BRATISLAVA – Keď v roku 2013 odchádzal z SaS, ani len netušil, že pri Richardovi Sulíkovi napokon predsa len nájde svoju politickú budúcnosť. Dnes stranu reprezentuje na regionálnej úrovni a hájiť farby inej strany nechce. Napriek tomu, že členom SaS sa už nikdy nestal, interné problémy v strane vníma. Ide podľa neho o mocenský boj, ktorého výsledkom by malo byť odstavenie súčasného predsedu. Stranu však dokáže do volieb podľa neho úspešne doviesť len Richard Sulík. O tom, či bude kandidovať v parlamentných voľbách, ako vníma zvolanie mimoriadneho snemu aj o tom, s kým si vie predstaviť vládnuť, porozprával v rozhovore pre Glob.sk predseda Bratislavského samosprávneho kraja a zakladateľ SaS JURAJ DROBA (48). Vo videorozhovore nám porozprával aj svoj názor na začínajúcu predvolebnú kampaň.
V roku 2013 si SaS prechádzala vnútornou krízou, kedy odišla časť členov strany vrátane vás. Dnes sa zdá, že SaS opäť prežíva nejakú vnútornú krízu. Vidíte to rovnako?
– Sú tam podobnosti aj odlišnosti. V roku 2013 išlo o zápas o charakter strany a Richard Sulík bol legitímnym spôsobom vyzvaný na vnútrostranícky súboj o predsedu, ktorý potom tesnou väčšinou vyhral a po jeho víťazstve sa viacerí kľúčoví ľudia rozhodli odísť. Ja som sa k nim pridal. V roku 2014 sme sa opäť začali s Richardom baviť a dospeli sme k poznaniu, že spolu nám to pôjde lepšie ako od seba a vrátil som sa do orbitu SaS. Do poslaneckého klubu SaS sme vstúpili spolu s Eugenom Jurzycom v januári 2015. Takže od januára 2015 opäť plnohodnotne kopem za farby SaS. Dnešná situácia je odlišná v tom, že Richard nemá vyzývateľa, iba skupinu kritikov.
Ale do strany ste už naspäť nevstúpili. Prečo?
– Nikdy som znovu nepodal prihlášku. Dohoda bola o spolupráci, a tá funguje dobre dodnes. Členstvo je len formalitou. Som županom SaS, makám naplno a budujem dobré meno strane, ktorej súčasťou sa cítim.
A Richard Sulík vás o to nepoprosil?
– V istom momente chcel, aby som vstúpil. Narazil na odpor niektorých členov, tak sme to ďalej nesilili. Súčasný stav vyhovuje obom stranám.
Kto má problém s vašou osobou v strane?
– To sú vnútrostranícke záležitosti, o ktorých nemám potrebu hovoriť. Ak budem cítiť väčšinovú podporu, nebudem mať problém stať sa opäť členom.
Vzhľadom na to, že máte bližšie k Richardovi Sulíkovi, má s vami problém krídlo okolo Ľubomíra Galka a spol?
– Ani by som to nekonkretizoval na osoby, myslím, že existuje uznesenie Republikovej rady o tom, že návrat osôb, ktoré boli členmi SaS a prestali byť, už nie je možný. Takže na základe takéhoto uznesenia Republikovej rady je debata o mojom návrate do strany, ktorú som v roku 2009 zakladal, hypotetická. Keby nebolo SaS, dnes nie som županom a naopak, dôveru strany SaS splácam tým, že si dobre robím svoju robotu a ukazujem, že ľudia z SaS sú dobrí manažéri verejnej správy.
Ako vnímate, že v strane je kritika voči osobe predsedu zo strany niektorých členov, na druhej strane sa mu ale nikto nepostavil?
– Beriem to ako reálne zhodnotenie výtlaku kritikov Richarda Sulíka. Myslím si, že dnes neexistuje nikto iný, kto by bol lepším predsedom strany SaS ako Richard Sulík. Zároveň si myslím, že ak by sa mu aj niekto bol postavil, tak by zdrvujúco prehral.
Znamená to, že práve v tom je problém? Že voľba má prebehnúť dnes a nie v júni 2020, tak ako bolo v pláne?
