BRATISLAVA – Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie reprezentuje našu krajinu ako europoslankyňa. Pripomienkovala množstvo návrhov, radí sa medzi najaktívnejších europoslancov našej krajiny. Do parlamentu kandiduje opäť, tentokrát ako líder. V čom je Európska únia dobrá? Prečo by ľudia mali ísť voliť? Na tieto otázky odpovedala europoslankyňa za vládnu stranu Smer-SD Monika Beňová.
Od roku 2004 ste poslankyňou Európskeho parlamentu za frakciu socialistov a demokratov. Ako sa Slovensko zmenilo od jeho vstupu do EÚ?
– Má to dve roviny. Tá prvá je vecnejšia. Dalo by sa do nej zaradiť to, ako bola využitá pomoc, povedzme zo štrukturálnych fondov alebo z kohézneho fondu. Bola naozaj veľmi dobre využitá, aj keď nie celkom na maximálnu možnú mieru. Išlo o desiatky miliárd eur, ktoré Slovenská republika v každom rozpočtovom období dostala. Keď sa dnes preveziete po Slovensku tak vidíte, že sa zmenili námestia, ktoré sú zrekonštruované z finančných zdrojov EÚ, školy dostali finančnú podporu. Naozaj ide o celý rad vecí, ktoré sa na Slovensku zmenili.
To boli peniaze, a teraz poďme na ľudskú rovinu. Myslím si, že ešte neboli naplnené všetky očakávania, ktoré mali ľudia so vstupom do EÚ spojené, a ktoré im sľubovali politici. Je úplne evidentné, že sú ešte stále dosť veľké sociálne rozdiely medzi obyvateľmi starších členských štátov a povedzme Slovenskej republiky. Ale v oblasti ekonomiky sa napríklad naše firmy dostali na spoločný európsky trh, kam ide až 90% všetkého vývozu. Takže má to svoje plusy aj mínusy.
V akom rozsahu sa o túto skutočnosť pričinila EÚ?
– EÚ z pohľadu financií poslala Slovensku naozaj veľa peňazí, či už v rámci predvstupovej pomoci alebo aj po vstupe. Tie boli určené na spolufinancovanie vo forme nenávratných finančných príspevkov. Išlo o peniaze, ktoré naozaj spoločnosti, mestá, obce, školy a nemocnice dostali. V prípade samotného rozhodovania treba povedať, že európske inštitúcie majú predsa len oklieštené právomoci, pretože nie všetky politiky spadajú do spoločných európskych politík. Dôchodky alebo rodinné prídavky sú všetko veci, ktoré určuje NRSR, vláda SR, pričom európske inštitúcie do toho nemajú právomoc vstupovať, pretože nepatrí do spoločných európskych politík.
Za posledné roky musela SR čeliť viacerým kauzám s čerpaním eurofondov. Aké meno nám to vytvára? Sme v tomto ojedinelí prípad alebo iné krajiny majú rovnaký problém?
– Opäť by som to rozdelila na dve časti. Prvou témou je nie celkom správne používanie, respektíve zneužívanie štrukturálnych fondov. To nie je žiaden fenomén SR, viaceré krajiny v minulosti, napríklad Taliansko či Španielsko, mali problémy s používaním štrukturálnych fondov a kohézneho fondu. Pravdou je, že tieto peniaze výrazne napomohli v odstraňovaní regionálnych rozdielov aj u nás.
Druhou časťou je, že nie sme ojedinelý prípad. Avšak tým, že v Európskej únii je už viacero členských štátov, tak kontrolný orgán, ktorý na to bol – OLAF – nestíha robiť všetky kontroly. Preto vždy vyzývam ľudí, aby nečakali na to, kým OLAF niečo objaví sám, ale aby sa sami na neho obracali. Dá sa to prostredníctvom jeho webovej stránky. Treba si ju nakliknúť a ak máte nejaké podozrenie alebo máte pocit, že ste boli o niečo ukrátení, treba sa obrátiť priamo na nich.
Čo všetko sa radí medzi európske peniaze? Na čo slúžia, odkiaľ vlastne prichádzajú, kto všetko ich môže čerpať?
– Štrukturálne fondy EÚ a kohézny fond sa čerpajú cez tzv. operačné programy, ktorých je v každom volebnom období, alebo v každom finančnom období niekoľko. Pripravuje sa nový viacročný finančný rámec, ktorý hovorí aj o podpore prostredníctvom štrukturálnych fondov a kohéznej politiky. Vždy sa stanovujú horizontálne a vertikálne priority a podľa nich si členské štáty určujú, do ktorých oblastí chcú tieto peniaze investovať. Zatiaľ čo predvstupová pomoc sa skôr zameriavala na programy ISPA a PHARE, tak povstupová je zameraná najmä na regionálne operačné programy. V tomto rozpočtovom období sa peniaze využívajú z integrovaného regionálneho operačného programu a ráta sa s ním aj do budúceho volebného obdobia.
