Domáce Top

Radičová má v tom jasno: Eurozóna je z najhoršieho vonku

BRATISLAVA – Európsky systém finančného dohľadu (ESFS), tzv. dočasný euroval, splnil svoj účel. Eurozóna je z najhoršieho vonku, vrátane Slovenska. Pre TASR to uviedla bývalá predsedníčka vlády Iveta Radičová v súvislosti s tým, že Grécko ukončilo svoj posledný trojročný záchranný program schválený v auguste 2015, ktorý mu pomohol prekonať dlhovú krízu. Pre Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), tzv. trvalý euroval, a pomoc Grécku padla Radičovej vláda. Radičová si stojí za svojím rozhodnutím spojiť hlasovanie o trvalom eurovale s dôverou vláde.

S názormi Ivety Radičovej však nesúhlasí Richard Sulík, ktorý si myslí, že Grécko do eurozóny nepatrí. Hlasoval by opäť rovnako. Na rozdiel od neho si ekonóm Vladimír Vaňo myslí, že pád Radičovej vlády bol zbytočný.

   “Dnes nik neargumentuje, že ESFS nesplnil svoj účel. Aj keď, samozrejme, netvrdíme, že neexistujú riziká. Avšak z najhoršieho sme vonku, vrátane Slovenska. Samozrejme, aj vďaka synergii s ďalšími nástrojmi a inštitúciami,” uviedla Radičová. Pripomenula, že v roku 2009 zasiahla väčšinu krajín EÚ finančná kríza a bolo zrejmé, že sú nevyhnutné spoločné nástroje na zvládnutie úpadku a narastajúcej nezamestnanosti.

Expremiérka zdôrazňuje, že EFSF schválil parlament naprieč politickým spektrom. “Zhodli sme sa na odmietnutí účasti na urgentnej pôžičke Grécku. Tak sa aj stalo. Rovnako sme sa zhodli na potrebe záchranného finančného mechanizmu pre eurozónu. Aj to sa stalo. ESFS poskytol finančnú pomoc najprv Írsku, následne Portugalsku,” spomína Radičová.

Neskôr sa stratégia pomoci zmenila, o financie musela krajina požiadať na základe schváleného národného programu reforiem na ozdravenie ekonomiky pri splnení prísnych podmienok. “Iba po akceptovaní programu pristúpili ministri financií k schváleniu pomoci,” podotkla.

Bývalá šéfka kabinetu poukázala, že ESFS program sa skončil pre Írsko v decembri 2013, pre Portugalsko v máji 2014 a pre Grécko v júni 2015. “Odvtedy ESFS neposkytol žiadnu novú finančnú pomoc. Podľa správy audítora majú k dnešku všetky tri krajiny uhradené platby, nemajú voči ESFS žiadne neuhradené záväzky. ESFS má rating AA a realizuje od júna 2015 len splácanie dlhov,” doplnila.

Podľa Radičovej sa akosi zabúda na to, že v rokoch 2010-2011 Európa neriešila iba Grécko. “Ale sme riešili systémovú hlbokú finančnú krízu v EÚ a eurozóne. Zmeny v ESFS však vyvolali na Slovensku krízu a rozkol vo vládnej koalícii. V podobných vážnych situáciách je v demokratických krajinách štandardným postupom spojiť hlasovanie v predmetnej veci s hlasovaním o dôvere – ako legitímna, a napokon, aj jediná možnosť ako prekonať rozkol a potvrdiť legitimitu vlády, respektíve vládnej koalície,” uzavrela Radičová.