BRATISLAVA – Máte už darčeky vybavené? Snáď nie je dieťa, ktoré by si na Vianoce neželalo zvieratko – či už psíka, mačičku, alebo nejakého hlodavca. A možstvo rodičov to svojim ratolestiam aj splní. Je to však dobrý krok? Bude dieťa natoľko zodpovedné, aby sa o zvieratko staralo aj po návrate do školy či škôlky? Po Vianociach sa stále veľký počet takýchto živých darčekov ocitne na ulici. O tom, koľko zvierat reálne končí po sviatkoch na ulici či v útulkoch, a koľko z nich si nájde nový domov sa Glob.sk rozprával so zvieraciou ombudsmankou ZUZANOU STANOVOU.
Blížia sa najkrajšie sviatky v roku, kedy členovia rodín zháňajú darčeky pre svojich blízkych. Mnohí z nich siahnu po tzv. živých darčekoch – psíkoch, mačičkách, či hlodavcoch. Ako sa na túto formu darčekov pozeráte vy, ako zvierací ombudsman?
– Do istej miery je to prirodzené, chápem ľudí, že takto uvažujú. Zrejme aj ja, keď som bola dieťaťom, som rozmýšľala podobne. Ľudia sa ale nepozerajú na následky, aj keď primárne nemajú zlý úmysel. V médiách – ale aj v spoločnosti – málo odznieva, že útulky, ktoré nie sú zriadené štátom, tu nie sú na to, aby sme tam odkladali zvieratá. A to z akéhokoľvek dôvodu. Napríklad – ľuďom to zviera prestane vyhovovať, nemajú čas sa oň starať, alebo po Vianociach zistia, že majú slabú trpezlivosť. Ak by si totiž hneď v úvode nastavili isté pravidlá a predsavzatia, tak by sa nepríjemnostiam spojeným napríklad so šteniatkami dalo predísť. Zistili by totiž, že problémy, s ktorými sa stretávajú, sú iba chvíľkové a netreba tak prijímať rýchle rozhodnutia.
Treba si ale uvedomiť, že s rozhodnutím darovať zvieratko prichádza množstvo potenciálnych nepríjemností – od toho, že nedostatočne odhadneme svoje podmienky, až po to, že nesprávne odhadneme samotné zviera, ktoré si možno zaobstaráme pre to, že sme videli nejaký film. Následne zistíme, že to zviera nie je to, čo sme chceli, a viníme za to práve dané zviera. Stáva sa aj to, že ľudia svoje zlyhania zvyknú prenášať na organizácie, ktoré na to nie sú zriadené, ako napríklad útulky. Tie sú totiž prioritne na to, aby sa starali o zabehnuté zvieratá, ktoré sa stratili, prípadne o týrané jedince, “obete” trestnej činnosti. Útulky neslúžia na to, aby sme tam odniesli zvieratá, keď zistíme, že nie sú pre nás vhodné, a keď zistíme, že psíček ciká, treba ho naučiť hygienickým návykom, lebo sa to nenaučí sám a tak ďalej.
Je darovanie zvieratka na Vianoce zlým nápadom? V ktorých prípadoch by sa nad touto možnosťou ani nemalo uvažovať?
– Darovanie zvieraťa by nemalo byť niečo, čo sa vzťahuje iba na Vianoce, čas obdarúvania. Malo by ísť o rozhodnutie, ktoré vieme spraviť kedykoľvek počas roka. Samozrejme, ak sa na to pozriem cez to, že na Vianoce sa plnia priania, tak sa to ľudsky dá do určitej miery pochopiť, ale tie následky nemožno akceptovať. Naozaj, je tam séria krokov, ktoré musíme zodpovedne urobiť, aby sme predišli tomu, že jednak budeme mať nepríjemnosti my, ale aj naše okolie a ďalší.
Aké otázky by sme si mali položiť v prípade, ak by sme si chceli zobrať psa? Ako zistíme, že budeme vhodní?
