BRATISLAVA – Balík protiteroristických zákonov dnes poslanci prerokovať nestihli, hoci diskusii venovali celý 15. rokovací deň 58. schôdze parlamentu. Pokračovať v rozprave budú v utorok, do diskusie je prihlásených ešte šesť zákonodarcov. V balíku právnych noriem je aj návrh na novelizáciu ústavy. V ústave by sa mali meniť maximálne možné lehoty na zadržanie v prípade podozrivých z trestných činov terorizmu.
Návrhy zmien vychádzajú z predpokladu, že úspešnosť boja proti terorizmu je podmienená včasnou identifikáciou podozrivých aktivít a efektívnou a flexibilnou spoluprácou medzi bezpečnostnými zložkami v krajine, ako aj medzinárodnou spoluprácou spočívajúcou z veľkej časti v rýchlej výmene spravodajských informácií. Zmeny sa budú týkať predĺženia lehôt pri obmedzovaní slobôd.
Táto lehota sa pre orgány činné v trestnom konaní a súdy predĺžila z maximálne päť na 10 dní. Zavedie sa aj obligatórna väzba, súd bude môcť zobrať osobu obvinenú z trestného činu súvisiaceho z terorizmom do väzby bez uvedenia dôvodov. Prijímajú sa aj viaceré opatrenia na ochranu svedkov.
Novely upravujú aj právomoci polície a spravodajských služieb. V prípade polície sa rozšíria dôvody na zaistenie osôb, predĺži sa lehota na ich zaistenie a rozšíria sa oprávnenia na prehliadky dopravných prostriedkov. Rozšíria sa aj opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti v hromadnej doprave a pri uzatváraní verejne prístupných miest, keď dôjde k ohrozeniu teroristickým trestným činom. Navrhujú aj úpravu použitia špeciálnych technických vecí pri zásahoch. Vojenské spravodajstvo dostane vo vzťahu k boju proti terorizmu také opatrenia, aké má SIS.
Opoziční zákonodarcovia predložili k novele ústavy viaceré pozmeňujúce návrh. Poslankyňa za Most-Híd Lucia Žitňanská navrhované predĺženie lehoty na zadržanie podozrivých z terorizmu na 96 hodín pre políciu považuje za pochopiteľný krok. „Nerozumieme však, prečo by súd potreboval až 144 hodín na vydanie rozhodnutia o väzbe,“ vyhlásila Žitňanská.
V súčasnosti platná lehota 72 hodín pri obzvlášť závažných trestných činoch je podľa nej dostačujúca aj pri trestných činoch súvisiacich s terorizmom, preto predložila pozmeňujúci návrh, ktorým ruší predĺženie lehoty pre rozhodovanie sudcu o väzbe. Podobný návrh predložil aj člen poslaneckého klubu OĽaNO Daniel Lipšic.
Poslanec za KDH Pavol Hrušovský zas v pozmeňujúcom návrhu presadzuje automatický odchod sudcov do dôchodku. „Funkcia sudcu zaniká uplynutím kalendárneho roka, v ktorom sudca dosiahol vek 67,“ píše sa v návrhu. Podľa platnej ústavnej úpravy prezident môže odvolať sudcu po dosiahnutí veku 65 rokov. Predpokladom na takéto rozhodnutie prezidenta je návrh Súdnej rady SR. Opozícia sa zmenu v odchode sudcov do dôchodku snažila presadiť aj zmenou samostatného zákona, vládny Smer-SD ale novelu zamietol. Diskusiu o presnejšej úprave odchodu sudcov do dôchodku inicioval prezident Andrej Kiska.