BRATISLAVA – Boli najväčším prekvapením parlamentných volieb v roku 2016. S viac ako šiestimi percentami sa im podarilo prekročiť brány Národnej rady a odvtedy neustále rastú. V politických prieskumoch im merajú už dlhšiu dobu vyššie čísla ako ostatným opozičným stranám. Napriek tomu sa voči nim mnohí vyhraňujú a odmietajú s nimi spoluprácu. V eurovoľbách neuspeli, no veria, že po budúcoročných voľbách bez nich nebude možné zostaviť vládu. To však nie je ich priorita. Aké majú plány, kto je pre nich prijateľný a prečo sa rozhodli spolupracovať s bývalým členom Smeru-SD sa Glob.sk rozprával s predsedom strany Sme rodina BORISOM KOLLÁROM (53).
Na politickej scéne sa formuje akási nová opozícia nových strán. Ako hodnotíte predvolebné prieskumy, ktoré hovoria o tom, že mimoparlamentné strany dnes predbiehajú strany, ktoré v parlamente sú?
– Sieť mala ako mimoparlamentná tesne pred voľbami 15-17%, skončila s 5,6 alebo 5,3% alebo tak nejako. Môže to hovoriť o nejakých trendoch, ale nič to na konci dňa nemusí znamenať. Vidíte, že sa dá zo 17 alebo z 15 padnúť na 5. A zase naopak, oproti tomu SaS-ka mala 4,9% a skončila s 12%. To znamená, že je to fajn folklór na všetkých politikov, ktorí v rámci toho štvorročného obdobia to sledujeme, tešíme sa, keď to stúpa, sme smutní, keď to klesá. Ale v princípe to o ničom nehovorí.
Napriek tomu, že vaša strana sa drží pomerne dosť vysoko na 9-10% v prieskumoch, v eurovoľbách sa vám nepodarilo uspieť.
– To sme vedeli, že sa stane, lebo sme to merali dva týždne predtým. Namerali nám 9%. Pýtali sme sa našich voličov, že či prídu voliť a 50% z tých 9% povedali, že nepríde už na štart. Proste ich tieto témy nezaujímajú. Oni nás registrujú ako ľudí, ktorí pomáhajú tu na Slovensku rodinám, deťom, dôchodcom, predkladáme sociálne zákony a chceme zmeniť veci tu. Pre nich je Brusel strašne vzdialený a vôbec to neregistrujú. My sme sa štyri roky nevyjadrovali ani k zahraničnej politike, ani k Bruselu, ani sme si ich vlastne nepripravili.
Vy skôr pôsobíte ako euroskeptická strana.
– Skôr by som povedal eurorealistická strana.
Nemyslíte si, že to zohralo tiež úlohu?
– Nie, keby sme boli pozitívni, negatívni. To je náš volič, ktorý nás volí kvôli niečomu inému a nie kvôli tomu, či mám rád úniu alebo nemám rád úniu.
Nemyslíte si, že vám poškodilo aj spojenie vo frakcii s krajne pravicovými stranami.
– Nie, som presvedčený, že keby som sa ani nespojil s nimi, tak mám rovnaký výsledok.
Na domácej pôde to ale vyvolalo dosť veľký rozruch.
– Nerobím politiku pre rozruch na domácej pôde alebo nerozruch – myslím politických strán. To znamená, že ja robím politiku pre ľudí a nie pre pána Beblavého.
Z budúcej spolupráce vás ale vyčleňujú viacerí.
– Nech si hovorí, čo chce, kto chce. Už sme tu mali strany, ktoré jasne povedali, s kým všetkým nepôjdu a vidíte, máme tu Maďarov so SNS, máme tu s Ficom ľudí, ktorí predtým povedali, že v živote nepôjdu a išli. Toto sú len také politické tanečky. Dôležité je to, aké budú výsledky parlamentných volieb, koľko budete mať v ruke žetónov, aké budete mať karty v rukách a potom sa uvidí čo bude, kto tam bude, aký mariáš sa zahrá.