Okrem iného bol v tomto volebnom období aj operačný program zdravotníctvo, ktorý vytváral priestor na to, aby peniaze mohli využívať nemocnice. Potom sa využíva operačný program, ktorý sa špecializuje na podporu poľnohospodárstva, podporu malého a stredného podnikania, či životné prostredie, kam ide pomerne veľa finančných prostriedkov. Je to skutočne celý rad operačných programov. U nás je trochu komplikovaný systém čerpania zo štrukturálnych fondov. Niekoľko krát som už na to vládu upozorňovala, aby si na nové rozpočtové obdobie zvolili jednoduchší systém. Pretože tie byrokratické bariéry, ktoré si nastavila SR, sú komplikované pre prijímateľov nenávratnej finančnej pomoci. Čiže, dúfam, že sa to zmení a najmä slovenské mestá a obce, či malé a stredné podniky budú môcť oveľa efektívnejšie čerpať túto štrukturálnu pomoc.
Ako brexit ovplyvní európsky rozpočet? Čo to pre nás bude znamenať?
– Nemyslím si, že by bola situácia, kedy by EÚ nebola pripravená. O brexite sa už hovorí tretím rokom. Parametre pre rozpočtové obdobie 2021 až 2027 sú nastavené tak, že Veľká Británia a jej časť príspevkov do spoločného Európskeho rozpočtu vypadnú. Celkovo sa bude meniť koncepcia, finančné zdroje sa budú prerozdeľovať, niektoré priority budú silnejšie ako v minulosti, niektoré budú slabšie. Oveľa viacej finančných prostriedkov ide napr. do oblasti, ktorá sa týka bezpečnosti a ochrany. Tu v minulosti neboli až také výdavky, tiež posilnil Frontex, OLAF. Čiže, nemyslím si, že by brexit nejako katastroficky pôsobil na rozpočet a na štrukturálne fondy.
Prečo sú eurovoľby dôležité pre jednotlivé regióny?
– Voľby do Európskeho parlamentu sú dôležité kvôli tomu, že poslanci, ktorých volia občania vo voľbách do Európskeho parlamentu, budú rozhodovať o mnohých veciach, ktoré sa týkajú celkom konkrétnych oblastí aj u nás na Slovensku. Posledný prípad bola napr. dvojitá kvalita potravín, o ktorej sa rozhodovalo na poslednom zasadnutí. Rozhodovalo sa aj o posilnení právomoci a rozšírení kompetencií OLAF-u, určil sa nový nástroj Európskej prokuratúry, ktorý má bojovať proti finančným podvodom a daňovým únikom. Politici sa pozrú úplne novým spôsobom na poľnohospodársku politiku a prichádzajú aj nové témy ako je napr. európska minimálna mzda.
Tá by mohla byť veľmi zásadná pre krajiny ako je SR. Tak isto je v programe návrh, aby v rovnakých európskych podnikoch, bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte sa nachádzajú, dostávali zamestnanci za rovnakú prácu rovnakú mzdu. V každej jednej politike je environmentálna politika. Dnes si ľudia na Slovensku ani tak nepripúšťajú, že životné prostredie je dôležité, táto téma je však skutočne aktuálna. Schválil sa Parížsky dohovor, na stole sú mnohé opatrenia proti klimatickým zmenám, ako zavádzanie zelenej dopravy a zelených technológií vo všeobecnosti, biomasa druhej generácie. Takže, je mnoho odborných vecí, ktorých dopad je významný na život občanov.
Na čo všetko môžu regióny čerpať peniaze z eurofondov?
– Je to ale veľmi rozdielne vzhľadom na to, v ktorých oblastiach ich potrebujú jednotlivé regióny dobiehať. Takže v niektorých regiónoch je to viac o podpore zamestnanosti, o rekonštrukcii územných celkov, rekonštrukcii škôl, o podpore malých a stredných podnikateľov. Je to veľmi individuálne.
Počas viacerých volieb do EP malo Slovensko jednu z najmenších účastí. Čo je dôvodom?