– Na jednej strane zaznieva kritika na stranu predsedu Richarda Sulíka, na druhej strane Richard Sulík cíti, že je jediný, ktorý dokáže generovať hlasy pre SaS. Bavíme sa o serióznych hlasoch. Ja dnes odhadujem Richardov výtlak určite nad 100-tisíc krúžkov. Druhý, ktorý bol porovnateľne silný v SaSke a ku ktorému sa strana tiež zvláštne postavila, je Lucia Nicholsonová. Tú tiež odhadujem dnes možno v parlamentných voľbách aj na výtlak okolo 100-tisíc krúžkov. No a zvyšok je nás tam okolo ďalších sedem, osem ľudí, ktorí majú výtlak okolo tých 10-tisíc krúžkov, vrátane Ondra Dostála, Jany Kiššovej, Natálie Blahovej, Juraja Drobu, Joža Rajtára, Braňa Gröhlinga, Ľubomíra Galka, Martina Klusa a Petra Osuského. Možno som na niekoho zabudol, ale toto všetko sú ľudia, ktorí vedia priniesť tých svojich plus mínus 10-tisíc unikátnych krúžkov. Dohromady by ale strana nemala ani 150-tisíc hlasov, čo je plus mínus 5% v parlamentných voľbách. Jediný, kto vie tieto hlasy priniesť, je Richard Sulík. Richard Sulík sa legitímne obáva, že v podstate po voľbách by zrazu mohol prísť o svoju moc, keď dobre poslúži ostatným, aby sa dostali do parlamentu. On preto, že vsadí opäť svoje meno do hry a ide naplno do parlamentných volieb, chce mať istotu, že sa mu nestane tri mesiace po voľbách, že bude odstránený.
Informácie z kuloárov hovoria o tom, že skutočne niektorí členovia by chceli Richarda Sulíka po voľbách vymeniť. Nie je z jeho strany trošičku ,,vychcanosť‘‘, že to urobí týmto spôsobom a na ďalšie štyri roky si zabezpečí miesto predsedu?
– Richard ide v súlade s volebným zákonom, ide v súlade so stanovami strany a z politického hľadiska robí legitímny krok na udržanie si moci. Chápem spôsob jeho uvažovania, je to tom, že som tu, viem strane vyhrať voľby, dostať ju do parlamentu, urobiť taký výsledok, aby sme boli vážny hráč pri rokovaniach o budúcej vládnej koalícii, ale zároveň to nejdem robiť pre vás ostatných len preto, aby ste sa ma potom o dva mesiace po voľbách zbavili. Vyhodnotil mocensky reálne tú situáciu, požiadal o mimoriadny kongres, požiadal o vyslovenie dôvery členmi. Ja si myslím, že je to niečo, čo sa zbytočne nafukuje a dva týždne po kongrese už o tejto téme ani pes neštekne.
Ale nafúkli to členovia SaS, ktorí z toho urobili problém.
– Dostala sa von nejaká komunikácia. Ja si nemyslím, že ktokoľvek z tých členov to cielene podsúval médiám. Skôr to bol nejaký únik alebo hacking niekoho účtu a nemyslím si, že je vôbec vôľa zo strany SaS tieto veci rozmazávať navonok.
Už dlhšiu dobu sa hovorí o tom, že na čelo SaS by sa chcel postaviť podpredseda, bývalý minister obrany Ľubomír Galko, je to pravda?
– Podľa jeho vlastných slov to pravda nie je. Ja poznajúc tú situáciu vo vnútri SaS celkom dôverne si myslím, že on túto ambíciu ani nemá. Možno má mocenskú ambíciu ovládať stranu, ale nemyslím si, že on by chcel byť predsedom.
Kto teda by chcel nahradiť predsedu, lebo logicky, ak chcú Richarda Sulíka odstaviť, tak musia mať za neho aj náhradu.
– Skupina Richardových kritikov by vygenerovala niekoho spomedzi seba. Netuším, kto by to bol. Hovorilo sa o Janke Kiššovej, ale tieto debaty sú len na úrovni jedna pani povedala. Janka to navyše opakovane poprela. Nepočul som nikoho v SaSke, že by povedal, že chcem byť predsedom a idem vyzvať Sulíka. Taký človek neexistuje.
