BRATISLAVA – Projekt reformy nemocníc, tzv. stratifikácia, nebol všeliekom pre slovenské zdravotníctvo. Podľa nej to bol kľúčový projekt, plánovaný na 11 rokov. Vysvetlila, že prvým krokom je ozrejmiť, kde čo má byť a v akej dostupnosti.
Máme oveľa viac projektov, ktoré by mali pomôcť tomu, aby sa slovenské zdravotníctvo zlepšilo, bolo efektívnejšie, lepšie riadené a aby výsledky na zdravotnom stave slovenského obyvateľstva boli lepšie, lebo teraz nie sú dobré,” povedala exministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smeru-SD).
Stratifikácia bola kľúčovým projektom
Vysvetlila, že stratifikácia bola kľúčovým projektom, plánovaným na 11 rokov. Vysvetlila, že prvým krokom je ozrejmiť, kde čo má byť a v akej dostupnosti. “Potom poviete, čo tam má byť. A následne budete merať kvalitu. To neznamená, že máte len nemocnicu. My sme chceli povedať, že to, čo sa bude poskytovať, bude kvantitatívne a kvalitatívne merateľné. Na základe týchto výkonov budú nemocnice platené,” povedala.
V prípade, že by niektoré nemocnice nevedeli výkony robiť či robili by ich nekvalitne, podľa Kalavskej nemá zmysel “nalievať do týchto miest peniaze”. “Na konci dňa by pacient mal dostať akútnu zdravotnú starostlivosť do 30 minút. Každý, kto potrebuje špecializovanú zdravotnú starostlivosť, by sa mal dostať do centra. Ideálny stav by bol taký, že by sme menej umierali na odvrátiteľné úmrtia. Do toho vstupujú napríklad aj skríningy,” priblížila.
Reformácia ambulantných sektorov
Kalavská tiež tvrdí, že rovnako zreformovať potrebuje aj ambulantný sektor. “Bez zmeny ambulantnej starostlivosti by stratifikácia nebola úplne úspešná,” tvrdí bývalá šéfka rezortu. Výsledkom “balíka”, ktorý ponúkala, by podľa jej slov bolo to, že pacient by vedel, kam má ísť, neblúdil by v systéme, ďalej centralizácia špeciálnych výkonov a kvalita.
Zdôraznila, že ako ministerka zdravotníctva by nemohla predstúpiť s materiálom, ktorý by spôsoboval chaos. “V roku 2024 by sa dávali nové povolenia. Ak by niekto po čase, ako by sa to kreovalo, videl chybičku, všetko by sa dalo upraviť. Určite by to nespôsobilo chaos. Boli dané presné pravidlá, ktoré boli odkomunikované s odborníkmi, so zástupcami miest a obcí, s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, s riaditeľmi nemocníc,” pripomenula.
Kalavská si myslí, že reforma bude nutná aj tak. Jedným z dôvodov je nedostatok zdravotníckeho personálu. Rovnako tvrdí, že Slovensko má kvalitných lekárov, zdravotné sestry aj ostatný personál. “Vieme robiť špičkovú medicínu, ale mnohé priestory sú nevyhovujúce. Veľký pokrok je aj v tom, že máme nové prístroje,” skonštatovala. Slovenské zdravotníctvo podľa jej slov nie je zlé, len mu treba dať pravidlá.
Kľúčové oblasti
Pre slovenského pacienta by si priala práve to, aby nikto “neblúdil” a aby mal každý rovnakú šancu dostať sa do špičkového centra. “Veľmi som chcela aj to, aby sme o dlhodobo chorého človeka vedeli dôstojne postarať. To je veľký problém slovenského zdravotníctva,” zdôraznila s dôvetkom, že práve o toto sa mal postarať zákon o dlhodobej starostlivosti o pacienta. Ten by podľa jej slov priniesol viac možností pre pacienta aj jeho rodinu.
