Domáce Spoločnosť

PRIESKUM Slovákov najviac trápi korupcia, zlá politická kultúra alebo nefunkčné zdravotníctvo

Zdroj: pixabay.com

BRATISLAVA – Slovákov čoraz viac trápi korupcia, zlá politická kultúra a nefunkčné zdravotníctvo, menej ich už znepokojujú nezamestnanosť či hospodárska situácia. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre Transparency International Slovensko (TIS), v ktorom mali respondenti označiť tri najväčšie problémy, ktoré trápia obyvateľov Slovenska. Agentúra robila prieskum v dňoch 2. až 9. decembra minulého roku na vzorke 1 009 respondentov.

 

Podľa prieskumu považuje najviac opýtaných, konkrétne 46,8 percenta za najproblémovejšiu oblasť na Slovensku životnú úroveň. Nasledujú situácia v zdravotníctve (39,1 percenta) a korupcia (37,5 percenta). Nezamestnanosť považuje za problém 20,9 percenta opýtaných, politickú kultúru 19,5 percenta a kriminalitu 19,3 percenta respondentov. Ďalšie oblasti, ktoré respondenti vnímali ako problémové, sú podľa prieskumu medziľudské vzťahy (18,2 percenta), hospodárska situácia (11,8 percenta), školstvo (11 percent), životné prostredie (10,1 percenta), bytová situácia (9,9 percenta), byrokracia (9,6 percenta), drogy (9,2 percenta), migrácia (6,7 percenta), národnostné problémy (2,9 percenta) a tiež zahranično-politická orientácia (2,7 percenta).

„Kým ešte na začiatku dekády Slováci za najväčší problém krajiny označovali nezamestnanosť, tá je dnes podľa nich až na piatom mieste, na úrovni obáv z kriminality. Výrazne klesli aj starosti o životnú úroveň (ceny, platy) či ekonomickú výkonnosť Slovenska. Naopak do popredia sa posunuli nekvalitné zdravotníctvo a nedostatočný boj proti korupcii. Práve korupciu spomína ako jeden z hlavných problémov krajiny až 40 percent občanov, teda o dve tretiny viac ako v prieskume na konci vlády Ivety Radičovej v januári 2012,“ konštatuje v tejto súvislosti TIS na sociálnej sieti.

Napríklad oproti roku 2012 sa podľa TIS viac ako zdvojnásobili obavy občanov o ochranu životného prostredia (zo štyroch na 10 percent), obavy zo zlej politickej kultúry (z 11 na 20 percent) ako aj z medziľudských vzťahov (z 10 na 18 percent). „Pre porovnanie, príchod migrantov zo zahraničia označilo ako jeden z troch hlavných problémov necelých 7 percent občanov,“ dodala organizácia.