Ako vnímate, akým spôsobom momentálne funguje so stranou Lucia Nicholsonová? Krátko po tom, ako sa vďaka SaS dostala do europarlamentu, si pozastavila členstvo v strane.
– Ak SaSka má ešte nejaký iný motor na zisk hlasov okrem Sulíka, tak tým motorom bola práve Lucia Nicholsonová. Je pre mňa nepochopiteľné, že strana si do Republikovej rady zvolí ľudí, ktorí majú výtlak 1500 hlasov a Lucii, ktorej výtlak je 90-tisíc, dajú frčku do nosa. To je priam samovražedné konanie. Pre mňa to bolo veľmi neslušné, veľmi ma to sklamalo a Lucia konala našťastie nie pod tlakom emócií okamžite, ale pár dní si to premyslela, požiadala o pozastavenie členstva. Ja tomu kroku rozumiem. Podľa mňa si strana bude musieť začať vážiť ľudí, ktorí majú reálny výtlak a vedia priniesť hlasy, lebo SaSka má nepopierateľne veľmi veľa odborníkov, ktorí by boli dobrými ministrami už dnes, ale mnohí z tých ľudí nevedia získať dostatok hlasov v parlamentných voľbách. Čiže niekto musí tie hlasy najprv získať a až potom môžeme vládnuť. Darmo si budeme hovoriť, že sme dobrí manažéri a budeme dobrí ministri, keď nebude mať SaSka dosť hlasov na to, aby bola vo vláde.
Snažili ste sa vy alebo Richard Sulík Luciu Nicholsonovú nejakým spôsobom presviedčať a motivovať?
– Ja mám s ňou dobrý, dovolím si povedať kamarátsky vzťah. Nešiel som sa do toho motať, lebo viem, že ona mala svoju hlavu rozhodnutú a s Richardom viedli niekoľko rozhovorov, o ktorých viem a to, čo sa z toho vlastne stalo, je nakoniec nejakým kompromisom a dohodou medzi Richardom a ňou. Koniec koncov Republiková rada sa potom zachovala racionálne a akceptovala jej žiadosť o prerušenie členstva.
Je pravda, že aj ona má problém práve s Ľubomírom Galkom a ľuďmi okolo neho?
– Toto sú vnútrostranícke záležitosti. Nie som člen strany, takže nechcem to komentovať. To ako Lucia dopadla vo voľbách do Republikovej rady, hovorí o tom, ako sa k nej strana postavila.
Ale nie Richard Sulík.
– Nie, s Richardom má napriek viacerým odlišným názorom dobrý vzťah.
VIDEO: Nové politické strany pracujú s emóciami nie s programom
Celý čas hovoríte o tom, že my. Keďže nie ste člen, znamená to, že počítate vo svojej politickej budúcnosti s SaS?
– Samozrejme.
Znamená to, že sa pokúsite dostať do parlamentu v roku 2020 v parlamentných voľbách aj napriek tomu, že ste sa vzdali mandátu?
– SaS tvrdí, že jeden zadok, jedna stolička a to je dobrá stratégia. Je dobré robiť niečo naplno, ale ak moje hlasy budú môcť pomôcť SaSke a SaSka bude na tom povedzme, nehovorím že v pásme ohrozenia, ale bude chcieť a potrebovať urobiť lepší výsledok, tak je to jeden zo scenárov. Zvažoval by som kandidatúru v parlamentných voľbách, aby som prispel svojimi hlasmi a malo to strane pomôcť.
Ale následne by ste sa opäť vzdali alebo…
– To sú hypotetické debaty, lebo zatiaľ som ešte nikomu ani nehovoril o mojom zámere kandidovať, ešte som sa ani nerozhodol.
Dostali ste od Richarda Sulíka tú ponuku?
– Nie, ešte sme túto debatu ani neotvárali. V prvom rade sa ja musím rozhodnúť, že to dáva zmysel, ponúknuť to SaSke, SaSka to bude musieť schváliť, následne môžem kandidovať a budeme sa baviť o tom, že čo ak budem zvolený, čo sa potom stane s mojím mandátom po voľbách. Ale taká debata ešte neprebehla, len viem, že na to, aby bol porazený v týchto voľbách Smer a aby normálne strany vedeli urobiť zmysluplnú koalíciu, bude potrebný každý hlas.
Môžete byť niekým v strane blokovaný?
