Domáce Spoločnosť Top Rozhovory

ROZHOVOR Etnologička Katarína Nádaská: Za šibačkou a oblievačkou je erotický princíp

Zdroj: TASR / Andrej Galica

BRATISLAVA – Veľká noc je najdôležitejší kresťanský sviatok, ktorý so sebou nesie veľa pohanských zvykov. Veľkonočné oslavy, zvyky a tradície sa podľa regiónov líšia. O tom, ako vznikla Veľká noc a čo sa s týmto obdobím spája, sa Glob.sk rozprával s etnologičkou KATARÍNOU NÁDASKOU (51).

 

Kam siaha tradícia obdobia Veľkej noci?

– Veľká noc je kresťanský sviatok. Tradíciu poznáme z čias prijatia kresťanstva. Presne tento sviatok, kedy sa ustanovil, nie je celkom známe, je ale známe to, že veľkonočné sviatky sú staršie ako vianočné sviatky a keďže vieme, že už prví Kresťania slávili spomienku na umučenie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, dá sa povedať, že tie korene sviatku sú v ranej cirkvi, aj keď dátum sa menil. Napokon sa stanovilo, že Veľká noc je pohyblivý sviatok, každý rok nám pripadne na iný dátum, najskôr môže byť začiatkom marca a najneskôr koncom apríla. Vypočítava sa to podľa prvého jarného zatmenia mesiaca. Veľká noc nadväzuje na židovské sviatky Pesach. Je to dané tým, že kresťanstvo má svoje korene v judaizme. Napriek tomu, že Veľká noc je kresťanský sviatok, Veľkonočný pondelok so svojimi ľudovými zvykmi má presah ešte do predkresťanského obdobia, pretože aj národy, ktoré žili v Európe mali svoju kultúru a religiu. V časoch, keď už bolo prijaté Kresťanstvo, vtedajší kronikári spisovali z ich pohľadu zvyky Barbarov. Sú to staré kroniky, v ktorých sa dozvieme niečo o zvykoch a tak teda vieme, že starí Slovania slávili príchod jari, pretože pre nich zima znamenala choroby, smrť, hlad. Aj šibanie a polievanie je zvyk, ktorý má pravdepodobne korene v predkresťanskom období, kedy mládenec dotykom prútika na telo dievčat prenášal pozitívne sily.

 

Veľká noc je kresťanský sviatok. Zdroj: TASR / AP

Ako sa prežívajú veľkonočné sviatky? 

– Veľkonočné sviatky sa začínajú Kvetnou nedeľou, teda týždeň pred Veľkou nocou. Je to spomienka, ako Kristus prichádzal slávnostne do Jeruzalema na osliatku. V našich končinách sa na túto spomienku svätia v chrámoch mladé výhonky vŕby, tzv. bahniatka. V minulosti sa používali tak, že posvätený prút sa zapichol na pole, aby bola dobrá úroda. Takisto si ľudia zapichovali prúty v domácnostiach. Neslúžil len na okrasu, ale tým, že boli posvätené, tak opäť mali slúžiť ako ochrana príbytku. Bolo ešte zaujímavé, že výhonky bahniatka sa nazývali regionálne napríklad mačičky alebo kočičky a zvykli sa prehltnúť vodou. Ľudia to konzumovali preto, aby sa chránili pred chorobami hrdla, priedušiek. Kvetná nedeľa je začiatok veľkého alebo svätého týždňa a z toho je najdôležitejšie veľkonočné trojdnie: Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota.

Aká symbolika sa viaže so Zeleným štvrtkom?

– Zelený štvrtok je deň, kedy v minulosti dievčatá skoro ráno chodievali pod vŕbu. Keďže ideál krásy hovoril o tom, že dievča má mať dlhé husté vlasy, tak každé dievča chcelo takéto vlasy mať. Práve tie, ktoré také vlasy nemali, chodievali pod vŕbu a hovorili tam zariekanie: ,,Vŕba vŕba, milá vŕba, daj mi vlasy na dva pásy‘‘. Akoby prosili tú vŕbu, aby sa niečo z jej hustoty prenieslo aj na dievčenské hlavy. Gazdom sa na Zelený štvrtok odporúčalo, aby zasadili plodiny, ktoré sa zaväzujú. Večer boli obrady, kedy stíchli zvony. Tie sa zaviazali a namiesto zvonov sa používali rapkáče. Boli súčasťou Veľkej noci. Chlapci počas trojdnia behali po dedinách s rapkáčmi a oznamovali začiatok posvätného ticha. Počas Zeleného štvrtka sa mohlo ešte pracovať na poli, prípadne gazdinky upratovali, čo bolo treba. Vo veľkých katedrálnych chrámoch sa svätili oleje , ktoré sa používajú pri krste, na pomazanie chorých, ale aj na vysväcovanie kňazov. Na Zelený štvrtok ľudia zvykli konzumovať vždy niečo zelené, pretože ľudskému organizmu sa žiadalo detoxu. Keď už rástla žihľava a medvedí cesnak, tak sa z nich varili rôzne polievky, prívarky. Bolo to súčasťou pôstneho jedla.