Napriek tomu, že sa voči vám mnohí vyhraňujú, posledný prieskum ukazuje, že bez vás by sa koalícia nedokázala zložiť.
– Budeme robiť všetko preto, aby žiadna koalícia nemohla byť bez nás.
To znamená, že by ste išli aj do koalície, ktorú by skladal Smer?
– Nie, ja pôjdem do koalície takej, ktorá bude pomáhať ľuďom, kde si budem môcť presadiť môj program, kde budem môcť pomáhať ľuďom. Chcem určite spraviť exekučnú amnestiu, ale tu chcem upozorniť, že záväzky alebo podlžnosti, ktoré ste si urobili, musíte splatiť, len vám pomôžeme s istinou, s tými úžerníckymi úrokmi. Máme pripravenú reformu poľnohospodárstva, lacné nájomné byty pre mladých ľudí a veľa ďalších zmien, ktoré kvalitatívne zlepšia ľuďom život.
Ak to pôjde vo vláde so Smerom?
– Nie, ja veľmi nerád toto hovorím. Je to také veľmi spupné a pyšné hovoriť, s tým nepôjdem, s hentým nepôjdem, s tamtým nepôjdem. Ale Smer so svojimi oligarchami je pre nás neprijateľný.
Hovoriť s tým áno a s tým nie je móda v našej politike.
– Ale je to veľmi nešťastná móda. Chcem povedať ľuďom, že sa budem snažiť s absolútnou pokorou pristúpiť k týmto voľbám. Urobím všetko preto, aby som tam vôbec bol. A keď tam budem, tak garantujem ľuďom, našim voličom, podporovateľom, sympatizantom, že presadím tie veci, ktoré som im sľúbil v kampani, ktoré štyri roky predkladáme aj v parlamente a o ktorých hovoríme. Takže pre mňa je dôležité toto a nie to, či je uspokojený pán Beblavý alebo pán Truban, a či budú spokojní s mojou politikou. Môžem kašľať z vysoka, čo si myslí pán Truban. Prípadne aké má vyjadrenie Igor Matovič alebo ktokoľvek iný. Alebo čo si myslí Robert Fico. Je mi to úplne šum a fuk. Ja som nešiel do politiky kvôli tomu, aby som si urval nejaké ministerstvo, aby som musel s nimi byť vo vláde. Viete, ak mám byť v nejakej špatnej vláde, tak tam nebudem, kľudne ostanem v opozícii. U nás je na prvom mieste obyčajný človek, päť miliónov obyčajných občanov, ktorým by sme chceli pomôcť.
Ako vnímate to, čo sa deje u vašich kolegov v OĽaNO?
– Je to interná záležitosť OĽaNA a prečo by som mal do toho zasahovať. Len je komické to, že keď som ja musel troch ľudí vyhodiť, lebo nedržali stranícku disciplínu, tak Igor sa smial, že sa nám to rozpadá. No a pozrite sa, koľko ľudí od neho odišlo. Človek by si mal pozametať vždycky najprv pred svojim vlastným prahom a potom ukázať prstom na druhých. To len taký dovetok k Igorovi.
Vyjadril sa, že pôjde spolupracovať iba s demokratickými stranami a vás nevymenoval.
– Asi nie som demokratický podľa neho. My máme 2-tisíc členov, my máme otvorenú stranícku základňu, kto chce, môže vstúpiť, my máme 70 okresných tajomníkov, my máme predsedníctvo, my máme otvorenú demokratickú politickú stranu a keď toto nie je pre Igora demokratické, tak asi pre Igora je demokratické byť štyria a nikoho neprijať. Ako povedala Remišová, že chcela vstúpiť, ale nedalo sa. Takže si myslím, že má veľmi pomýlené, čo je demokratické a čo nie je demokratické. Tu by som na Igorovom mieste dával veľmi bacha s vyjadreniami.
PS a SPOLU vytvorili koalíciu, myslíte si, že ak by sa nespojili, tak SPOLU má šancu a úspechy, aké má?
