BRATISLAVA – Slovensko má ďalší problém. Európska komisia nám hrozí žalobou na Súdnom dvore za to, že náhodné ťažby ničia prirodzené biotopy, kde sa vyskytuje napríklad aj ohrozený hlucháň hôrny. Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná tvrdí, že problémom ani nie je ani tak nedostatočná ochrana hlucháňa zo strany kompetentných, ale “štvorkolkári a prílišná ochrana dravých vtákov.” O tejto téme, ale aj o problémoch lesníkov sa Glob.sk rozprával s lesníkom a exposlancom Jánom Mičovským, ktorý sa pripojil aj k iniciatíve farmárov a rokoval aj s policajným prezidentom. Farmári už dnes protestne vyrážajú na traktoroch, lesných a ďalších strojoch z viacerých častí Slovenska smerom do Bratislavy.
Z akého dôvodu ste prišli za policajným prezidentom Milanom Lučanským?
– Prišiel som spolu s ostatnými farmármi, prišli sme ako takí pôdni bratia. Aj keď nemáme rovnaké problémy sú veľmi podobné. Spoločným menovateľom je problém s korupciou, ktorý nie je v lesníctve na okraji diania, ale žiaľbohu v jeho strede. Nijako sa to nelepší a to napriek tomu, že sme sa snažili aj na poslednom prípade lesníka Matúša Hríbika, ktorý poukázal na korupciu, ktorá možno nebola z finančného hľadiska až taká veľká, ale bola dosť charakteristická pre to, čo sa dnes deje. Len málokto prehovorí. Ak jeden statočný lesník prehovorí, tak musím povedať že najmenej 999 menej statočných je ticho ale majú rovnakú skúsenosť.
Aké sú podľa vás najväčšie problémy slovenského lesníctva?
– Jedným z najväčších a určite najstrategickejší problém, ktorý je spojený s krajinou ako takou a je ohrozením pre nás všetkých, je spôsob hospodárenia. Ak som spomínal korupciu, tá je nutným predpokladom aby sme nestavali “dom na trasovisku.” Ak má všetko fungovať, každá budova musí mať dobrý základ, inak padne. To, na čo ako lesníci upozorňujeme veľmi veľa rokov, je zmena hospodárenia.
Čo to presne znamená?
– To, čo sa deje teraz síce nie sú holoruby, to niekedy verejnosť vníma zle. Je však pravda, že tento spôsob hospodárenia nevyhovuje z hľadiska tých produktov, ktoré od lesa chceme dostať. Nejde len o drevo, aj keď žiaľbohu drevo je zatiaľ jediný produkt, za ktorý je zatiaľ spoločnosť ochotná lesníkov platiť a oni sa tomu niekedy žiaľbohu prispôsobujú. Lesníci však produkujú ďaleko dôležitejšie komodity. Prostredie, rekreáciu, vodu, vzduch, protilavínové zátarasy a takto by sme mohli pokračovať.
Čo by bolo potrebné zmeniť?
– My už vieme oceniť tieto komodity. Nikto si ich však doslova neobjednáva a nekupuje. My zároveň však nehovoríme, že požadujeme pre lesníkov nejaké enormné peniaze na platenie týchto produktov. Dnes nevidíme prírode blízke hospodárenie, ale podrastový spôsob hospodárenia, ktorý prírode blízky nie je. Ak chceme zabezpečiť odolnosť krajiny proti kalamitám a proti tomu, aby nebola erózia, tak prírode blízky spôsob je charakterizovaný takzvaným “výberkovým spôsobom.” To je alfa a omega všetkého. Využívame ho však na menej ako 1% lesov, čo je zanedbateľné. Našou predstavou je zmeniť to.
Ako by to malo vyzerať v praxi?
– Viete si predstaviť les v ktorom ste drevo ťažili, no na prvý ani druhý pohľad to nie je poznať? Stále budete mať pocit, že je to plne zastúpený les s rôzne starými a rôzne veľkými stromami, nebude tam žiadna holina a pritom dostaneme z toho lesa všetko. To je zmena, po ktorej mnoho lesníkov ide.
Kde je problém?
– Chýba podpora štátu. Niekto musí byť takým ideovým vodcom, musí zhora povedať že áno, toto je náš cieľ. Pani ministerka, vláda či premiér. No a potom musia do toho vložiť aj nejaké peniaze. Lesy nie sú bankou pre štátny rozpočet ako si to myslí pán Kažimír, že ešte aj pýta od lesov. Vraví, že “vy si hospodárte a ešte aj 5 miliónov každý rok nám zaplaťte.” Lesy sú poisťovňou pre zdravú budúcnosť krajiny. A každý vie, že do poisťovne sa hlavne platí a nie z nej berú peniaze.
Aké sú najpotrebnejšie opatrenia pre záchranu lesov?
– Treba začať uvažovať o tom, že lesy sa musia podporiť z hľadiska budovania lesných ciest. Ono to vyzerá na prvé počutie neekologicky, ale vy ak chcete kvalitne hospodáriť s lesom, ak chcete aby lesníci mali prístup ku každému stromu, lebo to musia (ak chceme mať zdravé lesy), musíme uvažovať o lesných cestách. Ale na to treba peniaze. Z hľadiska hustoty lesných ciest sme niekde v polovici Európy. Rakúšania a Nemci sú úplne inde.
Kde sa nesprávne hospodárenie ukázalo najviac?