– Na to je Republiková rada, aby robila väčšinu rozhodnutí počas volebného obdobia, teda mimo kongresov, takže môže sa stať, že si niekto postaví hlavu, povie, že Droba nie. To sa môže udiať kedykoľvek.
V kuloároch sa hovorí o tom, že ste zvažovali alebo zvažujete spoluprácu s Andrejom Kiskom. Je to pravda?
– Moja lojalita je jednoznačne pri SaS. Opakujem opäť, tak ako som viackrát povedal, som nominantom SaS, vyhral som voľby vďaka tomu, že ma SaS navrhla a podporila. Pokiaľ mi SaS nepovie, že už ma nepovažuje za svojho župana, akékoľvek iné úvahy sú zbytočné.
Na začiatku ste patrili v SaS a potom aj v hnutí NOVA do liberálneho krídla. Nemáte pocit, že dnešná liberálna politika sa z SaS vytratila?
– SaS je dnes jedinou poctivou pravicovo liberálnou možnosťou voľby pre voličov. A možno to tak nevyzerá, ale pre mňa sú ekonomické témy tiež veľmi dôležité, vrátane čistoty podnikateľského prostredia, nízkych daní a odvodov. Toto je niečo, kde sme absolútne neopustili ten základ, z ktorého sme vychádzali v roku 2009 a 2010. Ak sa bavíme o bioetických otázkach alebo o spoločenských témach ako dekriminalizácia marihuany, potraty, eutanázia a podobné veci, tak je pravda, že strana už takéto témy veľmi neakcentuje, ale nevypadli ani z programu SaS, ani z hodnotového sveta väčšiny lídrov SaS. Pozrite sa na Natáliu Blahovú, Janu Kiššovú, Luciu Nicholsonovú, to sú tri silné tváre SaS aj v tejto agende.
Za liberálnu stranu sa dnes pasuje aj mimoparlamentná strana Progresívne Slovensko, ktorá sa spojila so stranou SPOLU. Ako vnímate združenie týchto dvoch strán, ktoré sa dnes pasuje za tvorcu budúcej vlády?
– Progresívne Slovensko vnímam ako novú alternatívu. Je to niečo, čo vstúpilo na trh ako v roku 2009 SaS, že zaútočila na mladého voliča, prvovoliča, že priniesla čerstvé, nové témy. Trochu poznajúc niektorých predstaviteľov a sledujúc ich vyjadrenia a rétoriku, mi to príde naozaj tak, že skôr sa snaží vykryť ten ľavicovo liberálny kvadrant, možno viac ku stredu ako k ľavici. Mnohé z tých vecí, ktoré sú prezentované, program som nevidel, sú pre mňa skôr ľavicové. Čo sa týka SPOLU, poznám osobne troch silných predstaviteľov tejto strany, asi najviac Jozefa Mihála, ktorého si veľmi vážim, tak isto Miroslava Beblavého a Simonu Petrík. Pre mňa je to záruka slušnej, dobrej politiky a beriem to tak, že toto budú naši budúci partneri, s ktorými budeme vládnuť.
Napriek tomu sa ale vyhraňujú voči starým politikom, seba pasujú za nových politikov, čo je ale dosť ironické z pohľadu na politickú minulosť niektorých z nich. Neuráža vás, keď sa takýmto spôsobom vyjadrujú v podstate aj o vás?
– Ja sa na to pozerám s takým láskyplným úsmevom. Pripomína mi to niektoré vyjadrenia SaS-ky z roku 2010 na adresu SDKÚ, že sme sem prišli na to, aby sme vás vymenili a my sme tá nová sila a energia. Každý dostane na začiatku svojej politickej kariéry párkrát po frňáku, potom začne byť reálnejší, vážiť slová a vážiť si spojencov. Toto beriem ako také mladícke napínanie svalov a viem, že je tam veľa dobrých ľudí a viem, že budeme s nimi dobre spolupracovať.
Viete si predstaviť spolupracovať aj s vašim bývalým kolegom Igorom Matovičom a stranou OĽaNO, napriek problémom, ktoré ste si spolu zažili?