– Osobne si myslím, že pre SPOLU to bol absolútny výťah, lebo tá vlna je progresívna ako Progresívne Slovensko. Keby sa k nim ktokoľvek prilepil, tak by to bol pre nich ten výťah.
Dnes to vyzerá, že progresívci sú dokonca silnejší ako v súčasnosti Andrej Kiska. Dokáže sa to podľa vás otočiť?
– Nie. Som presvedčený o tom, že tento stav zostane. Oni môžu trošku klesnúť, ale už sa to neotočí.
Znamená to, že Andrej Kiska prepásol svoj šancu?
– Ťažko povedať, či prepásol. On nemal možnosť zareagovať, lebo bol prezidentom. Nemôžeme o Andrejovi Kiskovi hovoriť, že niečo prepásol, on proste nemohol urobiť niektoré kroky. Cez to všetko niektoré kroky urobil, ktoré mu vyčítam. Napríklad to, že zastavil Šeligu, ktorý nakoniec k nemu naklusal a zastavil ho s tým najväčším protestom. Vtedy mohla padnúť vláda, to by nebolo výhodné pre pána Kisku a vlastne týmto spôsobom to je pre mňa najväčšia zrada na národe, čo urobil. Aby som ľuďom vysvetlil, to bol ten najväčší protest, ktorý mal byť a po návšteve Šeligu a Farskej u pána Kisku z ničoho nič zrazu títo aktivisti zrušili ten najväčší pochod, kde sa čakalo 120-tisíc ľudí. Tam by už tá vláda nevydržala, tam by povolil už aj Béla Bugár.
A čo Béla Bugár. Napriek tomu, že išiel so Smerom, viete si predstaviť s ním spolupracovať?
– Bohužiaľ Béla Bugár vstúpil do koalície so stranami, o ktorých dobre vedel, čo sú zač. A na tom nič nemení ani fakt, že sa v mnohých situáciách snaží chovať civilizovanejšie, ako jeho koaliční partneri. A ak by táto otázka bola relevantná, musí sa Most-Híd najprv dostať do parlamentu.
Napriek tomu sa mu ale nedarí nejakým spôsobom ovplyvniť voľbu ústavných sudcov.
– Lebo keby to urobil, tak by padla vláda a ukázali by to naňho. Tu proste všetci chcú pád a skoršie predčasné voľby, chce to aj SNS, chcú to aj smeráci, ale bolo by to najlepšie hodiť na niekoho iného, nie na seba. Čiže v tomto mal zviazané ruky aj Béla Bugár.
Ako vnímate, čo sa deje momentálne v Smere. Je to verejne diskutovaná téma, takže si dovolím sa vás na to opýtať ako predsedu opozičnej strany.
– Myslím si, že je to stret generácií. Máte tu starú gardu, ktorá to zakladala – predsa len ten Smer je tu 20 rokov. Tá prvá línia sa pomaly blíži k dôchodkovému veku alebo niektorí už aj sú v tom veku. A potom tu máte omladinu, ktorá dostala šancu cez nich, vyrástla a chce to robiť asi nejak inak. Takže tu narazili dva svety na seba.
Myslíte si, že to Robert Fico ustojí?
– On to už ustál, nebavme sa o tom, či to ustojí.
Áno, ale kto bude jednotkou na kandidátke?
– O tom bude rozhodovať Robert Fico.
Máme osem mesiacov do volieb, akým spôsobom si chce Sme rodina udržať aspoň tých 10%?
– My už sme začali kampaňovať. Mám naplánovaný každý jeden víkend od štvrtka do nedele až do volieb.
Je verejným tajomstvom, že ste začali spolupracovať s bývalým smerákom Martinom Borguľom.
– Nie, nezačal som spolupracovať s bývalým smerákom. Začal som spolupracovať s veľmi šikovným človekom, ktorý je šikovný v rámci podnikania, organizačných schopností, máme pracovnoprávnu zmluvu a pán Borguľa nie je členom strany, nemá vplyv na politiku hnutia. Vyslovene nám organizuje technické zabezpečenie, plánovanie, kontroling týchto výjazdov. Presne čo som vám spomínal, mám naplánovaný od štvrtku do nedele každý jeden víkend.
