Regióny Žilina Vysoké Tatry Starý Smokovec Jasná Top

Pripravuje sa veľká DOPRAVNÁ REVOLÚCIA na Slovensku: V Tatrách bude zákaz vjazdu individuálnej dopravy

Doprava vo Vysokých Tatrách. ZDROJ: TASR - Milan Kapusta

VYSOKÉ TATRY – Do Vysokých Tatier bez osobnej dopravy, zákaz vjazdu vozidiel so spaľovacími motormi, priorita elektro automobilov a verejnej dopravy. To je vízia ministerstva dopravy a driving.digital do roku 2030 vytvoriť bez-emisné zóny nielen v Tatrách, ale postupne aj v mestách a regiónoch Slovenska.

 

Doprava, ekológia, životné prostredie. Tri veci, ktoré sú rozdielne ako noc a deň, ale pritom ich spoločné fungovanie je alfou a omegou zeleného Slovenska. Aspoň tak si to politici vysnívali. Aj preto sa pripravuje veľká dopravná revolúcia, ktorá by mala radikálne zmeniť spôsob cestovania do Vysokých Tatier. Pritom bez-emisné zóny nie sú ničím novým, ale v slovenských podmienkach by to bolo niečo prevratné. Najmä pri uvažovanom projekte vo Vysokých Tatrách, kde by bez-emisné zóny boli kombináciou peších zón s kvalitnou verejnou dopravou. Základom je obmedzenie vjazdu individuálnej dopravy v prospech verejnej do oblastí s voľným pohybom ľudí. Vytvorenie veľkokapacitných záchytných parkovísk v podhorí, v blízkosti diaľnice a železnice s napojením na linky verejnej dopravy obsluhované ekologickými autobusmi, elektrickými zubačkami a električkami s vysokým dopravným intervalom, ekologické hotelové mini-busy.

Ale aj vytvorenie cyklotrás so širokou ponukou požičovní bicyklov a elektro-bicyklov, kvalitnou digitálnou a komunikačnou podporou.  Aj keď budovanie dopravnej infraštruktúry je najväčším problém súčasného Slovenska a to z dôvodu nezáujmu politických garnitúr za posledných 30 rokov riešiť zásadne a koncepčne smerovanie Slovenska v tomto smere. Pritom alternatívne spôsoby cestovania sú dôležité najmä v mestskej infraštruktúre s cieľom odnaučiť ľudí princípu „ísť autom až do obývačky“. Aj preto je na slovenských cestách permanentný problém s kolónami, obmedzeniami, obchádzkami, nedostačujúcou diaľničnou sieťou a extrémnou dávkou stresu, nervozity a nehôd.

 

Doprava vo Vysokých Tatrách. ZDROJ: TASR – Milan Kapusta

„U mňa sú dvere otvorené. Riešili sme spolu Demänovskú dolinu, autoškoly, cyklotrasy. Vždy, keď niekto hľadal podporu, u mňa našiel dvere otvorené. Rád sa budem baviť aj o bez-emisných zónach, ale ten problém je niekde inde, je v nastavení mysle, v nás, v štáte. O znižovaní emisií radi hovoríme, do roku 2030, 2050, ale nič preto nerobíme,“ povedal minister dopravy Andrej Doležal počas podujatia, ktoré bolo koncom septembra vo Vysokých Tatrách v rámci Európskeho týždňa mobility.

„Z iniciatívy je dnes programový zámer, ktorého cieľom je postupne do roku 2030 vytvárať  inteligentné bez-emisné zóny v mestách a regiónoch Slovenska. Tatry sú národným symbolom, pamätám si, ako pri príprave MS v lyžovaní v roku 1970 zjednotili vtedy celé Československo. Tatry majú tú moc opäť naštartovať niečo veľké, urobiť zo Slovenska svetového lídra s čistými a zdravými mestami a regiónmi aj vďaka uplatneniu zelených a digitálnych inovácií v doprave a ďalších odvetviach našej ekonomiky,” povedal Igor Šenkarčin, iniciátor projektu Tatry 2030. O projekte bez-emisnej zóny v Tatrách sa zoznam.sk rozprával s motoristickým odborníkom a účastníkom podujatia „Tvoríme inteligentnú dopravu Slovenska“ Alexandrom Štefucom.