– Igora treba vnímať so všetkým, čo priniesol a aký je. Ak urobíme nejakú deliacu čiaru medzi dobrom a zlom, tak Igor je rozhodne na strane dobra. S Igorom mám niekoľko osobných skúseností. Musím povedať, že žiadna z nich nie je zlá. To čo robí niekedy smerom navonok a na verejnosť, nie je spôsob prezentácie, pod ktorý by som sa podpisoval, alebo by som sa snažil robiť veci podobne. Ale je to jeho štýl. Očividne oslovuje istý segment voličov a Igor sa historicky vyprofiloval ako najbližší spojenec SaS, s ktorým už toto máme preskákané. Takže áno, keď bude mať Igor Matovič viac ako 5 percent, tak si myslím, že to bude prvý partner SaS. Možno nie preto, že sme si úplne najbližší vo viacerých otázkach okolo kresťanstva a podobne, ale preto, že už s nami niekoľko bojov proti zlu na jednej strane barikády zviedol.
Áno, ale to vládnutie s ním nebolo ľahké a nie vždy ste sa na neho mohli spoľahnúť, respektíve nie vždy ste mohli vedieť, čo urobí.
– Neviem to vyhodnotiť. Myslím si, že Igor, ako ho poznám, bude radšej ten, ktorý otvára kauzy, glosuje. To sa dobre robí v pozícii v parlamente. Na druhej strane, ak jeho ministerské nominácie budú kvalitné a nájde tak dobrých ľudí, ako je dnes Jozef Viskupič, Erika Jurinová na župách, a takýchto dá za ministrov, tak to bude celkom bezproblémová spolupráca.
Kde sa podľa vás stala chyba, že Andrejovi Kiskovi, ktorému na začiatku ukazovali vysoké percentá obľúbenosti, reálne prieskumy namerali okolo 6 percent, čo je približne polovica toho, čo mu bolo predpovedané.
– Ja som bol jeden z tých, čo si myslel, že štart bude 10 a potom to pôjde po mesiaci o jedno percento hore a hore, ale nestalo sa to. Dôvody netuším. Myslím si, že Kiska bol tým najčastejším terčom propagandy Smeru, takže schytával najviac útokov, čo ho v podstate zdecimovalo v očiach niektorých voličov, ktorí si nedajú tú námahu, aby si dohľadali širšie spektrum informácií. Takže Andrej Kiska bol obeťou týchto útokov.
Dá sa povedať, že Robert Fico nad ním v tomto vyhral?
– Robert Fico dostal nakladačku v roku 2014 od Andreja Kisku. To bolo víťazstvo na plnej čiare. Majú v strane veľa šikovných ľudí, Vlaďu Ledeckú, Tomáša Valaška. Čiže ak oni zamakajú, tak v parlamente budú. Pre mňa je to solídny partner, s ktorým sa bude dobre robiť.
Progresívci sa spojili s Alojzom Hlinom. Je pre vás prijateľný?
– Alojza Hlinu poznám od roku 1990 alebo 1991. On bol vždy svojský, ale zjavne dokáže robiť veci a dokáže mať výsledky. Málokto mu veril, že on bude schopný sa stať predsedom strany KDH.
A zdá sa, že on vráti KDH do parlamentu.
– Vyzerá to tak, že vráti. Akokoľvek je Alojz svojský, má to jasné v hlave, je nasmerovaný. KDH bolo v marazme a asi potrebovalo niekoho tak atypického ako je Hlina, aby zase upútali na seba pozornosť a aby boli schopní opäť získať kresťanského voliča. Lebo povedzme si úprimne, volič KDH je vekovo starší a mnohí z tých voličov utiekli buď k Matovičovi a k tým odnožiam, ktoré odpadli od Matoviča alebo ešte bohužiaľ v niektorých prípadoch aj ku Kotlebovi a k SNS.
Bélovi Bugárovi je vyčítané, že sa spojil so Smerom. Zdiskreditovalo ho to vo vašich očiach až natoľko, že si neviete predstaviť s ním spoluprácu, alebo ak to inak nepôjde, tak áno?
