Zahraničné Spoločnosť

Rada pre ľudské práva žiada prešetriť zákroky polície v Moskve

Zdroj: TASR / AP

MOSKVA – Rada pre ľudské práva pri Kancelárii prezidenta Ruskej federácie chce požiadať o prešetrenie zásahu bezpečnostných zložiek proti účastníkom úradmi nepovolených zhromaždení, ktoré sa v Moskve konali 27. júla a 3. augusta.

 

Účastníci týchto akcií protestovali proti vyradeniu časti nezávislých kandidátov z boja o post poslanca v moskovskom zastupiteľstve, o čom začiatkom júla rozhodla mestská volebná komisia. Podľa servera OVD-Info, ktorá monitoruje situáciu a poskytuje právnu pomoc a rady osobám zadržaným na protivládnych pochodoch a zhromaždeniach, bolo na týchto akciách zadržaných 1373 a 1001 osôb. Opozícia tvrdí, že bezpečnostné zložky pri zákrokoch proti demonštrantom použili neprimeranú silu. Rusko v tejto veci kritizovali aj vlády mnohých západných štátov.

Predseda Rady pre ľudské práva pri Kancelárii prezidenta Ruskej federácie Iľja Šablinskij v utorok informoval, že spolu s kolegami sa obrátia na Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom), generálnu prokuratúru, velenie Národnej gardy a ministerstvo vnútra. Budú ich žiadať o prešetrenie postupu bezpečnostných zložiek a ich zákroku proti demonštrantom, ktoré podľa očitých svedkov i záznamov sprevádzala neprimeraná brutalita. Násilie bolo použité aj proti novinárom.

Účastníci týchto akcií protestovali proti vyradeniu časti nezávislých kandidátov z boja o post poslanca v moskovskom zastupiteľstve, o čom začiatkom júla rozhodla mestská volebná komisia. Zdroj: TASR / AP

V kauze “masových pouličných nepokojov” a násilia voči bezpečnostným zložkám z 27. júla je obvinených spolu desať osôb. Na základe rozhodnutia súdu je deväť z nich vo väzbe. Po desiatej osobe sa pátra.

Na internete sa medzičasom objavila petícia “za ukončenie trestného konania proti účastníkom pokojného zhromaždenia 27. júla 2019 v Moskve”, ktorú doteraz podpísalo takmer 26-tisíc ľudí. Podľa nich k žiadnym masovým nepokojom, ani k útokom na príslušníkov bezpečnostných zložiek zo strany účastníkov protestu nedošlo. V texte vyhlásenia k petícii sa uvádza, že účastníci zhromaždenia len bránili svoje práva a teraz sú stíhaní za svoj názor. Trestné stíhanie sa podľa signatárov používa na zastrašovanie obyvateľov Ruska a de facto môže viesť k upretiu práva voliť.

Ako v utorok napísal denník Novaja gazeta, komunita profesionálnych právnikov v Rusku svojím otvoreným listom vyzvala ÚVK, aby zaregistrovala nezávislých kandidátov na poslancov moskovskej mestskej dumy. Podľa nich úrady svojím doterajším postupom “v Moskve de facto maria voľby”.