BRATISLAVA – Poľnohospodári majú toho dosť. Tento týždeň oznámili ďalší protest a upriamili pozornosť na zvláštnu smrť farmára. Otvorene prehovorili o mafiánskych praktikách finančných skupín. Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná podľa nich klame, keď hovorí, že situáciu rieši. O problémoch farmárov, ako aj o možných riešeniach sa Glob.sk rozprával s predsedom Združenia vlastníkov pôdy a farmárov Slovenska Jaroslavom Jánošom.
Aké sú podľa vás najväčšie problémy, ktoré trápia slovenských poľnohospodárov?
– Najväčší problém je hospodárenie ministerstva pôdohodpodárstva a Pôdohospodárskej platobnej agentúry. 94% rozpočtu priamych platieb zoberie 20% firiem, sú to pritom veľké poľnohospodárske podniky. Malým, stredným a najmä mladým nezostane takmer nič. Buď nedostávajú vôbec peniaze alebo dostanú málo. Problém je aj v tom, že veľké poľnohospodárske podniky neprispievajú do potravinovej bezpečnosti. Oni totiž nepestujú potraviny, pestujú predovšetkým technické plodiny. Napríklad známi páni zo Slovnaftu pestujú repku olejnú. Na túto plodinu dostanu od EÚ peniaze na plochu, na ktorej ju pestujú. Následne ju odvezú do Slovnaftu, kde ju spracujú na naftu. Čiže nepestujú jablká, na ktoré by mali dostať dotácie, pestujú sa priemyselné potraviny.
Keby tu problém s vyplácaním dotácií nebol, bolo by Slovensko schopné mať väčšiu potravinovú sebestačnosť?
– Tie čísla, ktoré som povedal, platia v zahraničí naopak. To znamená, že 94% dotácií by mali dostať malí a strední poľnohospodári. Teda tí, ktorí naozaj prispievajú na stôl. Práve oni tvoria potravinovú bezpečnosť. Všetky okolité krajiny Európskej únie majú podstatne vyššiu potravinovú bezpečnosť. My si to neuvedomujeme, ale keď príde kríza, tak tu bude obrovský problém – napríklad ako teraz s mäsom dovezeným z Poľska.
Prečo musíme tento problém na Slovensku vôbec riešiť podľa vás?
– Pretože ministerstvo pôdohospodárstva dalo také podmienky pre tých, ktorí produkujú mäso, že tie bitúnky na Slovensku nie sú. A akú majú možnosť? Len vyviezť toto mäso do Poľska alebo do Turecka. My sa zbavujeme kvalitného mäsa. A sami si dovážame cudzie produkty, ktoré ani z časti nie sú také kvalitné, ako sú naše.
Čo konkrétne by malo ministerstvo zmeniť? Aké by mali byť ich kroky?
– Malí farmári hovoria, že by bolo lepšie, keby neboli žiadne dotácie. Pretože oni dokážu prežiť aj bez toho. Veľké poľnohospodárske podniky bez dotácií fungovať nevedia. Pani ministerka zbytočne hovorí, že je potrebné kupovať domáce, ale ako to majú farmári robiť, keď sa im nepomáha?
Posledný rok sa začalo otvorene hovoriť medzi farmármi aj o mafii a o mafiánskych praktikách, vy osobne ste sa s niečim podobným stretli?
– Najväčší problém sú finančné skupiny. Prečo sa asi oplatí veľkým finančným skupinám podnikať v poľnohospodárstve? Lebo vedia, že je tam istý tok peňazí, ktorý dostanú oni a nie tí, ktorí by skutočne mali. Finančná skupina J&T má svoju podskupinu ESIN. To je konkrétne môj prípad. Oni majú kúpené podiely v bývalých Jednotných roľníckych družstvách. Takto sa dostali k pôde. Ja som si prenajal pôdu od vlastníkov. A nepustia ma na túto pôdu a to napriek tomu, že mám právny titul. To znamená, že mám súhlas majiteľa, ktorú vlastní celý pozemok. Od neho to mám prenajaté, teda mám prenesené práva vlastníka na nájomný vzťah. A táto skupina má prostredníctvom svojich s.r.o. firiem na túto pôdu nepustí. Zároveň si uplatňujú dotácie na pozemky, na ktoré si uplatňujem dotácie aj ja. Tak dochádza ku križovaniu.
