BRATISLAVA – Na politickej scéne sa zvolebnieva. Hoci preferencie v prieskumoch verejnej mienky dnes naznačujú, ako by mohlo po budúcoročných voľbách vyzerať rozloženie politických síl, nič ešte nie je rozhodnuté. Koniec koncov, v roku 2016 šli niektorí do boja ako víťazi a z volieb vyšli ako porazení. A naopak, strany, ktorým nedávali šancu uspieť, sa do parlamentu pohodlne dostali. Vzhľadom na dynamickosť predvolebnej kampane sa podobné obraty dajú očakávať aj dnes.
Prekvapenie a nečakané výsledky. V posledných voľbách v roku 2016 sa zmenil pomer síl na politickej scéne a politická súťaž vypálila úplne inak, ako sa očakávalo.
Len dva mesiace pred voľbami totiž prieskumy verejnej mienky absolútne nepredpokladali, že sa do Národnej rady dostanú strany, ktoré môžu byť tentokrát kľúčové. Podľa prieskumu Focusu z januára 2016 mal voľby jednoznačne vyhrať Smer-SD. Agentúra mu predpovedala zisk až 37%. Realita však bola iná, Smer v marci vyhral, ale len s 28,28% hlasov. Aj napriek nižšiemu výsledku sa však stali najsilnejšou stranou parlamentu, čo im dalo do rúk moc opäť skladať vládu.
Veľkým prekvapením volieb však bol aj strmhlavý pád strany Sieť. Projekt Radoslava Procházku sa pred voľbami tešil veľmi dobrým číslam, realita sa však nakoniec ukázala iná. Mohlo za to najmä správanie predsedu strany. Verejnosťou otriasli informácie o podivnom financovaní Siete ale aj nestabilnosť Procházku pri vyjadreniach, či by šiel alebo nešiel do koalície so Smerom. Práve tieto skutočnosti nakoniec spôsobili, že im vo voľbách dalo hlas len 5,6% voličov. Posledný prieskum im pritom sľuboval až 13%.
Oproti agentúrnym predpokladom si však polepšila Slovenská národná strana. Vo voľbách získala 8,64%, agentúry predpokladali výsledok len 7,2%. SNS sa v roku 2016 vracala do parlamentu po štvorročnej prestávke. V roku 2012 totiž vypadli z parlamentu, späť do hry ju dostala vtedy nová tvár strany – Andrej Danko.
Pomerne presné boli v prieskumoch odhady pre Most-Híd. Ten si udržal svoj štandard a získal 6,5%, Focus odhadoval 7%.
Nečakaný prepad zaznamenalo Kresťanskodemokratické hnutie. Hoci prieskumy im nepredpokladali dvojciferné čísla, pokles pod 5% hranicu tiež nikto nečakal. Strana, na ktorej čele dnes stojí Alojz Hlina, tak strávila štyri roky mimo parlamentu a svoju pozíciu si dnes buduje nanovo.
Neúspech Siete znamenal víťazstvo iných
Neúspech Siete sa odrazil na volebných výsledkoch OĽaNO a SaS. Strana Igora Matoviča získala 11,02%, pričom Focus jej v januári predpovedal len 6,1%. Sloboda a solidarita sa dokonca v januári pohybovala na hranici zvoliteľnosti, v januári jej Focus pripísal iba 5,1%. Pád Radoslava Procházku však stranu Richarda Sulíka so ziskom 12,1% vystrelil do pozície druhej najsilnejšej strany v parlamente. SaS sa tak nečakane stala po voľbách najsilnejšou opozičnou stranou.
Veľkým prekvapením volieb bol úspech dvoch strán. Januárový prieskum im nepredpokladal ani len vstup do parlamentu. Sme rodina Borisa Kollára je dnes stranou, ktorá má v prieskumoch stabilné výsledky. Focus jej však v januári 2016 predpovedal zisk len 3,4%. Do parlamentu sa nakoniec dostali s veľmi slušným číslom 6,62%.
