BRATISLAVA – Slovensko čaká ďalšia zaujímavá voľba. Tentokrát však nepôjde o politickú záležitosť, aj keď už teraz sa k nej mnohí vyjadrujú. Už o mesiac bude Súdna rada voliť predsedu Najvyššieho súdu SR. Táto inštitúcia hrá v našom štáte významnú úlohu a je skutočne dôležité, kto bude na jej čele.
Najvyšší súd síce slúži aj ako odvolací súd, na stole sa mu však objavujú veľmi špecifické prípady. Mnohé zaujali aj širokú verejnosť.
Najvyšší súd v päťčlennom senáte rozhoduje o veciach mimoriadnych opravných prostriedkov (dovolaní a dovolaní generálneho prokurátora), alebo kompetenčné spory či spory politických strán a hnutí.
Naposledy napríklad rozhodoval o budúcnosti strany Mariana Kotlebovu ĽSNS. Návrh na rozpustenie podal generálny prokurátor Jaromír Čižnár a to z dôvodu, že obdržali viac ako 100 podaní kvôli extrémistickému správaniu sa niektorých členov ĽS NS. Z rozhodnutia súdu vyplýva, že žaloba bola zle spracovaná a preto nemohli rozhodnúť inak. V minulosti však Marianovi Kotlebovi už jednu stranu rozpustili a to Slovenskú pospolitosť. Jej prívrženci pochodovali v uniformách Hlinkovej gardy.
Korupcia politikov aj stávky
Len pred pár dňami sa tiež na Najvyššom súde po ôsmich rokoch uzavrela kauza štátnej lotériovej spoločnosti Tipos. Najvyšší súd Slovenskej republiky dlhé roky rozhodoval, či má Tipos zaplatiť vyše sto miliónov eur cyperskej firme Lemikon Limited. Tá peniaze žiadala za údajne neoprávnene používanie lotérie Mates, Šanca či Športka. Kauza siaha ešte na koniec 90.rokov. A ožila v roku 2008, kedy sa štát dohodol po verdikte Najvyššieho súdu, že musíme platiť, s neznámou firmou na mimosúdnom vyrovnaní. Do celého procesu vstúpil parlament, ktorý umožnil cez mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora proti rozhodnutiu oddialiť vykonateľnosť prvého rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v tejto kauze. Zasiahnuť musel aj Ústavný súd, ktorý zvrátil pôvodný rozsudok. Vtedy ešte predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin totiž v senáte, ktorý rozhodoval, vymenil troch sudcov. To mohlo mať podľa Ústavného súdu vplyv na rozsudok. Z celej veci nakoniec vyšiel až v roku 2019 víťazne Tipos.
O kontroverznom rozhodnutí Najvyššieho súdu sa hovorilo aj v roku 2010. Senát vtedy definitívne oslobodil exstarostu Rače a bývalého krajského šéfa KDH v Bratislave Pavla Bielika spod obžaloby z korupcie. Polícia a prokuratúra 6 rokov tvrdili, že si exstarosta vypýtal 5 miliónový úplatok od istého podnikateľa Pavla Kollára a to za povolenie postaviť v Rači komplex. Kollár neskôr spolupracoval s vyšetrovateľmi a svedčil aj pred súdom. Bielik bol však vyhlásený za nevinného. Súd vtedy rozsudok odôvodnil tak, že “netvrdia, že sa skutok určite nestal, ale ani, že sa stal.” Inými slovami, jeho vinu sa nepodarilo jednoznačne preukázať.
Tieto tri prípady sú len ilustráciou toho, o akých vážnych veciach rozhoduje Najvyšší súd. O jeho smerovaní rozhoduje aj človek, ktorý stojí na jeho čele. Od vzniku samostatnej republiky bolo na jeho čele 5 ľudí, z toho jeden dvakrát. Je ním Štefan Harabin, ktorý má o vedúcu funkciu záujem aj tentokrát a to do tretice.
Harabinovo kráľovstvo a trpká prehra
Harabin bol predsedom Najvyššieho súdu po prvýkrát ešte na konci deväťdesiatych rokov (11. február 1998 – 11. február 2003). O niekoľko rokov sa stal ministrom spravodlivosti. Do funkcie ho nominovalo ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara. Ako minister spravodlivosti sa snažil zrušiť Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry. V októbri 2006 v priebehu dvoch dní odvolal sedem predsedov krajských či okresných súdov. Exekutívnu funkciu však kontroverzný sudca opustil, aby sa opäť stal predsedom Najvyššieho súdu.
Jeho pôsobenie v tejto funkcii však bolo sprevádzané rôznymi kontroverznými rozhodnutiami.
Okrem iného disciplinárne stíhal sudcov, ktorí s ním nesúhlasili a kritizovali ho. Na Najvyššom súde počas jeho pôsobenia vládlo napätie a strach. Veľké diskusie vyvolávali aj štedré odmeny, ktoré si udeľoval. K pekným peniazom si mali prísť aj jemu lojálni sudcovia.
O funkciu sa pokúsil zabojovať aj v roku 2014. Po tretíkrát však v tom čase zvolený nebol, v prvom kole získal 6 hlasov. Bolo to síce najviac, no na zvolenie je potrebných až 10. Aj vtedy sa, podobne ako po neúspešných prezidentských voľbách, označil za víťaza. „Ja som prehral? Veď som mal najviac hlasov. Ja som vyhral,“ vyhlásil vtedy. Nakoniec sa vo funkcii ocitla Daniela Švecová, ktorej mandát končí na jeseň. Je zároveň jednou zo zvolených kandidátok na ústavnú sudkyňu. S Harabinom majú otvorený spor prakticky od začiatku jej pôsobenia vo funkcii šéfky.
Voči Harabinovej kandidatúre sa aj teraz ohradzuje časť politickej scény. Členovia Súdnej rady sa však riadia svojim svedomím a nie verejnou mienkou. Septembrové vypočúvanie kandidátov bude verejné, samotná voľba však tajná. Harabin má dlhodobo časť rady na svojej strane a časť proti sebe.
Posledné slovo má prezidentka
Predseda Najvyššieho súdu je na návrh Súdnej rady menovaný do funkcie na päť rokov a to najviac počas dvoch po sebe nasledujúcich období. Na starosti má významné kompetencie a ovplyvňuje chod celej inštitúcie. Do funckie ho menuje prezident po tom, čo dostane odporúčanie Súdnej rady.
Tá má 18 členov. Tvoria ju deviati sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky, traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky, traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky a traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky.
Na to, aby bola voľba predsedu Najvyššieho súdu právoplatná, bude musieť jeden kandidát získať aspoň 10 hlasov z 18. Úplne definitívne slovo bude mať aj tak prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá môže navrhovaného kandidáta aj odmietnuť vymenovať.
