BRATISLAVA – To, že chce kandidovať za prezidenta oznámil svetu cez sociálnu sieť. Nerobí to vraj preto, aby sa dostal do politiky – aj keď to nevylučuje. Otvorene kritizuje súčasnú hlavu štátu Andreja Kisku za jeho postoj k voľbe ústavných sudcov. Podľa neho by Slovensko potrebovala novú ústavu a väčšie právomoci pre prezidenta. O tom, kto bude financovať jeho kampaň, kto ho podporí a ako vníma aktuálnu politickú situáciu sa Glob.sk rozprával s kandidátom na prezidenta a politickým analytikom EDUARDOM CHMELÁROM (47).
Béla Bugár aj Zuzana Čaputová už majú vyzbieraných dostatok podpisov a oficiálne ohlásili kandidatúru na prezidenta. Ako to vyzerá s vami a vašimi podpismi?
-Stále ich zbieram a budem ich zbierať do poslednej chvíle. Pre mňa to nie sú preteky, ale súčasť stretávania sa s voličmi. Nemám za sebou ani agentúry, ani stranícke štáby, moji podporovatelia mi pomáhajú nezištne a zadarmo vo svojom voľnom čase počas víkendov. Čiže to ide zákonite pomalšie, ale väčšinu máme vyzbieranú a nepochybujte o tom, že to stihnem.
Kto vám pomáha zabezpečovať kampaň?
-Už som vám odpovedal, sú to naozaj dobrovoľníci, ktorí sa sami prihlásili. Bola to jedna z mojich podmienok, aby prijal výzvu ľudí, ktorí ma žiadali, aby som kandidoval. Meniť Slovensko s heslom: nečakajte na zmenu, staňte sa zmenou. Keďže nechcem, aby za mnou stáli oligarchovia, tak táto kampaň stojí a padá na ľuďoch, ktorí sú ochotní mi pomôcť.
Kedy predpokladáte, že sa vám to podarí oficiálne uzavrieť?
-Dovtedy, kým predseda parlamentu vyhlási termín volieb.
Podľa zatiaľ jediného prezidentského prieskumu, ktorý zverejnila agentúra AKO, ste sa ocitli pomerne vysoko. Ak by sme si odmysleli kandidáta Petra Pellegriniho, ktorý neohlásil kandidatúru a s najväčšu pravdepodobnosťou ani kandidovať nepôjde, dostali by ste sa do druhého kola s Robertom Mistríkom. Čím si to vysvetľujete?
-Poznáte ten Churchillov výrok: verím iba štatistikám, ktoré som sám sfalšoval. Čiže ani tieto čísla nepreceňujem. Na rozdiel od niektorých novinárov viem čítať prieskumy, rozdiely medzi prvými piatimi boli na úrovni štatistickej chyby. Na druhej strane, je to pre mňa určité zadosťučinenie, lebo na začiatku ma mnohí podceňovali, ale to je v poriadku. Čím viac vás bojkotujú médiá, tým viac musíte pracovať s ľuďmi, a to prináša svoje ovocie. Pre mňa je dôležité, že som v hre a hodnotiť všetko ostatné je v tejto chvíli absolútne predčasné. Tým skôr, že kandidáta Smeru nepoznáme a aj SNS ešte váha, hoci v kuloároch sa už dosť dlho hovorí o tom, že takéto ambície má Andrej Danko.
Na svojej sociálnej sieti ste naznačili, že Andrej Danko na vás útočí práve preto, že sa vás bojí ako prezidentského kandidáta, respektíve. Prečo by sa Andrej Danko mal báť prezidentského kandidáta Eduarda Chmelára?