Podnikli ste v tomto smere nejaké právne kroky?
– Toto je veľký problém. Ja si chvalabohu viem pomôcť. Ale väčšina mladých a malých farmárov si pomôcť nevie, ani len si nedovolia “križovať” dotácie. Ja dostávam od PPA pokuty za to, že si uplatňujem dotácie na nájomnú zmluvu. ESIN síce dostal tiež pokutu, ale keď oni zoberú 10 miliónov ročne a ja 10 tisíc, tak mne tá pokuta ublíži oveľa viac ako im. Ich to netrápi. A toto už trvá štvrtý rok.
Počuli ste o nejakých konkrétnych krokoch alebo opatreniach, ktoré by to mohli zmeniť?
– Nie. Ministerka je ministerkou finančných skupín a nie ministerkou poľnohospodárov.
Europoslanci ktorí boli na východe Slovenska v rámci kontroly vyčítali poľnohospodárom rozdrobenosť. Mala sa stať situácia, pri ktorej dve skupiny farmárov odmietali sedieť za jedným stolom. Vnímate rozdrobenosť hlasov? Nebol by váš apel silnejší, keby ste dokázali vystupovať spoločne?
– Samozrejme, keď sme všetci spolu tak náš hlas je silnejší. Ale zoberme si druhú stránku veci. Predsa v politike funguje niekoľko strán, nie je len ľavica ale aj pravica, konzervatívci a liberáli. Takisto niečo medzi tým. Aj medzi poľnohospodármi sú rôzne názory ako by to malo fungovať a takisto aj nejaké osobné ambície byť “vodca”. Keď je potom vodcov viac, tak sa to triešti. Ale spoločné ciele tam sú.
Jedným z hlavných argumentov ministerky Gabriely Matečnej je rozdrobenosť pôdy. Hovorí, že je to ešte pozostatok z čias Uhorska. Pomohla by situácií komplexná reforma pôdy, ktorú nám odporúčajú aj europoslanci?
– Vy novinári by ste mali asi lepšie dekódovať ministerkine slová. Keby to myslela úprimne tak sa nestane, že v roku 2008 zastavia komasácie, to znamená sceľovanie pôdy. Už by sa dávno zaoberali aj dedičským zákonom, ktorý je potrebné zmeniť lebo každým úmrtím sa delí majetok na dedičov. V okolitých krajinách napríklad dedí najstarší syn, ktorý vyplatí tých ostatných. Alebo treba nájsť iný spôsob dedenia. Za 30 rokov od revolúcie nenašli spôsob, ako to zmeniť. To je doslova diletantské od legislatívcov, ktorí na to majú vzdelanie a ktorí sú tam od toho, aby to zlepšili.
Podľa vás ide o výhovorky?
– Pani ministerka sa vyhovára doslova na Máriu Teréziu. Podľa nej by sme ju mali odsúdiť, ale bohužiaľ, už to nie je možné. S tým treba žiť, veď už 300 rokov žijeme v tomto režime a sme nútení znášať to aj ďalej, lebo ten stav platí dodnes. Im tento stav vyhovuje. Ale predstavte si, že by sa pozemky scelili a človek by na jednom mieste vlastnil pôdu, ktorú dnes vlastní na piatich. Hodnota by hneď bola oveľa väčšia. Rovnako by to pomohlo aj štátu, keby tých 20% pôdy čo na Slovensku vlastní spojil, vedel by ju prenajať za oveľa väčšiu, možno až trojnásobnú hodnotu. Čiže vyhovárať sa, že by tá reforma veľa stála je zavádzanie, pretože aj štátu by to pomohlo. Ministerka doslova klame občanov.
Aká je teda podľa vás cesta k zlepšeniu situácie?
Jediná cesta k zlepšeniu je pokračovať v sceľovaní pôdy, ochraňovať pôdu a zabrániť skupovaniu pozemkov zahraničnými a domácimi finančnými skupinami. Tieto skupiny sú najväčším problémom.
