 7,6 |
| KDH | 6,9 | 12 | 8,2 |
| SME RODINA | 5,3 | 9 | 5 |
| MOST-HÍD | 4,2 | 5,1 | |
| SMK | 4,1 | ||
| KSS | 0,9 | ||
| SZS | 0,8 | ||
| KÚ | 0,6 | ||
| KDŽP | 0,2 |
Zdroj: JOJ/Agentúra Polis