Jednou z kľúčových oblastí, na ktorej bude ešte treba pracovať, sú podľa jej slov medicínske štandardy. Myslí si, že zdravotníctvo môže byť stále efektívnejšie. Priestor na zlepšenie vidí aj v opatreniach, ktoré mal rezort naplánované. Jedným z nich malo byť aj povinné očkovanie detí. “Každý rozpráva, že bolo niečo nedotiahnuté. Je to alibizmus, keď sa niekto nevie konkrétne vyjadriť, čo bolo zlé. Niektorí si ani zákony neprečítajú, dostanú z ďalšej ruky nejakú informáciu, podľa toho zahlasujú,” zdôraznila Kalavská.
Dodala však, že si váži, že premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) jej ministerstvo “podržal”. “Bez neho by sme nemohli naštartovať mnohé zmeny,” dodala. Ma margo svojej budúcnosti povedala, že ju to stále “ťahá viac do nemocnice medzi pacientov”. Svoju prípadnú politickú budúcnosť komentovať nechce.
Stratifikácia bola najväčšou udalosťou slovenského zdravotníctva
Najväčšou udalosťou v rezorte slovenského zdravotníctva v roku 2019 bol z pohľadu analytika celý postup finalizácie projektu stratifikácie, teda reformy nemocníc, vrátane snahy o jej prijatie legislatívnym procesom. Uviedol to Dušan Zachar z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). Zároveň však neschválenie legislatívy, ktorá sa týkala úpravy v nemocničnej sieti a následnej zdravotnej starostlivosti, považuje aj za najväčšie sklamanie roka.
“Nevyužitým potenciálom bolo oddlženie nemocníc a nevynucovanie sankčných inštrumentov v prípade neplnenia ozdravných programov, ktoré verejnosť nemala možnosť vidieť, keďže zostali nezverejnené,” komentoval. Poukázal na to, že väčšina oddlžených štátnych nemocníc začala znovu vytvárať nové dlhy a straty. “A to dokonca v ešte rýchlejšom tempe ako doposiaľ. To je veľké zlyhanie,” tvrdí. Negatívom bol podľa jeho slov aj netransparentný tender Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na licencie pre záchranky.
Zároveň pripomenul, že slovenské zdravotníctvo čelilo potrebe dofinancovania sektora, nedostatku zdravotníkov v niektorých segmentoch a regiónoch, finančnej neudržateľnosti systému, morálnemu hazardu v dôsledku oddlžovania nemocníc, zle nastaveným motiváciám aktérov i populizmu niektorých politikov. Poznamenal, že tieto problémy trápia slovenské zdravotníctvo už viac rokov.
Ďalšou výzvou bude reštart
Za najpozitívnejšiu zmenu v slovenskom zdravotníctve považuje analytickú prípravu stratifikácie. “Pozitívne vnímam tiež pokračovanie v benchmarkovaní (porovnávaní) cien nakupovaných tovarov, prístrojov a služieb štátnymi zariadeniami, za čo ministerský Inštitút zdravotnej politiky (IZP) tento rok získal ocenenie Úradnícky čin roka. Dobré je, že sa pracuje na aktualizácii štandardných diagnostických a liečebných postupov, a že sa naštartovali programy skríningov rakoviny,” uviedol.
Analytika tiež potešili centrálne nákupy štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne na účinnú látku. “Čo sa týka liečiv pre drahú biologickú liečbu, priniesli miliónové úspory,” tvrdí. Ako najväčšiu výzvu pre zdravotníctvo v budúcom roku Zachar vidí nastavenie stabilného financovania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a to tak, aby bolo predvídateľné a nemuselo sa na konci roka opätovne “handrkovať” o výške dofinancovania. Ďalšou výzvou bude podľa Zachara reštart procesu prijímania stratifikácie nemocníc novou vládou. Verí, že práve tá bude mať väčší reformný potenciál.
“A čaká nás tiež ďalší vážny problém – neudržateľnosť platového automatu v takej forme, ako platí dnes. Ak sa platový automat nezmení, budú nemocnice v nadchádzajúcich rokoch čeliť zákonnej povinnosti výrazného nárastu personálnych nákladov, na ktoré nebudú mať zdroje,” mieni. V prípade, že sa nič nezmení, sa podľa analytika nemocnice budú zadlžovať, dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov sa zhorší a v dlhšom časovom horizonte to bude mať podľa jeho slov negatívny vplyv aj na kvalitu poskytovanej starostlivosti.