6. Víťazstvo Lukašenka
Pár dní po výbuchu skladu v Bejrúte sa v Bielorusku konali prezidentské voľby, v ktorých sa o post uchádzali dlhoročný prezident Alexandr Lukašenko a opozičná kandidátka Sviatlana Cichanovská. Lukašenko si podľa oficiálnych výsledkov udržal moc, pričom ho malo voliť 80 percent ľudí. To ale spustilo vlnu protestov založených na presvedčení, že voľby boli zmanipulované. Ľudia v uliciach vyzývali Lukašenka, aby z funkcie prezidenta odstúpil. Protesty sprevádzalo policajné násilie, mnoho účastníkov zadržali a poslali do väzby. Po demonštráciách sa viaceré krajiny postavili za protestujúcich. Európska únia zaviedla sankcie voči Lukašenkovi a viacerým predstaviteľom štátu. Situácia sa dodnes nevyriešila. Lukašenko síce povedal, že po zmene ústavy už nebude prezidentom. To, kedy k tejto zmene dôjde, ale nepovedal.
7. Otrava Navaľného
Koncom augusta obleteli svetové médiá informácie o tom, že popredný odporca Kremľu Alexej Navaľnyj, ktorý dlhodobo kritizuje aj ruského prezidenta Vladimira Putina, upadol počas letu zo Sibíri do Moskvy do kómy. Lietadlo preto núdzovo pristálo v meste Omsk, kde Navaľného hospitalizovali. Ruskí lekári, ktorí ho ošetrovali ako prví, pripísali jeho stav metabolickej poruche. Odtiaľ ho v špeciálnom lietadle previezli do Berlína na liečbu. Poprední odborníci následne pár týždňov na to začali hovoriť, že išlo o otravu nervovo paralytickou látkou Novičok, ktorou otrávili aj bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéru Júliu.
Začiatkom septembra sa Navaľnyj prebral z kómy a začal sa pomaly zotavovať. Týždeň na to lekári informovali, že po prebudení a odpojení z pľúcnej ventilácie už dokáže vstať z postele a byť nakrátko mimo nej. V polovici septembra názory nemeckých vedcov o otrave Novičokom potvrdili aj výsledky špecializovaných laboratórií vo Francúzsku a Švédsku. 23. septembra Navaľného prepustili z nemocnice, nateraz ostal v Nemecku, do Ruska sa však chce vrátiť. Začiatkom októbra začal Navaľnyj tvrdiť, že za jeho otravou stojí Kremeľ. Ten to však odmieta. Nemecko, Francúzsko a iné krajiny západu Moskvu žiadajú, aby Navaľného otravu vysvetlila. Rusko prisľúbilo spoluprácu na vyšetrovaní prípadu, odmieta však, že by bolo za zorganizovanie útoku zodpovedné.
8. Náhorný Karabach
Náhorný Karabach je sporné územie v juhozápadnom Azerbajdžane, kde takmer 95 percent obyvateľstva tvoria Arméni. Napriek dlhým rokom relatívne pokojného obdobia sa v roku 2020 spory obnovili v plnej sile. Arménsko sa z dôvodu nepokojov rozhodlo vyhlásiť úplnú mobilizáciu. Boje trvali šesť týždňov, kým sa 10. novembra dohodlo prímerie. Odhaduje sa, že počas nich zomreli stovky až tisícky ľudí. Armáda Náhorného Karabachu počas šesťtýždňových bojov informovala o viac ako 1200 mŕtvych vojakoch. Azerbajdžan svoje vojenské straty nezverejnil. Na oboch stranách boli tiež medzi obeťami a zranenými desiatky civilistov.