– SaS nevylúčila spoluprácu so stranou Most-Híd. Ja ju tak isto nevylučujem. Most-Híd sa zachoval v určitej situácii tak, ako sa zachoval. Neprináleží mi to komentovať, lebo je pravdou, že ak by oni nešli do vládnej koalície, tak by tá vláda nemusela vzniknúť. Poznám ľudí, ktorí sú v Moste-Híd dlhé roky – väčšinu tých Slovákov a niektorých Maďarov a prídu mi ako pragmatickí ľudia. Viacerí z nich mali jasné hodnotové nastavenia a ukotvenia. Z takých čo naozaj najbližšie poznám, sú Peter Kresák a Fero Šebej. Fero už v Moste nie je. Myslím si, že Most-Híd by mohol a mal byť súčasťou vládnej koalície, ak bude v parlamente.
Čiže je pre vás Béla Bugár stále dôveryhodným politikom?
– Nehovorme o dôveryhodnosti, ale o tom, kto má viac ako 5 percent a s kým sa dá zostaviť vláda a spolupracovať. Odpoveď, jednoznačne áno.
Voči Borisovi Kollárovi sa vyhraňujú viaceré politické strany. Aký je váš názor?
– Boris je v mojich očiach na strane dobra, myslím si, že je férový chlap. Pre mňa je problematické jeho vymedzovanie sa voči Severoatlantickej aliancii a jeho až príliš zhovievavé pohľady na Vladimíra Putina. Toto sú moje problémy s Borisom Kollárom, ale inak, aj keď mnohí hovoria, že to hrá na dve strany, si myslím, že Boris čestne a solídne bojuje za to, aby bol súčasťou zmeny a nahradil vládu Smeru a SNS.
Ak by sa SaS podarilo dostať po voľbách do vlády, do koalície, zotrvali by ste naďalej v tejto funkcii alebo si viete predstaviť svoju budúcnosť aj na nejakom rezorte?
– Hovorili sme o tom s Richardom. Dostal som priamu dôveru ľudí vo voľbách, takže túto úvahu vylučujem. Bol som zvolený za župana, táto práca ma veľmi baví a dávam do nej všetko. Dokonca si neskromne myslím, že za rok a pol máme dobré výsledky. Mandát mám na 5 rokov a chcem potiahnuť minimálne jedno volebné obdobie ako župan a ukázať, že viem efektívne riadiť župu, mať vynikajúce výsledky, kašľať na politikárčenie a robiť dobré meno SaS.
Minimálne nevylučujete, že by ste sa o tento post uchádzali opäť?
– Je pravdepodobné, že sa oň budem uchádzať. Dve volebné obdobia sú taký čas, že nie ste úplne zodratí v tejto pozícii, že ešte viete rozmýšľať čerstvo a hlavne niektoré infraštruktúrne dopravné projekty presahujú jedno volebné obdobie. Bavíme sa o obchvate Grobov, Pezinka a tak ďalej. To sú všetko projekty, ktoré keď predložíte ako zámer, tak skôr ako o 5 rokov sa nezačne kopať. Takže áno, chcem za sebou podoťahovať všetky veľké projekty, na ktorých pracujeme, a potom odovzdať žezlo ďalej. Vzišiel som z podnikania a po určitej dobe sa k nemu rád vrátim. Keď kraju odovzdám moje skúsenosti a schopnosti.
Dnes ste v podstate tu, ako hovoríte, darí sa vám, aj z vašich vyjadrení je jasné, že k SaS máte blízko. Neľutujete, že v tom roku 2013 ste si zbalili kufre a odišli?
– Neľutujem nič zo svojej minulosti. Každé rozhodnutie, aj to chybné, ma posunulo ďalej. Zobral som si z nich ponaučenie. Podľa mňa je možné, že ak by som nebol mal tú skúsenosť mimo SaS, tak by som dnes mal rôzne myšlienky. Ale keďže som zistil, že „tráva na druhej strane“ nie je zelenšia ako doma, SaS je pre mňa stále solídnou alternatívou, s dobrými ľuďmi. A berme to tak, že po 10-tich rokoch spolunažívania, k pnutiam dochádza v každej rodine, v každom manželstve, tak to sa deje aj v SaS-ke. Nevnímam to ako nič dramatické. Myslím si, že o dva týždne pôjde život normálne ďalej, po mimoriadnom kongrese už ani pes neštekne, a konsolidovaná a jednotná SaS-ka so skvelými ľuďmi opäť urobí výsledok ďaleko nad rámec preferencií (rovnako ako tomu doteraz vždy bolo).