– Najmä tam, kde boli ihličnaté stromy, najmä smrekové. Tam nám príroda ukázala, že je silnejšia ako my. Pred vyše 100 rokmi sa naši lesnícky predchodcovia dopustili tej chyby, že sadili smrek aj tam, kde z hľadiska ekologického nepatril. My dnes vieme, že to bola chyba, oni to vtedy tak nevnímali. Bola to drevina, ktorá rýchlo a dobre rástla a bola pre drevárov a stále aj je veľmi vítaná. Dostali sme sa na úroveň 30 možno až 35 percent, pričom prirodzenosť našej prírody je okolo 13 percent smreka. Po sto rokoch si príroda povedala hop a to sú tie porasty, ktoré sa nám rozpadajú tempom, ktoré je úplne katastrofické. Možno sme sa tiež po kalamitách nemali pozerať tak dlho, lebo lykožrút z malej veternej kalamity spravil obrovskú lykožrútovú. Najväčšou chybou by bolo, keby sme na tom vylámanom území opäť nasadili smreky. Problémom sú aj peniaze pre lesníkov.
Za čo sú vlastne platení lesníci?
– Problémom je aj to, že lesníkom sa platia len výkony za drevo. Nie za starostlivosť o les ale za drevo. Stále tu potom vzniká skrytý alebo aj menej skrytý pokyn “rúbte, lebo potrebujeme prežiť.” Potom je to taký začarovaný kruh. Určite sa stane, že dnes máte vedúceho pracovníka lesníka ktorý pošle lesníka na nižšom stupni hierarchie “choď a vyznač kubíky na rúbanie.” A on povie “ale veď už som tam bol a niet už veľmi čo”. Ale stále potrebujeme a musíme. Ten pokyn na zásadnú zmenu musí prísť z vlády.
Budú to potom lesníci akceptovať?
– Veľmi rýchlo lesníci to budú akceptovať lebo oni vedia, že je to potrebné. Bohužiaľ, v tejto krajine ľuďom niekde vysoko viac vyhovuje, keď je viac strachu a menej poriadku. Takí ľudia sa dajú ľahšie ovládať. Mám pocit, že šéfovia majú radosť z ľudí, ktorí menej hovoria a viac sa boja.
A čo tí, ktorí sa neboja?
– Viete čo dnes zažíva Matúš Hríbik? Ten lesník, ktorý sa vyhradil voči neprávosti? To nielen že podnik dal naňho tresné oznámenie za ohováranie, ale čo takýchto ľudí najviac postihuje je reakcia okolia. Aj to blízke okolie, kolegovia lesníci sa ho stránia. On narušil systém, ktorý bol ticho rešpektovaný.
Vy ako lesníci máte možnosť nejakým spôsobom zasiahnuť do legislatívneho procesu?
– My to aj robíme. Chvíľu som sedel v parlamente (OľaNO, 2012-2016 pozn. redakcie) a vtedy jeden z najväčších úspechov bola zmena v zákone o lesoch, kde sa mi s podporou jedného múdreho pracovníka na ministerstve, že ten výberkový spôsob poľnohospodárstva, ktorý som spomínal je popísaný v zákone veľmi nenásilne a veľmi pekne a to tak, že sa uplatňuje “všade tam, kde sú na to vytvorené podmienky alebo tam, kde tieto podmienky vieme vytvoriť.” Ale keďže to nie je popísané direktívne, tak sa to obchádza. Aj my máme stále veľa vysokopostavených predstaviteľov, ktorí to neuznávajú. Sú v takom vleku svojho doterajšieho tendenčného rozmýšľania. To musí prísť zhora ako taký hlavný smer budovania lesov a lesníci sa veľmi rýchlo prispôsobia. Takže áno, máme tú možnosť.
Myslíte si že práve ministerka Matečná bude tá, ktorá v tomto smere spraví nejaké kroky? Že práve ona bude tým hlasom zhora?
– Po tých krokoch, ktoré sme my urobili, veď aj teraz je žiadosť o prijatie, už teraz ja osobne nemám tú vieru. Myslím si že pani ministerka nastúpila na vlak, ktorý si myslela že ide dobrým smerom, po čase zistila že nejde dobrým smerom no už nemôže vystúpiť.
Ministerka sa tiež vyjadrila, že aktuálny problém s ochranou ohrozeného hlucháňa nie je spôsobený ani tak výrubom a nedostatočnou ochranou lesov, ale najmä turizmom a štvorkolkármi. Je to podľa vás pravda?
– Štvorkolky sú samozrejme problém, do lesa nepatria, no je to problém, ktorý sa dá vyriešiť rýchlo ak budeme dôslední. Určite však nemôžu byť základnou príčinou poklesu stavu hlucháňa. Práve výberkový spôsob hospodárenia, ten prírode blízky spôsob je pre hlucháňa dobrý. On nepotrebuje kalamitu, on neprežije v takom lese. Ale ani na holinách. Ak budeme podporovať prírode blízke hospodárenie a nezaoberať sa štvorkolkami, tak urobíme pre hlucháňa to najlepšie čo môžeme urobiť. Istá časť odborníkov má názor, že prílišné ochraňovanie niektorých drohov môže priniesť problémy.
Aké konkrétne?
– Konkrétne prílišná ochrana medveďa má za následok úbytok hlucháňa. V lesoch bolo kedysi oveľa viac mravenísk. Počas mojej mladosti boli všade veľké mraveniská a dnes prejdete po lesoch a tie mraveniská už skoro vôbec nenájdete. Pretože premnožený medveď ich miluje a on ich zlikviduje. Ale mravenčie larvy a mravčeky sú v istej fáze vývoja hluchánich mláďat veľmi dôležitou súčasťou potravy. Takže keď nám medveď papá mraveniská, hladujú hlucháne. Takže všetko je o rovnováhe. Lesníci vedia ako to namiešať a keď to namiešajú správne, tak hlucháňa zachránime.