Znamená to, že bude šéfom volebnej kampane?
– Áno, bude šéfom volebnej kampane. Vlastne, už je šéfom volebnej kampane, lebo my už sme v kampani.
Následne, keď sa bude zostavovať kandidátka, ujde sa Martinovi Borguľovi aj miesto?
– Keď Martin Borgula urobí dobrý výsledok a stmelí kolektív, budeme vidieť, že má naozaj dobré organizačné schopnosti, že to zvládne, tak nevylučujem to, že sa mu môže ponúknuť nejaké miesto na kandidátke.
Prejavil o to záujem?
– Zatiaľ sme sa o tom nebavili.
Neprekážajú vám niektoré jeho kauzy z minulosti?
– Rozprávali sme sa o tom a všetky mi vysvetlil, všetko, čo mu vyčítali. Mali sme híring s ním aj s mojimi kolegami a na všetko vedel odpovedať a odpovedal tak, že som mu to nemohol vytknúť. To znamená, že sú to väčšinou reči, že jedna pani povedala.
Prídu k vám ešte nejaké iné známe tváre?
– Nevylučujem to, že sa to môže udiať. Áno, môže sa to stať.
Aj viete už kto?
– Nie. Určite chcem nejakých ľudí osloviť, takže ešte nejaké obohatenie príde.
Napriek tomu, že ste sa nedostali do europarlamentu, pokračuje vaša spolupráca s frakciou na čele s Mateom Salvinim?
– Áno, pokračuje.
Akým spôsobom to pocítime tu na Slovensku?
– Vy to nepocítite na Slovensku nijako.
To znamená, že nebudú pomáhať s kampaňou.
– Nie, absolútne.
Čo sa týka otázky migrácie, zotrvávate na svojom stanovisku.
– Absolútne. Dokonca ma veľmi vyrušila informácia od asistentky alebo poradkyne prezidentky Čaputovej, ktorá sa vyjadrila k migrácii veľmi pozitívne a kladne. Takisto ma vyrušili slová predsedu novej strany Kisku, ktorý povedal, že by sme mali zobrať niekoľko tisíc emigrantov. Ja si myslím, že najprv by sme sa mali postarať o chudobných a chorých ľudí tu na Slovensku, o siroty na Slovensku a potom sa môžeme starať o celý svet.
Zaujímala by ma aj otázka LGBT. Čo s tým?
– Nie je cesta. Cez nás to je nepriechodná vec.
Čiže súhlasíte napríklad aj s tým, že ministerka kultúry Ľubica Laššáková obmedzila financie pre túto komunitu.
– Ja súhlasím s jednou vecou. Pani Laššáková neobmedzila financie pre túto komunitu. Pani Laššáková má nejaký balík peňazí pre znevýhodnené komunity. To znamená, že absolútne sa stotožňujem, že pani Laššáková nedá 6-tisíc eur komunite, aby si robili diskotéku na ulici a mávali dúhovými zástavami, ale dá tých 6-tisíc eur detičkám s obrnou na vozíkoch. S týmto súhlasím. Rozlišujme to. My sa tu ideme ,,pokakať‘‘ z nejakej dúhovej komunity, preboha. Oni tie peniaze míňajú na dúhové pochody. Som presvedčený, že keď má nejaký malý obmedzený rozpočet, tu sa nebavíme o státisícoch ale rádovo tisíckach, prečo by sme nemali tie peniaze radšej dať naozaj komunite, ktorá je tu nejakým spôsobom znevýhodnená. To sú autistické deti, to sú deti s obrnou, to sú deti, ktoré majú rôzne poruchy, ktoré si vyžadujú obrovskú starostlivosť, tam to dávajme. A nie aby sme to dávali na nejaké pochody, veď kto im tu na Slovensku ubližuje, nikto. Môžu si robiť doma, čo chcú. Tu ich nikto ani z práce nevyhadzuje, dokonca ich tu máme ako nejakú chránenú zver. To znamená, že tu ich nikto neobmedzuje, nikto ich tu nebije, voľne sa pohybujú, tak o čom sa tu bavíme. Som za to, aby radšej dala 6-tisíc namiesto diskotéky deťom na zlepšenie opatery. Možno na nové vozíky alebo na čokoľvek.