 

Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Budú Vysoké Tatry bez áut s klasickými spaľovacími motormi?

Nebude to tak skoro a nebude to ani skokovo, ale bude to proces, s ktorým sme už viacerí zmierení. Mnohí ho možno aj privítame. Určite príde deň, keď budú tento druh dopravy obmedzený a blízky k nule.

Je vôbec reálne zakázať vjazd individuálnej dopravy do Tatier?

To by asi nebolo dobré a bude to otázka vývoja, že bude ponuka taká silná ponuka. Áno svojím spôsobom to bude zakázané, ale zakázané bez alternatívy by to nebolo možné. S tým by nik nesúhlasil a neschválil. Ak bude takáto alternatíva dostatočne vybudovaná, tak ľudia akceptujú územia ako napríklad Tatry, kde to auto nebudeš potrebovať a nebudeš ho ani chcieť.

Ale čo s obyvateľmi Tatier, ktorí tam bývajú, majú tam trvalý pobyt, svoje firmy a používajú autá so spaľovacími motormi? Množstvo ľudí má staré autá, nemajú možnosti a financie kúpiť si elektromobily.

Samozrejme, že súčasťou týchto úvah je veľmi silná elektrifikácia dopravy, využívanie alternatívnych spôsobov dopravy, čiže elektromobily. Tých sa obmedzenia týkať nebudú. Predpokladá sa, že v danom období už budú ľudia masívne využívať elektromobily. Ale ja predpokladám, že ani tieto vozidlá nebudú mať možnosť parkovať a jazdiť, kde sa im zachce. Lebo tu nejde iba o bez-emisné zóny, ale aj o zóny, kde nebude intenzívna doprava alebo dokonca žiadna. Bude snaha dostať ľudí do dopravných prostriedkov. Nebol by som za to, aby sa ľuďom zakázalo autá používať, pre rezidentov možno budú platiť iné pravidlá, lebo tam bývajú a iné pravidlá budú platiť pre tých, ktorí do tohto regiónu prídu.

 

Slovensko a alternatívna doprava. ZDROJ: archív Alexander Štefuca

O akom časovom horizonte sa tu rozprávame?

Ja to nevidím ako hranicu od určitého dátumu, kedy by to malo platiť. Navyše sa tu rozprávame najskôr o roku 2030. Je to proces, ktorý je vo vývoji a napokon už dnes sa autom nedostanete v Tatrách všade. Nemôžete sa autom odviesť napríklad na Sliezsky dom. Je iné ak niekto zásobuje chaty a hotely, je to záchranárske vozidlo alebo bezpečnostné a je iné, ak sú turisti leniví a chcú ísť autom všade.

Ktoré oblasti v Tatrách by mali byť bez-emisné zóny, kde všade by platiť zákaz pre individuálnu dopravu?

Rozprávalo sa o oblasti Štrbského Plesa. Opäť to nebude plošne, všade a ešte k tomu naraz. Že sa k nejakému dátumu uzavrie magistrála pod Tatrami a celá oblasť bude neprejazdná. Ja si myslím, že sa to bude pomaly skúšať, aby sa bežní motoristi a turisti nedostali na Štrbské pleso, ale musí byť vymyslené, že niekde v okolí Štrby odstavíte auto a budete pokračovať funkčnou, pohodlnou a veľmi často fungujúcou tatranskou železnicou.

Sú prepočty a analýzy, koľko by vytvorenie bez-emisných zón malo stáť?

Na konferencii sa nehovorilo konkrétne o financiách, ani to nikto nevie úplne presne. To sa nik neodváži dnes povedať. Ani sa ešte nevie či to dokonca bude platiť iba štát alebo či nebudú do niektorých veci zainteresovaní podnikatelia, developeri, súkromný sektor budovaním moderných záchytných parkovísk a parkovacích domov P+R. Nepredpokladá sa, že to bude platiť iba štát, bude to určite kombinácia so súkromným sektorom. Ale stáť to bude toľko a podľa toho, aké veľké oblasti sa budú tvoriť. Zatiaľ to totiž nemá presne vykolíkovaný priestor.