MINNEAPOLIS – Násilná smrť Afroameričana Georgea Floyda vzbudila po celom svete zdesenie. V USA i v iných štátoch ako sú Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia a Rakúsko sa konali protesty – tisíce ľudí vyšli do ulíc. Rasizmus a policajné násilie však nie sú problémom len od Floydovej smrti.
Spojené štáty majú hlboké problémy s rasizmom, diskrimináciou a sociálnou nespravodlivosťou. Afroameričania sa cítia stále znevýhodňovaní v mnohých oblastiach Spojených štátov: napríklad z hospodárskeho, zdravotného alebo sociálneho hľadiska, ale tiež vtedy, ak ide o políciu a súdnictvo. Mladých černochov polícia častto zastavuje, údajne bez dôvodu. Afroameričanom hrozí tiež výrazne vyššie riziko, že skončia vo väzení – a to aj z dôvodu menších priestupkov: Asi 38 percent všetkých väzňov v Spojených štátoch sú Afroameričania, kým ich podiel na celkovej populácii je iba asi 13 percent.
Pelosiovej kritika
Smrť Georgea Floyda pri násilnej policajnej operácii v Minneapolise nie je ojedinelým prípadom, ale je súčasťou desaťročnej série incidentov. Aj iné prípady vyvolali veľké protesty, ale Floydova smrť vyvolala výnimočnú vzburu – v USA aj v medzinárodnom meradle. Prečo? Najmocnejšia žena americkej politiky Nancy Pelosiová – demokratická predsedníčka Snemovne reprezentantov – uviedla, že krajina teraz “prekročila hranicu”. Dôvodom je aj koronakríza.
Diskriminácia afrických Američanov je obzvlášť zrejmá v čase koronakrízy.
Pandémia poukazuje na zásadné znevýhodnenie Afroameričanov v USA
Pandémia vrhla svetlo na znevýhodňovanie Afroameričanov v USA. Nadmerne postihuje afroamerickú populáciu v Amerike. Je to vidieť pri počtoch infikovaných aj úmrtí. Dôvodom sú životné a pracovné podmienky, predchádzajúce choroby a prístup k zdravotnej starostlivosti. A hospodárska kríza súvisiaca s koronavírusom je pre nich obzvlášť ťažká: Nezamestnanosť prudko vzrástla, najmä medzi
ľuďmi tmavšej farby pleti.
Problémy vo Francúzsku
Zanedbané francúzske predmestia (banlieues) sú symbolom všetkého, čo sa pri migrácii do krajiny pokazilo. Stále znova tam dochádza k nepokojom a protestom – nezamestnanosť a násilie sú súčasťou každodenného života. Mnoho imigrantov žije v neutešených vežových domoch na okraji Paríža alebo Marseille. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch prišli do Francúzska najmä ľudia z bývalých kolónií v severnej Afrike a v priebehu alžírskej vojny odtiaľ prišlo mnoho prisťahovalcov.
Mladí migranti zomierajú pri úteku pred políciou
V Roku 2005 sa na jednom predmestí odohrali doteraz najsilnejšie nepokoje – došlo k pouličným bojom a bol vyhlásený výnimočný stav. Spúšťačom bola smrteľná nehoda dvoch mladých ľudí prisťahovaleckého pôvodu – zomreli pri pokuse o útek pred políciou na parížskom predmestí Clichy-sous-Bois. Islamistické teroristické útoky z predošlých rokov opäť zvýšili napätie v krajine. Samotnými páchateľmi boli často deti prisťahovalcov – niektorí pochádzali z neslávne známych predmestí.
Ľudia z problematických štvrtí obviňujú policajných dôstojníkov z násilia a svojvôle. Tak to bolo aj v prípade Adama Traorého. Syn imigrantov z Mali zomrel v policajnej väzbe v roku 2016. Najnovšia správa očistila policajtov – mladík mal už predtým srdcové ochorenie. Správa, ktorú si objednala rodina Traoréových uvádzala, že Traoré sa udusil z dôvodu vonkajšieho násilia. Správa, ktorá očistila policajtov a demonštrácie v USA, znovu podnecuje protest a debatu o rasizme a policajnom násilí vo Francúzsku.
Častejšie fyzické útoky
Aj u ľudí vo Veľkej Británii panuje veľká nedôvera v políciu v súvislosti s ľuďmi s tmavšou farbou pleti. V roku 2011 vypukli veľké nepokoje najskôr v Londýne a neskôr v celej krajine. Stalo sa tak po tom, ako polícia počas operácie zastrelila 29-ročného muža. Vyšetrovanie neskôr ukázalo, že dôstojníci konali zákonne. Štatistiky Scotland Yardu z roku 2018 však ukázali, že ľudia tmavej pleti boli podstatne viac vystavení policajnému násiliu ako ostatné obyvateľstvo. Od smrti Floyda sa v Londýne a ďalších mestách ako Manchester a Cardiff uskutočnilo niekoľko protestov.
Na jednom z nich sa minulú stredu v Londýne zúčastnil aj herec známy z filmov Star Trek – John Boyega. “Každý človek tmavšej pleti si pritom pamätá moment, keď mu prvýkrát dali pocítiť, že je čierny,” kričal počas protestu 28-ročný Brit s nigérijskými koreňmi. “Chcem, aby ste pochopili, aké je bolestivé, keď vám každý deň pripomínajú, že vaša rasa nemá žiadnu hodnotu,” povedal Boyega.