– Je to veľmi ťažká otázka, ktorú dostávam vždy pred voľbami. Zrejme sa informácie k ľuďom nedostávajú, alebo vždy prevládne to, že niektoré médiá mesiac pred voľbami uverejnia informáciu, koľko zarábajú poslanci EP. Pre ľudí to je silná antimotivácia a rozhodnú sa, že radšej voliť nepôjdu. Ale nechápu to v kontexte toho, že aj tak tam tí poslanci pôjdu. Takže pre mňa je napríklad pri vyjednávaní s Rakúskom o indexácií dôležité, aby som vedela, že za mnou stojí nejaká podpora voličských hlasov. Je to samozrejme dôležité aj pri individuálnom, povedzme politickom súboji s niektorou inou krajinou, ktorá má oveľa väčšiu účasť. Tak si povedia, že je jedno, čo hovoria. Toto by mala byť podľa mňa najsilnejšia motivácia pre voličov – že ideme voliť pre to, aby tí, ktorí nás zastupujú v európskych inštitúciách, ktorí sa tam aj tak dostanú a budú mať ten plat, aby mali za sebou silnú podporu.
Má vôbec zmysel byť v EÚ? Respektíve, aby EÚ existovala?
– V Európe máme veľa dôležitých spoločných vecí, ako je bezpečnosť a mier v Európe, čo je podľa mňa veľmi dôležitá vec, ale málo sa o nej hovorí, pretože v bezpečí a mieri žijeme pomerne už dlhú dobu. Treba si uvedomiť všetky procesy v globálnom prostredí a treba si povedať aj to, že Slovensko je najmenšou krajinou Karpatskej kotliny. Ešte pred tým, ako sme sa stali členským štátom EÚ, tu boli pokusy napr. našej susednej krajiny – Maďarska o rôzne formy autonómie pre občanov maďarskej národnosti na Slovensku. To všetko skončilo členstvom v EÚ a Maďarsko už nikdy neprezentovalo takéto svoje predstavy alebo nároky. Takže to je jedna z dôležitých vecí.
Tie ďalšie sú možnosť našich podnikateľov a firiem vyvážať svoje tovary a služby. Naša krajina vyváža 90% tovaru do členských štátov EÚ. Tí ktorí podnikali pred vstupom do EÚ vedia, že sme tu mali colné predpisy, rôzne príplatky za tovary a za služby. Takže toto sa tiež zjednodušilo. A potom také veci, ktoré sú dlhodobo známe ako voľný pohyb, študenti môžu chodiť študovať cez ERASMUS do iných členských štátov, po ukončení školy môžu ísť vyskúšať pracovať do ktoréhokoľvek členského štátu. Viem že to dnes ľudia berú ako samozrejmosť ale to všetko sú vlastne benefity, ktoré prinieslo naše členstvo v EÚ.
Ako môže možný príchod extrémistov do Európskeho parlamentu ovplyvniť ďalší vývoj EÚ?
– Už teraz máme v EP extrémistov v malej frakcii. Keď sa pozrieme na spôsob rozhodovania v európskych inštitúciách, tak aj keby bolo extrémistov viacej, nejakým zásadným spôsobom to neovplyvní fungovanie EÚ. A to z niekoľkých dôvodov. Prvým je ten, že extrémisti väčšinou prichádzajú so svojou nacionalistickou agendou, ktorá je nezlučiteľná s rovnakou agendou iného štátu. To znamená, že ak dneska Matteo Salvini tvrdí, že chce vytvoriť istú veľkú platformu, tak potom tým, ktorí chcú do tej platformy vstúpiť treba povedať viacero vecí. Napríklad to, že Matteo Salvini chce prerozdelenie migrantov, ktorí sú v Taliansku, zatiaľ čo tí, ktorí tam chcú ísť zo Slovenska si to vyslovene neželajú.
Ďalej to je množstvo vecí, na ktorých sa títo ľudia nedokážu zhodnúť, a preto nevedia jednotne vystupovať v EP. Navyše, treba si uvedomiť, že rozhodovanie v rámci EÚ je veľmi komplikované, EP je len inštitúcia, ktorá spolurozhoduje. Legislatívny návrh vždy prichádza z komisie a spolurozhodujeme o tom s Radou, čiže s našimi 28. ministrami. Takže, nejaká skupina extrémistov určite žiadnym zásadným spôsobom EP neovplyvní a netreba zabúdať ani na ten brexit. Práve extrémistická strana ho spôsobila, s brexitom si v Británii nikto nevie poradiť a nikto nevie, či nakoniec Británia odíde, alebo nie. Každopádne to spôsobilo celkom veľký chaos.
Ako vnímate kandidátov nominovaných stranou ĽS NS, keďže vždy ostro vystupovali voči EP a Európskej únii?