-Ja som nepovedal, že sa ma bojí, ale že jeho útoky súvisia s jeho prezidentskými ambíciami. Sú to útoky úplne zbytočné, ale nepovažujem za náhodu, že sa objavili pár hodín pred zverejnením prieskumu, v ktorom skončil Andrej Danko až za mnou a na chrbát mu dýchal Štefan Harabin. Súvisí to s tým, že všetci traja sme kandidáti, ktorí oslovujú aj národne orientovanú časť voličstva, hoci ja stále zdôrazňujem, že som ľavicový kandidát. To znamená, že som síce celkom prirodzene vlastenec, ale v prvom rade ma formujú ľavicové hodnoty.
Cítite sa ako ľavicovo orientovaný, hovoríte o sebe, že nie ste ľavičiar a ani pravičiar. Tak mi vysvetlite, čo znamená ľavicovo orientovaný vo vašom ponímaní?
-Takto: používajme presné pojmy. Ak hovorím, že som ľavicový kandidát, znamená to, že vyznávam ľavicové hodnoty a princípy, na prvom mieste rovnosť v tom najširšom slova zmysle. Definovať sa ako ľavičiar však už znamená istú stranícku a ideologickú úzkoprsosť, tým skôr, že dnešného človeka formujú oveľa pestrejšie a rôznorodejšie životné postoje.
Neuvažovali ste, že by ste skúsili získať podporu niektorých politických strán?
-Nie. Od začiatku som pevne rozhodnutý: bol som a budem nezávislý kandidát. O podpore strán má zmysel hovoriť v druhom kole, kde sa viac taktizuje a vytvárajú sa účelové koalície. Som však naozaj nezávislý kandidát, ktorý nie je a nechce byť spojený so žiadnou politickou stranou – nie taký ako v prípade niektorých kandidátov, ktorí sa vyhlasujú za nezávislých, ale prijímajú peniaze a aktivistov od politických strán. Nehrám falošnými kartami.
Ako si vysvetľujete, že vás podporil bývalý prezident Ivan Gašparovič, ktorý mal blízko práve k sociálnej demokracii Smeru?
-Myslím, že mal blízko skôr k Smeru ako k ľavici. Nikdy som u neho nepozoroval, že by sa prihlásil k sociálnej demokracii. Ja si myslím, že on to vysvetlil. Oslovil ho môj program, respektíve moja tieňová správa o stave republiky, tak ako aj mnohých iných. A ja nemám prečo kádrovať svojich podporovateľov. Ak moje myšlienky zaujmú široké spektrum ľudí, tak je to v súlade s tým čo hlásam – spájať ľudí myšlienkami, ktoré nadchnú. Mnohí očakávajú, že prezident by mal spájať, ale toto nemôžete dosiahnuť kultom osobnosti, ako si to myslí súčasný pán v Grasalkovičovom paláci, ale len na základe vízie, za ktorou budú ľudia ochotní ísť. Iba tak môže byť zmena trvalá, iba tak môže byť štát stabilný a silný, ak mu dáte nosnú ideu.
Aký tromf máte ešte v rukáve?
-Tromfy sa neprezrádzajú.
Sú nejaké?
-Na Slovensku to funguje tak, že mnoho významných osobností vám súkromne povie, že vás podporujú, ale kým nie ste favoritom, tak sa k vám verejne nepriznajú, aby ich mediálne nezlynčovali.
Kampaň bez oligarchov
Pre svoje názory ste vnímaný ako osoba, ktorá rozdeľuje spoločnosť. Dokonca vás často označujú prívlastkom, že ste kontroverzný. Myslíte si, že sa vám podarí vyvrátiť tento obraz?