– V prvom rade by bolo vhodné takéto rozhodnutie najprv konzultovať s odborníkom. Ak túžime po konkrétnom plemene, tak by sme mali najprv osloviť kynologický zväz daného plemena a zistiť, či sme preň vôbec vhodní “kandidáti.” Totižto, zväz má presné poznatky o tom, ako sa dané plemeno správa, a bude vedieť povedať o ňom viac. Aj sa pýtať “hlbšie” otázky. My, ako organizácia zastupujúca útulky, odporúčame si psa adoptovať. Ide o zvieratká, ktoré tu už proste sú, a často sú obeťami množiteľov. A s takýmto krokom môžeme naozaj spojiť aj dobrý skutok. V takom prípade treba konzultovať s konkrétnym útulkom, aké zviera by vzhľadom na naše podmienky odporučili, nielen vzhľadom na jeho typ, ale aj jeho príbeh, teda na to, čím si prešlo.
Treba sa niekedy naozaj zmieriť aj s tým, že možno na naše vysnívané plemeno nebudeme vhodní. Ak totiž spravíme výber nesprávneho plemena, môže sa stať napr. incident medzi zvieraťom a dieťaťom. A to nebude vina psa. Jednoducho pôjde o typ psa, ktorý nie je vhodný k malým deťom na mojkanie. A tomu nežiaducemu kontaktu dieťaťa so psíkom proste celkom nezabránite, takže to môže dopadnúť naozaj zle. Nemalé percento ľudí by chcelo v takom prípade toho psa eutanazovať, teda dať ho uspať, ale na to nebude zákonný dôvod. A opakujem, nemôže za to pes, ale váš zlý výber. Ďalej sa môže stať, že si zoberieme psa, ktorý nie je prispôsobený na to, aby bol celý rok na záhrade. Napríklad nemusí mať na to prispôsobenú srsť, prípadne na to nie je povahovo vybavený. Najhlavnejším problém je, že sa veľmi zameriavame najmä na vizuálnu stránku a to ostatné nie je pre nás také dôležité.
Ako postupovať pri psoch, ktoré sú adoptované z útulku? Ako si vybrať to správne plemeno?
– Aj zvieratá z útulku vieme priradiť k určitým plemenám. Napriek tomu, že sú napríklad “produktom” množiteľov, vieme určiť, o aké plemeno ide. A v každom útulku sú iné zvieratá. Zamerať sa treba aj na príbeh daného psa – odkiaľ pochádza, či bol týraný, a keď áno, ako sa táto jeho skúsenosť prejavuje. Môže mať totiž dva rozmery – jeden je taký, že ten pes naozaj potrebuje pokoj a niekoho, kto už má so psami skúsenosti. A taký nie je vhodný ani k deťom, ani k iným zvieratám. Ak sa toto nebude dodržiavať, môže to skončiť zle aj pre dané zviera, ale aj pre rodinu samotnú. Samozrejme, ľudia sa sťažujú, že útulky majú prísne podmienky, ale práve pre to majú tak nastavené pravidlá, aby sa pes, ktorý potrebuje pokoj, nevydal do rodiny s malým dieťaťom alebo inými psami. Veľakrát sa totiž stávalo, že týrané zvieratká sa vracali z adopcie. Pre ne to je obrovská trauma, ak sa z bytu vrátia naspäť do koterca. Niektoré skrátka prestanú jesť a zomrú. Jednoducho, šanca ďalšej traumy sa musí minimalizovať, preto majú útulky také prísne pravidlá.
