Politika Spoločnosť Domáce

Pripomíname si koniec druhej svetovej vojny. V slovenskej zemi leží 120.000 vojakov, tvrdí Čaplovič

Zdroj: TASR / Dano Veselský

BRATISLAVA – Na území Slovenska je podľa riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Miloslava Čaploviča pochovaných okolo 120.000 vojakov oboch bojujúcich strán z čias 2. svetovej vojny. „Treba si pripomínať všetky obete druhej svetovej vojny a ctiť si najmä tých, ktorí padli za našu slobodu,“ povedal pri príležitosti aktuálneho 75. výročia ukončenia 2. svetovej vojny v Tablet TV Čaplovič.

 

Najviac obetí priniesla podľa neho na našom území Červená armáda, až 63.000, ale v tisícoch sa rátajú aj obete z radov Rumunskej kráľovskej armády a Československého armádneho zboru. Na našich cintorínoch leží aj 42.000 padlých nemeckých vojakov a takmer dve tisícky Maďarov, ktorí počas oslobodzovania Slovenska bojovali na nemeckej strane.

„Sú sústredení na 22 vojnových cintorínoch. Kým počas prvej svetovej vojny sa aj protivníci pochovávali spolu, v druhej svetovej vojne sa padlí vojaci rôznych armád sústreďovali na špecifické a symbolické miesta,“ poznamenal Čaplovič. „Starostlivosť o vojnové hroby sa za posledné roky veľmi zlepšila. Je tu veľmi dobrý projekt Ministerstva kultúry SR na revitalizáciu pamätníkov, obnovila sa Kremnička, obnovujú sa ďalšie pietne miesta, Martin, Dargov, Košice. My máme v správe dve národné kultúrne pamiatky na Dukle a vo Svidníku, o väčšinu sa v rámci svojich možností snažia starať obce a mestá,“ dodal.

Vojenský cintorín vo Vyšných Hágoch. Zdroj: TASR / Oliver Ondráš

Dlhé boje za oslobodením

O tvrdosti bojov na Slovensku svedčí podľa Čaploviča okrem množstva obetí aj to, že trvali takmer deväť mesiacov. „Oslobodzovanie sa začalo 20. septembra 1944, keď bola oslobodená obec Kalinov a koniec sa datuje na 3. mája 1945, kedy bol oslobodený Makov a posledné obce na Kysuciach,“ povedal Čaplovič. „Treba si uvedomiť, že Slovensko nestálo na hlavných strategických smeroch. V strednej Európe sú dva: severný, Minsk-Varšava-Berlín a druhý bol Bukurešť-Budapešť-Viedeň a po Dunaji ďalej,“ upozornil.

Šiesteho októbra sa jednotky Československého armádneho zboru v rámci 38. armády dostali na územie Československa. „Karpatsko-duklianska operácia bola súčasťou širšej Východokarpatskej operácie. Ak si uvedomíte, že 6. októbra sa prekročili hranice vlasti v priestore Duklianskeho priesmyku a Svidník, čo je dvadsať kilometrov, bol oslobodený 19. januára, je to naozaj dlhý čas. V rovnaký deň nasledoval Vranov, Košice, Prešov a Bardejov. Koncom januára sa oslobodenecké jednotky prebojovali až k Popradu,“ vysvetľuje Čaplovič.

Výročie oslobodenia si pripomíname v náročnej dobe

„Nasledujú ťažké boje o Liptovský Mikuláš, ktoré trvajú dva a pol mesiaca. V zime 1944 sa začína aj ďalšia, Západokarpatská operácia. Jednotky 2. ukrajinského frontu spolu s Rumunskou kráľovskou armádou začínajú v priestore Lučenca postupovať na juh Slovenska. Postupne sa dostávajú až na územie Banskej Bystrice. Časť obcí na severozápade Slovenska bola zas oslobodená v rámci Ostravskej operácie. Posledná operácia na území Slovenska bola Bratislavsko-brnenská,“ konštatoval riaditeľ VHÚ.

Tohoročné 75. výročie oslobodenia a s ním súvisiace udalosti sa pripomínajú vo veľmi neštandardnej dobe, počas celosvetovej pandémie nového koronavírusu. „Ale aj tak si ich budeme pripomínať aj za účasti najvyšších štátnych predstaviteľov. V Liptovskom Mikuláši, Zvolene a v Bratislave na Slavíne si 8. mája v rôznych formátoch pripomenieme koniec vojny a obete všetkých vojakov, ktorí tu padli. Bude to dôstojné, aj keď poznačené tým, ako sa vyvíja situácia s pandémiou,“ povedal Čaplovič.

Pred 75 rokmi skončila Druhá svetová vojna. Zdroj: TASR / AP

Posledné bitky o Slovensko

Vojenský historický ústav sa podľa neho snaží realizovať čo najviac plánovaných projektov aj v krízových podmienkach. „Od polovice marca sme na našej stránke rozbehli edíciu Vojenský historický ústav k vám domov, články sú písané populárno-náučnou formou,” upozornil Čaplovič. Spolu s Tlačovou agentúrou SR realizuje VHÚ projekt Posledné bitky o Slovensko, ktorý zachytáva posledné dni vojny na území Slovenska po oslobodení Bratislavy na základe dobových záznamov, najmä kroník miest a obcí. „Je to vďaka našim archívnym pracovníkom, riaditeľovi Vojenského historického archívu Petrovi Kralčákovi, Milene Balcovej a ďalším,“ reaguje Čaplovič.

 „Okrem tohto projektu s TASR sme aktuálne pripravili v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR aj panelovú výstavu k 2. svetovej vojne, ktorá by mala ísť v rôznych jazykových mutáciách na naše ambasády. V Piešťanoch pripravujeme výstavu Slováci v rovnošatách 1848 – 2018, ktorej súčasťou bude aj obdobie 2. svetovej vojny,“ uzavrel.