-Verím, že áno. Pozrite sa, slovo „kontroverzný“ je dnes len nálepkou, nič viac. Každá výrazná osobnosť v dejinách bola vyhranená, ale to zároveň znamenalo, že ste vedeli, čo od nej môžete čakať. Máte nepriateľov? To je v poriadku. Znamená to, že ste sa za niečo v živote postavili. Ale to neznamená, že nemôžete spájať ľudí. Práve nevyhranení a falošní ľudia to nedokážu. Za mňa hovoria výsledky. Dokázal som niekoľkokrát spojiť rôznorodých ľudí, ktorí by sa inak nikdy nestretli. Za všetky spomeniem medzinárodnú mierovú iniciatívu Zjednotení za mier, ktorú podpísali tisícky ľudí z ôsmych krajín. Medzi nimi boli všetci traja bývalí prezidenti Michal Kováč, Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič, bývalí disidenti i komunisti, pravičiari i ľavičiari, konzervatívci i liberáli. Spojila ich myšlienka, že smer, ktorým sa uberá svet, nie je správny a že medzinárodná bezpečnostná architektúra by mala byť vybudovaná na úplne nových základoch. Pán prezident Kováč ma dojal, keď mi povedal, že táto iniciatíva mu hovorí z duše a doslova ho odkliala, lebo formulovala myšlienky, ktoré sa bál vysloviť. Ale keď to podpíše Juraj Jakubisko, Peter Lipa, Božidara Turzonovová, Jan Kavan a ďalší, už sa nebojíte. Toto je alfa a omega všetkého.
Vy ale nejdete v mnohom s davom. A dnes tí, čo nejdú s davom, sú vnímaní ako tí zlí. Ako chcete s týmto bojovať?
-Ja túto hru neprijímam. Žijeme v studenej občianskej vojne a ja chcem tento konflikt ukončiť a z tohto začarovaného kruhu vystúpiť. A práve v tomto si verím, lebo už som vám ukázal na príklade, že viem nájsť bod, v ktorom sa stretnú všetci ľudia bez ohľadu na názory, ktoré ich rozdeľovali.
Áno, ale napríklad Andrejovi Kiskovi v 2014 výrazne pomohla silná podpora médií a masívna kampaň. To vy nemôžete očakávať. Čo teda bude vašou zbraňou?
-Obyčajní ľudia. Spolieham sa na priamu komunikáciu. Táto spoločnosť má už plné zuby marketingových produktov, túži po autentických osobnostiach a posolstvách. Rozvešané bilbordy vám voľby nevyhrajú.
Budete mať nejakú takúto kampaň?
-Moja kampaň je založená na drobných občianskych príspevkoch.
Kto vám ju bude financovať?
– Pozrite si môj transparentný účet. Som jediný kandidát, ktorý transparentne ukázal, na čo použil drobné príspevky od ľudí. Sú to jediné peniaze, ktorými disponujem. Niektorí ľudia si nastavili trvalé príkazy na 10, 20 alebo 50 eur. Najviac si cením, keď mi poslal zopár drobných invalidný dôchodca a ešte sa mi ospravedlňoval, že na viac nemá. Ten človek mi dal viac ako hocikto iný, dal mi viac akoby mi nejaký boháč daroval 5 000 eur. Toto sú ľudia, od ktorých som závislý, ktorým sa zodpovedám a ktorí sú súčasťou môjho tímu.
Áno, ale či to bude dostatok, aby ste dokázali osloviť celé Slovensko.
– Zatiaľ to musí stačiť takto. Ja verím, že keď sa opakovane potvrdia také výsledky, aké som mal v spomínanom prieskume, nájde sa aj dostatok sponzorov, ktorí mi pomôžu vyskladať peniaze potrebné na kampaň, pretože nechcem závisieť na jednom silnom donorovi.
Viete si predstaviť, že by vás oslovili nejakí oligarchovia?
-Nie, to som vylúčil hneď na začiatku. Moja kampaň bude nízkonákladová.
Vylučujete, že by ste sa spojili s nejakými finančnými skupinami?
-Absolútne to vylučujem.
Koľko chcete minúť na kampaň?