Richard Sulík a SaS hovoria o tom, že ak by sa dostali do vlády, tak by zrušili niektoré opatrenia, ktoré táto vláda zaviedla. Súhlasíte napríklad vy s vlakmi zadarmo, s obedmi zadarmo.
– Súhlasím, absolútne súhlasím. My v akejkoľvek vláde budeme, nedovolíme zrušiť vlaky zadarmo. Môžeme sa baviť o zrušení vlakov, ale len v takom prípade, ak sa presne tá suma, ktorú štát stoja tie vlaky zadarmo, dá tým dôchodcom, nech môžu cestovať, nech si môžu kúpiť lístok. Som ochotný sa s Rišom o tomto baviť, ale v žiadnom prípade nie som za to, aby sa to zrušilo anblock a dôchodcovia z toho nič nemajú. Viete s koľkými dôchodcami som sa stretol a ako mi hovoria, nezrušte nám to, toto je naša jediná radosť. Majú kluby dôchodcovské, stretávam ich po horách, minule som stretol na Donovaloch jednu veľkú skupinu. Boli úžasné tie dámy, s ktorými som sa rozprával a nemám srdce im to zobrať. Cezo mňa to neprejde. Môžem aj cez vás všetkým dôchodcom odkázať, keď budem v akejkoľvek vláde, nikdy za to nezahlasujem.
Na základe prieskumov súčasných opozičných strán, ktoré sú v parlamente, je najsilnejšia ĽSNS. O čom to vypovedá?
– O ničom, že majú podporu takú, akú majú.
Ale kde urobili chybu štandardné strany?
– Nemali rozkrádať túto krajinu.
Ale niekde musela nastať nejaká anomália, keď tu extrémistická strana dokáže poraziť strany ako sú OĽaNO, SaS, KDH.
– Ono možno bola aj výhoda tej ĽSNS, že im nedávali mediálny priestor a tým ostatným stranám dávali priestor.
Čiže nemali, čo pokaziť?
– Ostatné strany to majú založené vo veľa prípadoch na politike hejtu, s tým pôjdem, s tým nepôjdem, ten je taký, ten je onaký, proste osobné útoky a ľudia už majú plné zuby týchto vecí. A teraz tu máme nejakú stranu, ktorá sa nevyjadruje k týmto veciam a to je sympatické. A teraz je tu druhá vec, či to je ich politika alebo len preto, že im médiá nedali priestor. Nebudem sa k tomu vyjadrovať, nie som ani politológ, ani to nemám odmerané. Len to chcem povedať, že ľudia majú tých hejtov plné zuby a preto si myslím, že toto je jeden z dôvodov, prečo štandardné politické strany klesajú.
Niektorí priraďujú aj vás do skupiny antisystémových strán.
– No my sme antisystém. My sme antisystémová strana, lebo keď si pozriem to, ktorá je tá systémová, tak to sú tie, ktoré tu perfektne 20 rokov kradnú, klamú a podvádzajú ľudí. Tak takáto strana určite nechcem byť.
A čo hovoríte na Štefana Harabina, ktorý sa zdá, že pôjde do politiky?
– K tomu sa vyjadrím, až keď ten krok urobí. Nemôžem sa vyjadrovať k hypotetickým veciam, ktoré ešte nie sú na stole. Môže sa to stať, ale až keď povie, že pôjde a predstaví svoj program, potom sa bez problémov k tomu vyjadrím.
Išli by ste spolupracovať s ĽSNS?
– Pokiaľ nevysvetlí Marian Kotleba niektoré veci, nezaujme jasné stanovisko – to je Holokaust a to je téma Slovenský štát Tiso, tak nie sme schopní spolupracovať a nie je možná spolupráca.
