BRATISLAVA– Za každou dokonanou samovraždou je tragédia nielen osobná, ale celej rodiny a siete kamarátov. Správa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) o počte samovrážd v roku 2018 hovorí o ich medziročnom vzostupe, ale vedúci Linky dôvery Nezábudka Libor Klenovský tvrdí, že z dlhodobého hľadiska je tendencia skôr opačná. Podľa odborníka to však neznamená, že problém samovražednosti možno bagatelizovať.
Pri spáchaní samovraždy podľa neho môže hrať rolu psychické ochorenie, ale aj existenčné rozpoloženie človeka. Správa NCZI uvádza, že ukončiť svoj život sa minulý rok rozhodli najčastejšie ľudia vo veku 50 až 59 rokov. „Ľudí v preddôchodkovom veku sa viac týka strata zamestnania či veľká strata v rodine, pocit straty zmyslu života, vážne zdravotné problémy,” priblížil pre TASR Klenovský dôvody pokusov o samovraždu.
Štyri samovraždy podľa NCZI spáchali aj deti vo veku do 14 rokov. „Mladý človek sa častejšie stretne s problémom, ktorý sa mu zdá neriešiteľný: zlé vysvedčenie a obava, čo na to rodičia, neúspech v partnerskom vzťahu, neschopnosť vytýčiť si životné perspektívy či neprijatie na vysnívané štúdium,“ hovorí o dôvodoch samovrážd mladých ľudí.
Treba vyhľadať klinického psychológa či psychiatra
Podľa Klenovského je žiaduce, aby blízki pomohli človeku s podobnými problémami nájsť cestu ku klinickému psychológovi či psychiatrovi, ktorý mu pomôže nájsť primerané životné ciele, prípadne zorientovať sa v probléme, ktorý ho trápi. „Najlepšou prevenciou je zdravá komunita, kde sa ľudia zaujímajú jeden od druhého,” uzavrel.
V prevencii má svoje miesto aj telefonické poradenstvo. Liga za duševné zdravie od začiatku júla znovu prevádzkuje Linku dôvery Nezábudka na čísle 0800 800 566, na ktorej sa ľudia po celý deň i noc môžu zveriť odborníkom so svojimi problémami.