Nečakaný bol volebný úspech Ľudovej strany naše Slovensko. V januári jej Focus predpovedal len 1,4%, vo voľbách však raketovo vystrelili a predbehli aj ostrieľaných hráčov. So ziskom 8,04% sa stali piatou najsilnejšou parlamentnou stranou. Odvtedy ich preferencie rastú a vyzerá to, že do Národnej rady sa dostanú aj v budúcoročných voľbách.
Na scéne sú opäť nové tváre
Dnes sa situácia v niektorých smeroch opakuje. Nové strany, ktoré si hovoria “nová opozícia”, ukradli hlasy parlamentným stranám. Poniektoré dnes bojujú o svoje prežitie. Posledné turbulencie v SaS a OĽaNO ich preferenciám veľmi nepomáhajú. Zatiaľ, čo Sulík upratuje stranu od rebelantov, Matovič, okrem odchodov poslancov, opäť bojuje s neochotou spolupracovať s ním – prevažne zo strany nováčikov. Smer si po štyroch rokoch drží napriek všetkým škandálom prvú priečku a prieskumy im predpokladajú podobný zisk, aký dosiahli v roku 2016. Posledný prieskum Focusu zo septembra predpovedá Sulíkovi aj Matovičovi 6,8%, Smeru štandardných 21,7%. Koalícia PS/SPOLU dnes boduje v prieskumoch s číslom 13,3%, avšak strana Za ľudí Andreja Kisku sa zatiaľ v porovnaní s očakávaním pohybuje na úrovni iba 6,5%.
ĽS NS si napriek obvineniam z extrémizmu oproti roku 2016 polepšila. Je však otázne, čo s kotlebovcami spraví vznik strany Vlasť, na ktorej čelo sa plánuje postaviť sudca Štefan Harabin. Preskupovanie voličov od Kotlebu k Harabinovi predpokladajú aj politológovia, je však otázne, nakoľko veľký tento presun bude. ĽSNS by podľa septembrového prieskumu mala získať 10,6%. Tento prieskum však neodráža vznik Vlasti, tú Harabin ohlásil až 1. októbra.
Vyzerá to, že stabilnou súčasťou parlamentu sa stala aj Kollárova Sme rodina. V posledných voľbách získali 6,62%, dnes im prieskumy tipujú o niečo viac, v tom septembrovom získali 7,2%. Ani kollárovci to však pri hľadaní partnerov nemajú ľahké, väčšina opozície je pri zmienke spoločnej koalície so Sme rodina zdržanlivá. Boris Kollár sa však viackrát vyjadril, že berie ich vyjadrenia s rezervou. Niektoré prieskumy totiž ukazovali, že bez Sme rodina sa alternatíva voči súčasnej vláde postaviť nepodarí.
KDH má dnes podľa prieskumov podobné preferencie, ako im sľubovali pred štyrmi rokmi – okolo 7%. Po uzavretí “paktu o neútočení” s PS/SPOLU predsedu Alojza Hlinu mnohí kritizovali. Až voľby ukážu, čo to urobí s voličmi. Podľa politológov by práve títo kritici mohli nájsť svoje miesto u Štefana Harabina.
Koalícia si pohoršila
Smer nie je jedinou koaličnou stranou, ktorej počas ich vlády klesli preferencie. Septembrový prieskum poslal Most-Híd mimo parlamentu, podľa neho by získali len 4,1%. Most posielajú prieskumy mimo parlamentu už niekoľko mesiacov, strana preto rokuje o spolupráci s rôznymi stranami, zatiaľ však k žiadnej dohode nedošlo.
Slovenská národná strana si taktiež pohoršila. 6,8% v septembri pre nich znamená pokles o takmer 2%.
Údaje, ktoré dnes poznáme, však ani zďaleka nereflektujú situáciu, aká nás môže čakať pred voľbami. Do hry sa totiž dostávajú nové subjekty. Okrem Harabinovej Vlasti je to Dobrá voľba exministra Tomáša Druckera. Tieto dve strany by mohli byť nebezpečné najmä pre ĽSNS, Smer, SNS či Sme rodinu. Je teda dosť možné, že po voľbách bude v parlamente sedieť historicky najväčší počet politických strán a zostaviť vládu si bude vyžadovať množstvo kompromisov.