 

Na Zelený štvrtok stíchnu zvony. Zdroj: TASR / Henrich Miššovič

Mohlo sa počas Veľkého piatku pracovať?

– Veľký piatok bol deň spomienky na ukrižovanie Ježiša Krista. Bol to deň, kedy sa nesmelo hýbať so zemou, nesmelo sa nič robiť . Všetko bolo stíchnuté a ľudia skôr meditovali. Pre Kresťanov platil prísny pôst, raz denne sa mohli dospelí ľudia najesť, výnimku mali deti a dospelí nad 70 rokov. Denným pokrmom bol krajec chleba, ktorý zapili pohárom vody. Potom prichádza Biela sobota. Ráno ženy doháňali to, čo v piatok neurobili. Už v piatok po polnoci zarábali kvások, aby im do ráno vykyslo cesto na veľkonočný chlieb a koláče. V polovici 20.storočia k nám prenikol aj piškótový baranček, ktorý sa v mnohých rodinách pečie stále. Všetko sa urobilo do popoludnia a popoludní už nastal zase pokoj a išlo sa pozrieť na tzv. boží hrob. Po zotmení začali obrady vzkriesenia. Tým sa končil aj pôst.

 

Tradičný veĺkonočný baranček. Zdroj: TASR / Roman Hanc

Bolo zvykom počas Kvetnej nedele posväcovať jedlo?

– Áno, zvyčajne to bolo tak, že v nedeľu skoro ráno gazdinky dali do košíka jedlo, ktoré brali na posvätenie. Bola tam najmä šunka, slanina, klobásy, chren, soľ, zelené bylinky, pálenka a tiež vajíčka. Vajíčka boli symbolom plodnosti a konzumovali sa obzvlášť počas Veľkej noci. Keď gazdinky prišli s posväteným košíkom domov, naservírovali spoločné veľkonočné raňajky. Na Slovensku bol pekný zvyk, že sa podelili všetci s jedným vajíčkom. Rozkrájalo sa na toľko kúskov, koľko bolo členov v domácnosti. Bola to symbolika súdržnosti rodiny. Omrvinky sa nechávali vysušiť a používali sa v rámci ľudového liečenia. Na obed sa zvyklo jesť pečené jahniatko alebo pečený baranček. Na Slovensku sa ale tento zvyk vytratil. Dá sa povedať, že Veľkonočný pondelok už nie je cirkevný sviatok. Tento deň bol plný najmä ľudových zvykov.

 

Gazdinky aj dnes chodia posväcovať jedlo. Zdroj: TASR / Marošš Černý

Tradíciou sviatkov sú šibači. Kedy sa zrodil tento zvyk?

– Šibanie a polievanie je stará tradícia. Kedysi to bolo určené vyslovene pre slobodných. Mládenec plný sily zobral prútik z vŕby, pošibal jemne nohy, aby dievčina bola čiperná, aby ju nôžky nosili. Pošibal jej boky, aby keď príde čas, porodila zdravé krásne deti a pošibal jej ruky, aby bola pracovitá, usilovná. Je tu aj taký erotický princíp, princíp plodnosti. Mládenec, ktorý bol súci na ženenie, cez prútik odovzdával plodivú silu dievčine, ktorá tiež bola súca na vydaj. Na západnom Slovensku sa používal korbáč a na východnom Slovensku funkciu zohrávala voda z potoka. Voda sa zobrala a dievča sa ňou pofŕkalo. Živá voda znamenala, aby bola dievčina zdravá, krásna a aj tu sa, samozrejme, zachoval princíp plodnosti. Za tento akt dala dievčina mládencovi ručne zdobenú kraslicu. Tak ako mládenec jej daroval odkaz toho, že po nej túži, dievčina mu to vrátila práve spomínaným vajíčkom. Dievčatá, ktoré mali vyhliadnutého mládenca, tomu urobili tzv. písanku. To bolo veľkonočné vajíčko, kde napísala dievčina veršík a o pár týždňov sa konalo stavanie májov. Mládenec jej postavil máj a už sa hovorilo, že je ruka v rukáve.