-Predpokladám, že množstvo vyzbieraných príspevkov nedosiahne ani štvrtinu zákonom povolenej sumy. A to som optimista. Nechcem robiť nákladnú kampaň, ale efektívnu. Plytvanie finančnými prostriedkami sa prieči môjmu environmentálnemu presvedčeniu. Zatiaľ sa mi to, ako vidíte aj pri porovnaní s ostatnými kandidátmi, darí.
Od vraždy novinára Jána Kuciaka sú v hre predčasné voľby. Ak by boli, koho by ste volili?
-Dobrá otázka… Neviem a teraz úprimne, nevykrúcam sa… Ja by som rád volil stranu, ktorá by bola naozaj ľavicová a zároveň zelená. Taká tu nie je. Viem povedať len to, že by som nikdy nevolil strany, ktoré ničia sociálny zmier, životné prostredie, ktoré rozoštvávajú ľudí a národy. Takže je to ťažké. Mne tento systém nevyhovuje. My nemáme ani štandardnú ľavicu, ani štandardnú pravicu, máme len nejaké účelové eseročky na jedno použitie, ktoré ovládajú oligarchovia deliaci si medzi sebou korisť. To nie je demokracia, tu nevládnu ľudia, ale banky.
Čo hovoríte na situáciu v koalícii, najmä správania sa strany Smer a jej korupčné kauzy?
-Táto vláda sa personálne i programovo vyčerpala. Vie, ako sa udržať pri moci, nie ako efektívne spravovať štát. Problém korupcie sa však netýka len Smeru. Nám tu dorástla mladá generácia, ktorá si nepamätá Dzurindove vlády, ktoré okradli tento štát na privatizácii tak ako ho neokradol nikto, a preto si myslia, že nič horšie ako Smer tu nebolo. Ale tie stámiliónové straty pri predaji strategických podnikov len tak ľahko niekto nedobehne. Korupcia je systémový jav globálneho kapitalizmu, ktorý sa nachádza v kríze. Treba to brať teda v širšom kontexte a nerobiť si zbytočné ilúzie.
Väčšie právomoci pre prezidenta
Aktuálne prišla strana Smer s nápadom, aby ústavných sudcov volil parlament ústavnou väčšinou bez možnosti výberu prezidenta, čím by vlastne vylúčili prezidenta z tohto celého procesu. Čo si o tom myslíte, ako možno budúci prezident?
-Nesúhlasím s tým, aby sa kvôli jedinému človeku menila ústava, ale jedným dychom dodávam, že si treba uvedomiť, kto je za túto situáciu primárne zodpovedný.
Kto?
-Andrej Kiska. On totiž stratil dôveru nielen koalície, ale aj opozície ako človek, ktorý nedodržiava dohody. A to je v politike dosť podstatné.
Narážate na to, že nevymenoval ústavných sudcov?
-Aj na to, ale týka sa to všetkých jeho vzťahov s politickými aktérmi. Na základe rozhodnutia Ústavného súdu všetci vieme, že Andrej Kiska porušil ústavu. Ale napriek tomu vysiela signály, že tak urobí opäť. Pre svojich partnerov prestáva byť spoľahlivý a čitateľný.
Druhá vec je, či sa parlamentu podarí zhodnúť, dohodnúť a navoliť 18 kandidátov, čo je obrovské číslo.
-Ja sa v tejto chvíli nečudujem ani tomu, že nielen strana Smer, ale už aj niektoré opozičné strany stratili trpezlivosť, keďže nám hrozí ústavná kríza, a tak prišli s nápadom, že namiesto toho, aby sa komplikovane dohadovali s nevyspytateľným prezidentom, dohodnú sa medzi sebou. Je to nesystémové, je to nešťastné, ale spôsobili to intrigy Prezidentského paláca.
To povedal aj Béla Bugár…
-Je to nesystémové riešenie, pretože prezident republiky má v našom ústavnom systéme také postavenie, aby krotil prílišnú moc vlády a parlamentu – to je ten okrídlený systém bŕzd a protiváh. On to má celé vyvažovať, a preto právo vyberať ústavných sudcov patrí medzi jeho najsilnejšie právomoci.
