BRATISLAVA – Odo dňa, keď Slováci ukázali, akým národom chcú byť, ubehlo presne 75 rokov. Písal sa 29. august 1944, keď vo večernom rozhlase zaznela legendárna veta: „Začnite s vysťahovaním,“ vyslovená Jánom Golianom. Tisíckam povstalcov dala znamenie, že jeden z najväčších prejavov odporu v našich novodobých dejinách začína. Po trištvrte storočí od vypuknutia Slovenského národného povstania ubúda priamych pamätníkov týchto udalostí. Prieskum ukázal, že u mladých povstanie extra záujem nevzbudzuje a často si ho ani nevedia zaradiť do správneho obdobia. Čísla odhalili aj to, aký vplyv na ich postoj a vedomosti o SNP majú starí rodičia.
Slovenské národné povstanie bolo reakciou na klérofašistický režim Jozefa Tisa sympatizujúci s nacistickým Nemeckom. Zároveň sme takto vyjadrili postoj k vstupu nemeckého Wehrmachtu na naše územie. Na základných či stredných školách sa žiaci a študenti dodnes učia, že význam SNP spočíva okrem iného práve v tom, že hoci bol vojnový Slovenský štát satelitom hitlerovského Nemecka, mnohí voči tomu pociťovali odpor, a že sa v dejinách rozhodli postaviť na druhú stranu barikády – ako sa neskôr ukázalo, na stranu víťaza. Bojovnosť našich mužov a žien pár mesiacov pred koncom Druhej svetovej vojny trvala aj potom, čo bolo povstanie relatívne rýchlo, už v októbri 1945, porazené. Partizánskym spôsobom bojovali až do oslobodenia nášho štátu na jar 1945.
S pojmom „SNP“ sa stretávame na každom rohu
Dnes sú po povstaní, ktoré si na svoje konto pripísalo nespočetné množstvo vyhasnutých ľudských životov a desiatky vypálených obcí, pomenované ulice či námestia po celej krajine. Jeho meno nesie aj jeden z bratislavských mostov. Každoročne si jeho začiatok pripomíname oslavami a v kalendári máme tento deň vyznačený ako jeden z piatich štátnych sviatkov.
Na jeho začiatku boli partizánske oddiely, ktoré začali spontánne vznikať už v roku 1943. V rovnakom roku Edvard Beneš, vodca exilovej Československej vlády, inicioval prípravy povstania. To nakoniec trvalo „iba“ 60 dní. Avšak aj vďaka týmto dvom mesiacom otvoreného odporu, počas ktorých sa do povstania zapojilo približne 80-tisíc ľudí, sme si po vojne vyslúžili rešpekt zo strany víťazných spojencov a neskončili s nálepkou prívržencov nacistického Nemecka. SNP bolo tiež jedným z mála okamihov v dejinách, kedy Slováci zodvihli za svoju vlasť zbrane. Múzeum SNP v Banskej Bystrici preto zaujímalo, ako sa naň pozerá mladá generácia ľudí medzi 15 a 20 rokom života.
Niektorí nevedia, či sa o SNP učili
Prieskum, ktorý uskutočnila agentúra AKO odhalil, že až 11 percent oslovených respondentov, narodených v rokoch 1999 až 2005, skonštatovalo, že vyučovacie hodiny venované tejto téme zaujímavé neboli. Našli sa aj takí, ktorí tvrdili, že sa o SNP neučili. Bolo ich až 5,4 percenta. 9,6 percenta si zasa nevedelo spomenúť, či sa o téme na škole vôbec učili. Najväčšiu časť, 63,2 percent mladých ľudí, síce téma na škole bavila, ale hlbšie sa o ňu nezaujímali. „Iba“ 10,7 percenta žiakov a študentov téma oslovila natoľko, že si o nej následne zisťovali viac.
Napriek tomu, že 29. august je štátnym sviatkom a každoročne je mu venovaná adekvátna pozornosť, až 33,3 percenta opýtaných nevedelo odpovedať na otázku, kedy SNP vypuklo. 18,4 percenta zasa odpovedalo nesprávne. 8,9 percenta trafilo dobre aspoň rok a 7,7 percenta aj mesiac. Úplnú správnu odpoveď poznalo 31,6 percenta oslovených žiakov.
Ako z odpovedí respondentov skonštatovala agentúra AKO, „je povšimnutiahodné, že časť (11 %) mladých respondentov si zjavne SNP pletie s inými revolučnými obdobiami slovenských dejín, pretože uvádzali úplne mylné roky (1848, 1989).“
Bez mien
Čo sa týka mien, ktoré sa mladým ľudom s povstaním spájajú, až 39,1 percenta si nevedelo spomenúť na žiadne. 25,9 percentám opýtaných pri zmienke o SNP prišlo na rozum meno vtedajšieho prezidenta Slovenského štátu Jozefa Tisa a na treťom mieste skončil generál Ján Golian so ziskom 17,5 percenta. V prieskume však okrajovo so ziskom menej ako jedného percenta zazneli aj také mená ako Alexander Dubček, teda osobnosť Pražskej jari z roku 1968. Mladí si však spomenuli napríklad aj na dôstojníka a partizánskeho veliteľa Jána Nálepku. Ten však zomrel takmer rok pred vypuknutím povstania. Podľa prieskumu až traja z desiatich mladých nevedia uviesť žiadne meno osobnosti súvisiacej so SNP. „Ukázalo sa, že Slovenské národné povstanie je historická udalosť, ktorá je u mládeže veľmi málo personalizovaná – málo zaľudnená správnymi menami aktérov tejto udalosti,“ zhodnotila agentúra.
Myslia si, že sme vyhrali
Až 65,8 percenta ľudí správne označilo za centrálu povstania Banskú Bystricu. Hoci pomerne veľké číslo, až 19,1 percenta, ho situovalo do Bratislavy. 9,9 percenta nevedelo odpovedať vôbec.
Nelichotivé čísla ukázal prieskum, čo sa týka výsledku povstania. Až 46,6 percenta oslovených, teda takmer polovica, bola presvedčená, že skončilo pre nás víťazne. 15,2 percenta odpovedať nevedelo. To, že bolo porazené, uviedlo 38,3 percenta respondentov.
Pod vplyvom starej generácie?
Pre 56,9 percenta mladých išlo o dôležitú dejinnú udalosť. 39,9 percenta sa k jeho významu vyjadriť nevedelo. „Iba“ pre 3,2 percenta dôležité nebolo. „Keď sa však odpovede o názoroch na dôležitosť SNP rozanalyzovali len u tých respondentov, ktorí uviedli pre termín SNP aspoň približne správne časové obdobie, ukázalo sa, že SNP pokladá za dôležité až 70,2 % opýtaných,“ špecifikovala agentúra. Zároveň tiež dáta ukázali, že „tí, čo majú kontakt so starými rodičmi alebo prarodičmi, výrazne častejšie pokladajú SNP za dôležité (59%), ako tí, čo kontakt nemajú (dôležité 43,9%).“
Mladých sa v prieskume pýtali aj na názor na partizánov. Až 72 percent ho má pozitívny. Negatívne ich hodnotilo „iba“ 3,4 percenta.
„Pri zisťovaní vedomostí o tom, ktoré mestá a obce na Slovensku boli v tomto období vypálené, celkovo respondenti menovali 53 lokalít, avšak len necelých 40% lokalít bolo správnych,“ uvádza ďalej prieskum. Najčastejšie uvádzanými vypálenými obcami boli pritom Kľak (11,1%), Kalište (8,4 %) a Ostrý Grúň (6,4 %).