Domáce Politika Top

Remišová nešetrila kritikou: Slovensko má vážne systémové nedostatky

BRATISLAVA – Ak by eurofondová kauza na ministerstve školstva vypukla dnes, nebolo by možné zistiť konflikt záujmov hodnotiteľov ani ich neodbornosť. Na dnešnej tlačovej konferencii to uviedla poslankyňa NR SR Veronika Remišová (OĽaNO) a pripomenula, že podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini (Smer-SD) vo svojom akčnom pláne navrhol hodnotiteľov nezverejňovať. „Toto nie je riešenie problému,“ dodala Remišová, podľa ktorej vláda škandál nerieši tak, aby problémy odstránila, ale robí také opatrenia, aby sa už problémy nikdy nedali zistiť. Vyzvala preto Pellegriniho, aby presadil zverejňovanie mien hodnotiteľov projektov.

Veronika Remišová zároveň skonštatovala, že zistenia, ktoré minulý týždeň zverejnil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), sú ešte závažnejšie ako tie, ktoré hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) prezentovalo v lete, a kontrola NKÚ ich opodstatnenosť potvrdila. „Sú to tak závažné pochybenia, že vyvstáva otázka, ako je možné, že po viac než desiatich rokoch čerpania eurofondov má Slovensko také vážne systémové nedostatky,“ uviedla Remišová a dodala, že to nie sú ojedinelé zlyhania alebo formálne nedostatky, ale zlyhanie celého systému. Veronika Remišová upozornila, že ministerstvo školstvo pri rozdeľovaní eurofondov nespĺňalo kritériá, ktoré si samo nastavilo.

Poslankyňa pripomenula, že niektorí hodnotitelia nemali povinnú trojročnú prax v oblasti výskumu, mnohí zase nepreukázali odborné skúsenosti v oblastiach, ktoré hodnotili. Takto nastavený systém podľa Remišovej umožnil jednému z hodnotiteľov bez preukázania odborných znalostí hodnotiť 16 projektov z troch rôznych oblastí špecializácie. NKÚ tiež konštatovalo, že hodnotiteľom bol aj poradca kancelárie ministra školstva, ktorý bol zároveň členom dozornej rady spoločnosti, ktorá žiadala o eurofondy. Inému hodnotiteľovi pridelili na hodnotenie jeho vlastnú žiadosť. Ďalším nedostatkom, na ktorý upozornil kontrolný úrad boli subjektívne otázky, za ktoré boli podľa Remišovej prideľované body „od buka do buka“. Slovenská technická univerzita bola aj preto vyhodnotená ako finančne nestabilná, zatiaľ čo firma bez zamestnancov dostala za túto otázku plný počet bodov.

Podľa tieňového ministra školstva Miroslava Sopka (OĽaNO) je jedinou reakciou na vážne nedostatky v systéme zatĺkanie a prijímanie opatrení, ktoré sťažia objavovanie chýb. „Dlhodobo upozorňujeme na to, že naše školstvo je finančne podvyživené a jeho zamestnanci musia obracať každé euro. Ako sa musia cítiť títo ľudia, keď vidia, ako sa nemilosrdne mrhajú peniaze?“ povedal poslanec NR SR a vyzval premiéra, podpredsedu vlády a ministerku školstva, aby sa prestali na školstvo pozerať ako na rezort, kde sa všetko utrasie a „kde ľudia pokrčia plecami a budú znášať takéto nehospodárne narábanie s verejnými zdrojmi“.

Dve problematické výzvy na podporu Dlhodobého strategického výskumu (DSV) a Priemyselných výskumno-vývojových centier (PVVC), pre ktoré koncom augusta odstúpil z postu ministra školstva Peter Plavčan (nom. SNS), spravovala Výskumná agentúra. Nová ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS) výzvu na podporu dlhodobého strategického výskumu a vývoja 19. septembra zrušila a prisľúbila, že by mohla byť opäť zverejnená začiatkom budúceho roka. Kauza, ktorá sa týka podpory výskumu z eurofondov, trvá od prvej polovice júla. Výskumné univerzity a Slovenská akadémia vied najprv žiadali ministra školstva Petra Plavčana o prehodnotenie výsledkov pri hodnotení projektov v rámci výzvy na financovanie dlhodobého strategického výskumu. Univerzity a SAV reagovali na to, že v rámci výzvy za 300 miliónov eur nedostal ani jeden projekt univerzitných vedeckých parkov a vedeckovýskumných centier výskumných univerzít a ústavov SAV finančnú podporu. Najvyšší kontrolný úrad, ktorý vykonal kontrolu realizácie výziev z programového obdobia 2014 – 2020, 16. novembra skonštatoval, že Výskumná agentúra pri riadení eurofondov porušovala princípy objektívnosti aj transparentnosti.