Druhý typ správania sa pri týraných psoch je ten, že sú to mojkáči, ale svoj príbeh si pamätajú. Napríklad, ja mám doma sučku, ktorá je veľký maznák, ale pamätá si, že trpela hladom, a svoju misku si stráži aj pred deťmi. Ak si ľudia chcú vyskúšať starostlivosť o psa, jednou z najlepších možností je dočasná opatera. Ide o totálny “win-win”, ktorý sa využíva pri šteniatkach, alebo pri psoch, ktorí sa musia zotaviť po operácii a okamžité vrátenie do koterca nie je možné. Na jednej strane vy pomôžete, pretože zachránite život, môžete ho zachrániť kedykoľvek. Nikto neočakáva, že si to dané zvieratko necháte navždy, vyskúšate si, aké to je mať psa. Ak takýto postup zvolíte viackrát, tak veľmi zodpovedne dospejete k záveru, či je pre vás pes vhodný, a ak áno, ktoré plemeno.
Môžem vám prezradiť, že spolu s partnermi pripravujeme aplikáciu, ktorá by mohla slúžiť ako reálny systémový nástroj na to, aby si ľudia vybrali vhodného útulkáča. Rovnako by mala efektívne ľudí motivovať k adopcii.
Pre útulky a rôzne organizácie sú Vianoce a najmä obdobie po sviatkoch naozaj stresovým obdobím, pretože množstvo zvierat skončí na ulici. Čo býva hlavnými dôvodmi toho, že sa ľudia rozhodnú pre takýto čin?
– Prvý typ problému je, že ciká a kaká. Druhým je, že zistíme, že naozaj nemáme čas sa o psíka alebo mačičku starať. Tretím prípadom je, že deti stratia motiváciu sa o dané zvieratko starať. Je ešte jedna skupina, a to, že síce to bol dohodnutý krok, ale rodičia s tým nesúhlasia.
Aká býva prax? Koľko zvierat skončí po Vianociach na ulici, a koľko z nich si dokáže nájsť nový domov?
– Podľa určitých štatistík, ktoré máme, je to zhruba 200 zvierat. Ide o relatívne stabilný počet, ktorý sa ale môže zmeniť túto zimu, keďže je prvý rok v platnosti novela zákona o veterinárnej starostlivosti. Keď si zoberieme, že ročne prejde rukami pracovníkov v útulku 12-tisíc psov a mačiek, tak drvivá väčšina týchto zvierat si nový domov nájde. Treba ale myslieť aj na iný rozmer. Pred niekoľkými dňami sme v Bratislave mali na návšteve viedenskú zvieraciu ombudsmanku, ktorá nám povedala, že majú v útulkoch strašne veľa zvierat zo Slovenska. A to z konkrétnych miest. Veľa zvierat končí v Rakúsku a Nemecku. Ide o veľké krajiny, kde sú ľudia zodpovednejší a uvedomelejší. Zvieratá tam nie sú premnožené, kastrujú sa a podobne. Treba si ale položiť otázku, či chceme, aby sme boli takto prezentovaní v zahraničí. Pamätám si, že po páde železnej opony sme chodievali a cítili sme, ako sme boli v iných krajinách vnímaní.
Po tých viac ako 30 rokoch by bolo fajn, keby sme takéto správy nedostávali. Musíme sa naozaj snažiť, aby pomoc iných krajín nebola taká potrebná. Zvieratá sa totiž do Rakúska a Nemecka dostávajú dvomi spôsobmi – jeden je legitímny, druhý nie. Ten legitímny spôsob je, že sa do iných krajín dostanú z útulkov, vybaví sa začipovanie, aj zvierací pas. Druhým spôsobom je, že sa do daných krajín dostávajú cez množiteľov. Tomuto problému sa ideme intenzívne venovať. Treba povedať, že blamáž je na oboch stranách, v Nemecku chytajú kamióny plné mesačných šteniat, ktoré mali byť ešte pri mame. Vydávané sú za dvoj-, až trojmesačné so sfalšovanými záznamami. Rovnaký podiel viny majú však aj krajiny tzv. starej EÚ, kde je dopyt a priekupníci a veterinári, ktorí dajú do pasu pečiatku v rozpore so zákonom. Čiže, tento problém nie je iba problémom východnej Európy, ale Európy ako celku.
Ktoré zviera býva počas sviatkov “najohrozenejšie”? Sú to psy, či mačky?