Keď sme pri tých právomociach, prezident ich nemá veľké.
-Presne tak. A teraz si zoberte, že aj z toho mála mu zoberú jednu z jeho najväčších. Nie je možné naďalej udržiavať stav, kedy má prezident na jednej strane najvyššiu legitimitu dosiahnutú priamou voľbou, no len minimálne právomoci nezodpovedajúce tejto legitimite.
Ale vy ako prezident by ste to nedokázali nijakým spôsobom zmeniť.
-Je veľa možností, ako to zmeniť – od širokej politickej dohody až po referendum. V prvom rade by som však chcel iniciovať ústavný konvent, ktorý by posúdil možnosť prijatia novej ústavy. Právny chaos spojený s voľbou a vymenovaním ústavných sudcov iba potvrdzuje potrebu prijatia nového základného zákona štátu, ktorý by všetky sporné veci, vzťahy a kompetenčné otázky vyjasnil a spresnil. Doba na to dozrieva.
Referendá nie sú úspešné na Slovensku.
-Autorita prezidenta to môže zmeniť. Nepúšťal by som sa do toho bezhlavo a za každých okolností, ale iba po posúdení všetkých okolností a rozhovoroch so všetkými, ktorí k tomu majú čo povedať.
Čo by ste konkrétne chceli posilniť v právomociach?
-Nechcem prezidentský systém, podľa mňa je pre Slovensko najvhodnejší poľský model, v ktorom má výkonnú moc v rukách stále vláda, ale prezident má niektoré posilnené právomoci, ako napríklad zákonodarnú iniciatívu, právo veta, ktoré sa dá zlomiť len trojpätinovou väčšinou alebo oveľa jasnejšie vymedzenie, kedy môže a kedy musí niekoho vymenovať.
Vy hovoríte, kedy môže a kedy musí, ale tak v podstate s tým istým sme sa potýkali aj pri Ivanovi Gašparovičovi, ktorý odmietol vymenovať Čentéša za generálneho prokurátora.
-Naša platná ústava je v tomto nejasná a samotný ústavný súd v tom nie je nevinne. Keby pri sťažnosti ústavných sudcov podal aj výklad ústavy, tak by Andrej Kiska dnes nemohol okolo vymenovania ústavných sudcov tak kľučkovať.
Pokúsili ste sa už založiť politickú stranu SEN, to sa vám nepodarilo, pretože ste nezozbierali dostatočný počet podpisov. Prečo si myslíte, že dnes by to malo byť iné a podarí sa vám to.
-Som oveľa opatrnejší ako pred troma rokmi a mám oveľa viac času.
Nie je to aj nejaký test, či do budúcna nepôjdete predsa len do politiky ako napríklad Radoslav Procházka?
-Radoslav Procházka si od začiatku budoval svoj konzistentný stranícky tím. Môj tím je taký rôznorodý, že sa z neho nedá vybudovať politická strana. Sú medzi nami ľavičiari i pravičiari, liberáli i konzervatívci, aktivista za práva gayov i katolícky aktivista. To nie je stranícky, ale prezidentský tím a je v súlade s mojím presvedčením, že nechcem, aby bola Kancelária prezidenta SR jednostranná a jednofarebná, chcem, aby odrážala štruktúru slovenskej spoločnosti.
Ale neviete vylúčiť, že do budúcna by ste skončili v politike.
-V politike nikdy nič nemôžete vylúčiť, ale ja sa v straníckej rovine v skutočnosti necítim dobre. Môžete mi veriť, že sa skutočne sústreďujem na stopercentný výkon v kampani na prezidenta republiky. Je to naozaj môj cieľ, nie je to účelová podružná aktivita, pretože rozumiem tomu, čo je úlohou hlavy štátu a myslím si, že najlepšie svojej vlasti poslúžim takto.