– Zažila som stranu Jobbik, čo je obdoba našej ĽS NS. Je to Maďarská extrémistická strana, boli tam traja poslanci a jeden z nich počas volebného obdobia zistil, že jeho babička bola židovka a dnes je z neho ortodoxný žid a nie je poslancom EP. Takíto poslanci tam väčšinou neprichádzajú s konkrétnymi predstavami o tom, ako funguje EP. Ich predstava, ktorú prezentujú svojím nádejným voličom je, že chcú prísť do EP a dosiahnuť, aby Slovensko vystúpilo z EÚ. V dobrom by som im chcela odkázať toto: – ostaňte na Slovensku a usilujte sa o to tu, pretože EP aj tak nemôže rozhodnúť o vystúpení krajiny z EÚ, o to si musí požiadať krajina sama.
Po eurovoľbách sa bude voliť aj nová komisia. V čom je dôležitý EP a v čom komisia?
-Európska komisia je inštitúciou EÚ, ktorá pripravuje legislatívne návrhy. Ak si porovnáme poslanca NR SR a poslanca europarlamentu, tak v NR SR môže poslanec pripraviť svoj legislatívny návrh na nejaký zákon a predložiť ho v pléne parlamentu. Ak na to má dostatok podpisov a získa na to aj väčšinu poslancov parlamentu, tak je potom taký návrh zákona schválený. V EP žiaľ niečo také neexistuje, aj keď som za to, aby aj poslanci EP mali vlastnú zákonodarnú iniciatívu, ale nemajú.
Takže, jediná inštitúcia, ktorá vytvára legislatívu je Európska komisia, tá ju následne posiela do Rady, kde o nej rokujú buď ministri, alebo keď ide o nejaký dôležitejší zámer, tak priamo predsedovia vlád členských štátov a spolurozhoduje o tom spoločne EP a Rada. Ak sa nedokážeme na nejakom návrhu dohodnúť, tak máme tzv. zmierovací konanie. Na ten každý posielame svojich zástupcov a ak ani tam nepríde k zhode, tak taký návrh ide dolu zo stola a nie je zrealizovaný.
Aká je úloha komisie a parlamentu? Na čo všetko dohliadajú?
– V istom prenesenom slova zmysle je Európska komisia exekutívou Únie, čiže obdoba vlády v členskom štáte. Nemá také kompetencie, ale má dostatočne veľký aparát na to, aby pripravila všetky právne normy, ktoré prichádzajú. Navyše, EK má aj kontrolnú právomoc. Ak sme sa rozprávali o zneužívaní štrukturálnych fondov, tak práve Európska komisia môže upozorniť členský štát na to, že v rámci ich kontroly neboli dodržané niektoré predpisy. V takom prípade musí najprv žiadať o nápravu, ak k nej nedôjde, tak vyžadovať, aby vrátili Európskej únii finančné prostriedky. Podľa Lisabonskej zmluvy môže Európska komisia spustiť článok 7 tejto zmluvy.
Ten znamená, že členský štát sa nachádza v procese, kedy mu môžu byť pozastavené hlasovacie práva v Rade Európy. To sú jej najvýznamnejšie kompetencie, po komisiu sa nachádza aj OLAF, ktorého je zriaďovateľom. Naopak, Európsky parlament spolupracuje na návrhoch, ktoré prichádzajú z komisie a poslanci môžu podávať pozmeňovacie návrhy k danej legislatíve. Prv však musia pre ňu získať podporu vo výboroch. Keď prejde cez výbory, tak musí prejsť aj samotným plénom parlamentu. Väčšina takýchto právnych predpisov má tak, ako v NR SR tri čítania. Rozdiel je v tom, že ak sa parlament nedohodne s európskou Radou, ani napriek zmierovaciemu konaniu, tak sa legislatíva odkladá bokom. Opätovne sa k nej môžeme vrátiť až neskôr.
Ktorý schválený zákon vnímate ako najlepší, a naopak, ktorý ako najhorší z pohľadu dopadu na našu krajinu?
– Nemyslím si, že niektorí z nich bol najhorší, keďže v konečnom dôsledku musel prejsť cez našich ministrov. Za najlepší v tomto volebnom období považujem už spomínanú dvojitú kvalitu potravín, ďalej Európsku prokuratúru, ktorá je prelomovým riešením finančných podvodov a daňových únikov, ale aj zneužívaní peňazí z fondov EÚ. Veľmi silné v tomto volebnom období boli aj enviromentálne témy. EP začal obrovskú ofenzívu proti plastom, parlament sa bude zaoberať aj celým radom programov na znižovanie CO2. Čiže išlo o celý rad balíkov z rôznych oblastí.
* Autorkami sú študentky 3. ročníka Bc KOMU externej formy štúdia na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave Petra Hollá, Lucia Kupcová, Diana Nováková