Hovorí sa, že deň po Veľkonočnom pondelku chodia zase dievčatá šibať na oplátku chlapcov. Naozaj to takto funguje?

– To bol čisto regionálny zvyk, ktorý fungoval iba v niektorých obciach. A bola to skôr recesia. Vymysleli to dievčatá, že sa oplatia chlapcom, ale nikdy sa to nerobilo na celom území Slovenska. Tam sa stráca princíp plodnosti. Aj dnes dievčatá odmietajú tento zvyk, príde im to barbarské. Mnohé slovenské dievčatá nechápu význam tohto zvyku, ktorý ale nie je o mlátení. Princíp bol nie ublížiť dievčaťu, ale práve naopak, dodať mu krásu a silu.

 

Dievčatá dávajú chlapcom za šibačku maľované vajíčko. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Ako vyzerajú veľkonočné sviatky dnes? Prežívajú ľudia tieto sviatky podobne ako kedysi?

– V Nemecku alebo vo Francúzsku bol zvyk hľadania veľkonočných vajíčok alebo veľkonočného zajaca. V rôznych záhradách a parkoch sa skrývali vajíčka a deti ich hľadali. Tento zvyk začína prenikať dnes aj k nám. Obzvlášť sa teší u rodín s malými detičkami, kde často tie mamičky už neučia svojich synov niečo o šibačke a polievačke. Je to zvyk, ktorý je podporovaný mnohými obcami alebo mestskými časťami. V Bratislave viaceré mestské časti organizujú na Veľkonočný pondelok hľadanie veľkonočných vajíčok. Tá účasť je veľmi hojná. Je zaujímavé, že zvyk, ktorý nie je pôvodom náš sa relatívne rýchlo udomácňuje.

Spája sa veľkonočné obdobie s návštevou rodín?

– V minulosti sa rodina pozývala na Veľkonočnú nedeľu k slávnostnému obedu. Bolo to opäť obdobie, kedy sa ľudia stretávali. Na Veľkonočný pondelok každý slobodný mládenec chodil do každého domu, kde bolo slobodné dievča, takže tie kontakty tam boli. Chodievalo sa šibať a polievať zavčas rána, už neskôr sa nešibalo. Práve popoludní sa chodila navštevovať rodina, susedia a večer po pôste bola prvá zábava pre mládež. Na zábavy sa chodievali pozerať aj starší ľudia. Sviatky oslavovali spevom, hudbou a tancom.

 

Po pôste sa konajú vždy prvé zábavy pre mládež. Zdroj: TASR / Erika Ďurčová

Ako sa v súčasnosti ľudia pripravujú na Veľkú noc?

– Máme tu prúd ľudí, ktorí sú aktívni Kresťania. Pre nich je Veľká noc naozaj kresťanský sviatok, nesú aj ľudové tradície, venujú sa šibačke, slávia ju ako najväčší kresťanský sviatok. Potom máme skupiny ľudí, pre ktorých Veľká noc sú tri dni voľna. Sú to ľudia, ktorí nie sú veriaci alebo to pre nich nemá duchovný zmysel. Chodia na hory, lyžovačku a chcú si oddýchnuť. Je to pre nich sviatok, ktorý im umožňuje vypadnúť zo všedného pracovného stereotypu.

 

Galéria
Korbáče sú tradičnou súčasťou osláv Veľkej noci. Zdroj: Peter Korček / Glob.sk
Zdroj: TASR / Andrej Galica
Symbolom Veľkej noci sú aj vajíčka. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Ľudia nakupujú rôzne cukrovinky. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Maľované vajíčka. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Oblievačka patrí k Veľkej noci. Zdroj: TASR / Marek Klekner
Ľudia si vyzbodujú svoje príbytky. Zdroj: TASR / AP
Tradičné veľkonočné jedlo. Zdroj: TASR / Františšek Iván
Pletenie korbáča. Zdroj: TASR / Milan Kapusta
navigate_before
navigate_next