– Osobne by som povedala, že sú to najmä šteniatka a zranené zvieratá. Je to nepochopiteľné, ale stále objavujeme nové a nové šteniatka vyhodené niekde v lese pri strome, či pri smetiakoch v igelitovej taške. Ľudia sa bránia kastráciám a neželané potomstvo vyhadzujú v igelitkách. Čo to o nás hovorí?
Dá sa nejakým spôsobom vystopovať pôvodný majiteľ zvieraťa?
– Dôkazná núdza, ktorá tu vzniká, je príčinou toho, prečo sú viaceré tieto činy nepotrestané. Veľakrát totiž pomôžu iba svedkovia, prípadne v niektorých obciach a mestách aj kamery. Pomohli by aj sofistikovanejšie dôkazné metódy. Dôležitým krokom by bolo, aby týranie zvierat a všetky tieto skutkové podstaty prešli z VIII. hlavy do V. hlavy Trestného zákona, aby tieto prípady neriešili obvodné oddelenia, ale priamo špecializovaní vyšetrovatelia. A ak by boli trošku vyššie sadzby, tak by bolo možné použiť aj informačno-komunikačné prostriedky, kde by sa ľahko dalo zistiť, kto má takéto plány a podobne.
Čo pre zviera znamená to, že je vyhodené na ulicu?
– Nie som veterinár ani etológ, ale treba si uvedomiť, že všetky cicavce majú nejaké svoje prejavy osobností. A čím je druh vyšší, tak je prejav osobnosti výraznejší. Napríklad u psov je to úplne zrejmé – sú prispôsobení na to, aby žili s človekom. Každé plemeno má svoje charakterové vlastnosti rozdielne. Aj tá lipnutosť na človeku je väčšia, alebo menšia – ale vždy je výrazná, v porovnaní s inými cicavcami. A pri tých, ktoré sú týrané, je citlivosť ešte vyššia. A ak ich človek, ktorý si ich adoptoval, vráti, tak cítia sklamanie. A následky môžu byť od mierne zlých až po fatálne.
Hovorili ste o vhodnosti daného plemena. Ktoré je povedzme ľahko zvládnuteľné, vhodné pre začiatkočníkov, a ktoré už potrebuje isté predchádzajúce skúsenosti so psami?
– Ide o môj subjektívny názor. Sú plemená, ktoré sú nervóznejšie, ako napríklad jazvečíci, či teriéry, ale sú v pohode. Špecifickým psov sú akita inu, ktoré ľudí zaujali pre film o Hačikóvi. Ide o absolútne nevhodné plemeno psa, pretože je tvrdohlavým, sebavedomým psom, nevhodným na mojkanie. K malým deťom by som volila menšieho psíka. Nie však úplne malého, pretože je známe, že tie úplne najmenšie plemená bývajú svojské. Ťažko povedať – napríklad z osobnej skúsenosti sú to pudlíci, maltezáci… Každý pes ale vyžaduje určitú starostlivosť.
Je pred sviatkami aj väčší problém s množiteľmi psov?
– Určite, pretože tí na tom najviac zarábajú. Treba ale povedať zásadnú vec – do dnešného dňa musia mať všetci psi povinne čip. Čipom sa naozaj nikto nevyhne. Fanúšik istej krajne pravicovej politickej strany sa na sociálnej sieti rozčuloval, prečo jeho pes musí mať čip, ak ich nemajú psy v osadách. Cítil sa diskriminovaný. Pravda je, že nikto nemá zo zákona výnimku, prechodné obdobie prešlo a čip tak musí mať každý pes. Aj keď darujete psa, zákon sa vzťahuje na všetko. Inak sa pokute 50 eur za každého psa nevyhnete – na dedine, v osade, nikde. V prípade ak máte podozrenie, že niekto túto povinnosť nerešpektuje, podajte podnet na Regionálnu veterinárnu správu. A až ak by tá nekonala, môžeme sa sťažovať, že zákon neplatí rovnako.