Dohodu o prímerí sa podarilo dosiahnuť potom, ako azerbajdžanské sily výrazne postúpili a ovládli strategické mesto Šuši ležiace neďaleko Stepanakertu. Mesto je metropolou Náhorného Karabachu. Dohoda však rozhnevala viacerých Arménov. Mnohí vtrhli do vládnych budov a požadovali jej zrušenie. Konflikt vyvolal obavy z vypuknutia širšej regionálnej vojny – Azerbajdžan je podporovaný Tureckom, zatiaľ čo Rusko stojí na strane Arménska. Rusko má však robustné vzťahy i s Azerbajdžanom aj Tureckom. Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev na sociálnej sieti označil dohodu ako „slávne víťazstvo“. Obyvatelia azerbajdžanského hlavného mesta Baku po správach o víťazstve zaplavili ulice a búrlivo oslavovali. Po ohlásení prímeria smerovalo do Náhorného Karabachu 12 ruských lietadiel s vojenskou technikou a dovedna 1960 príslušníkmi ruských mierových síl. Začiatkom decembra sa objavili informácie, že Arménsko a Azerbajdžan sa navzájom obviňujú z porušovania mierovej zmluvy podpísanej v noci na 10. novembra.
9. Útok vo Viedni
V hlavnom meste Rakúska vo Viedni došlo 2. novembra k teroristickému útoku. Prvé výstrely bolo počuť na ulici Seitenstettengasse v centre mesta, kde sa nachádza aj hlavná viedenská synagóga. Výstrely bolo potom počuť aj na iných miestach. Obeťami sa stali štyri osoby – dvaja muži a dve ženy. Do nemocníc bolo prevezených vyše 20 ľudí s reznými a strelnými zraneniami, medzi nimi aj policajti. Útočník, ktorého sa neskôr podarilo zneškodniť, mal pri sebe okrem strelnej zbrane aj mačetu a atrapu pásu s výbušninami. Išlo o 22-ročného Fejzulaia Kujtima, potomka albánskych prisťahovalcov zo Severného Macedónska. V apríli minulého roku bol odsúdený na 22 mesiacov za spolčenie s teroristickými organizáciami, pretože sa chcel pripojiť k radikálnej skupine Islamský štát. Päť mesiacov na to bol z väzenia podmienečne prepustený a pod dohľadom probačného úradníka dochádzal do združenia DERAD, špecializovaného na deradikalizáciu radikálnych islamských zločincov. Po vyšetrovaní rakúska strana potvrdila, že páchateľ bol sám a nemal žiadneho komplica. K útoku sa napokon prihlásila teroristická organizácia Islamský štát.
Útok vo Viedni bol prvým v histórii, ktorý sa udial neďaleko slovenských hraníc. V súvislosti s udalosťou zarezonovalo aj Slovensko, pretože podľa médií si mal útočník kúpiť zbraň a muníciu práve u nás. Ministerstvo vnútra pod vedením Romana Mikulca (nom. OĽaNO) dva dni po útoku uviedlo, že slovenské bezpečnostné zložky rakúsku stranu už 27. júla informovali o tom, že podozrivé osoby sa pokúšali v polovici júla zakúpiť v našej krajine muníciu do automatických zbraní. Rakúsko malo potvrdiť prijatie informácií s tým, že si žiadajú aj doplňujúce informácie. Tie sa k nim však mali dostať až po útoku v noci na 3. novembra.
10. Výmena Trumpa
V utorok 3. novembra sa v USA konali prezidentské voľby. Hlavnými kandidátmi boli Joe Biden a Donald Trump. Súbežne s prezidentskými voľbami sa konali aj voľby do senátu a voľby do snemovne reprezentantov, či ďalšie komunálne voľby. Prvé informácie o predbežných výsledkoch hovorili, že súboj bude veľmi tesný. Na to, aby sa niektorý z kandidátov stal novým prezidentom, potrebovali minimálne 270 hlasov. Napokon si takmer celý západ a východ podmanil Biden a získal tak 308 hlasov voliteľov. Spolu s Bidenom sa do Bieleho domu dostala aj viceprezidentka Kamala Harrisová.
Víťazstvo Bidena potvrdil už aj Zbor voliteľov, ktorý formálne volí prezidenta USA na základe výsledkov novembrových volieb. Jeho členovia sa zišli 14. decembra. Výsledky hlasovania Zboru voliteľov v jednotlivých štátoch americkej Únie budú odoslané do Washingtonu a 6. januára ich na spoločnom zasadaní potvrdia členovia oboch komôr amerického Kongresu. Biden okrem toho volí nových ministrov, ktorí budú v jeho tíme.
Trump si však nechcel, a ani doteraz nechce prehru priznať.