Pri získavaní aktuálnych informácií sú nepočujúci znevýhodnenou skupinou, v porovnaní so zvyškom populácie. Mnohí si však myslia, že práve písaný text by bol pre nich prijateľnejšou voľbou. Aká je skutočnosť?
– Stretávame sa s názorom ľudí, že nepočujúci si prečítajú text na nástenke, na internete a podobne a budú rozumieť. Ale nepočujúci naozaj majú veľký problém prečítať si text s porozumením. Pri komunikácii sa dá taktiež použiť papier a pero. Avšak niekedy úradníci, ktorí takto komunikujú, nechápu, že nepočujúci nerozumejú, čo napísali úradníci na papier. Úradníci majú často málo informácií o tom, ako správne komunikovať s nepočujúcimi. Niekedy kvôli jednému odbornému slovu, ktoré je kľúčové v texte a nepočujúci mu nerozumie, sa stáva celý text nezrozumiteľný. Súvisí to s nižšou slovnou zásobou, povedzme nepočujúci nepozná napríklad slovo refundácia. Úradníka alebo úradníčku nenapadne opýtať sa, či tomu slovu nepočujúci rozumie. Riešením v takejto komunikácií je slovo refundácia vymeniť na iné ľahšie slovo, napr. peniaze vrátime ak… Nepočujúci majú od detstva sluchový „defekt“ a nemajú ako počuť, čo sa deje okolo nich, napr. TV, rádio, rozprávanie medzi rodičmi. Práve tieto javy budujú slovnú zásobu, budujú schopnosť skladať správne vetu, správne ovládať gramatiku v slovenskom jazyku…. Preto nepočujúci zaostávajú a mnohí považujú nepočujúcich aj za ľudí mentálne postihnutých, ale pritom nepočujúci sú zdraví, potrebujú sa vzdelávať cez zrak. Keď majú sluchový „defekt“, práve slovenský posunkový jazyk pomáha a vďaka nemu sa môžu vzdelávať rovnako ako počujúce deti. Nepočujúce deti tak majú rovnaký štart, ale iným spôsobom. No na Slovensku sa to, žiaľ, robí inak.
Má Slovensko dostatok tlmočníkov posunkového jazyka na to, aby pokryli potreby celej skupiny nepočujúcich?
– Je tu akútny nedostatok tlmočníkov slovenského posunkového jazyka. Na Slovensku nemáme presnú štatistiku, ale je tu približne do 5000 nepočujúcich, ktorí ovládajú slovenský posunkový jazyk. Majú veľký problém zohnať tlmočníka, pretože na Slovensku pracuje okolo 25 tlmočníkov slovenského posunkového jazyka. Keď porovnáme s nami približný počet obyvateľov v Nórsku, tam majú minimálne 600 tlmočníkov a počet každoročne rastie. Majú vzdelávanie pre budúcich tlmočníkov posunkového jazyka. My sme „zaspali.“ Až teraz v septembri 2020 otvárame odbor Slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich na Trnavskej univerzite pre budúcich tlmočníkov. Denné štúdium bude trvať 4 roky a tak až o 4 roky budeme každoročne do štatistiky pridávať nových tlmočníkov. Nedobehneme zahraničie ani o 10 rokov, ale lepšie ako nič. Naozaj je to vážna situácia.
Mal by sa posunkový jazyk vyučovať v školských zariadeniach?
– Áno, hlavne pre nepočujúce detí. To je veľmi základná vec pre ich budúcnosť, inak dopadnú veľmi zle. Nebudú vedieť čítať s porozumením, budú závislé od niekoho iného. Rovnako treba vzdelávať v slovenskom posunkovom jazyku aj budúcich špeciálnych pedagógov, ktorí budú pracovať s nepočujúcimi deťmi, žiakmi. Rovnako je potreba zabezpečiť vzdelávanie pre rodičov aj ich rodinných príslušníkov. To sú tri základné veci pre správny vývoj u nepočujúceho dieťaťa.
Môže sa ktokoľvek učiť posunkovú reč alebo musí mať na to učrité predispozície?
– Každý sa môžu naučiť slovenský posunkový jazyk, ak chce. Presne tak, ako ako ostatné jazyky.
Ako dlho trvá dospelému človeku, naučiť sa ovládať posunkovú reč? Dokáže ňou plynuje komunikovať rýchlejšie ako dieťa?
– Ťažko povedať ako dlho, je to individuálne, ale určite niekoľko rokov. Keď sa učíte slovenský posunkový jazyk, veľmi odporúčam pohybovať sa medzi nepočujúcimi, tam sa rýchlejšie zdokonalíte. Je to podobné ako keď sa doma učíte angličtinu, alebo keď sa učíte anglicky v Anglicku.
Ako sú na tom pri výučbe posunkovej reči deti? Od koľkých rokov sú schopné začať s výučbou?
– Deti sa môžu učiť od útleho veku normálne posunkovať slovenským posunkovým jazykom presne tak, ako sa vy počujúci, rozprávate so svojimi deťmi, keď sa narodia či už slovensky, anglicky…
Má posunkový jazyk aj nejaké dialekty (poznámka redakcie: výnimky, nárečie)?
– Áno máme, existujú nárečia podľa regiónov Slovenska. Ešte máme špecifické posunky, ktoré keď odposunkujem, tak sa nedá nájsť preklad v slovníku slovenského jazyka. Posunok je potrebné preložiť podľa kontextu a nájsť správny ekvivalent významu. Stáva sa, že keď sa vyjadrujeme plynule v slovenskom posunkovom jazyku, niekedy tlmočníci nestíhajú tlmočiť, musia ma zastaviť. My, ako nepočujúci, vieme jednym posunkom niekedy vyjadriť aj to, na čo potrebujú počujúci aj štyri slová. Posunkový jazyk má aj veľa ďalších zaujímavostí, naozaj odporúčam učiť sa slovenský posunkový jazyk, ktorý obohatí život. V rámci našej komunity máme aj vlastnú kultúru. Ak sa naučíte posunkový jazyk, získate benefity, napríklad môžete posunkovať, keď vás bolí hrdlo alebo komunikovať pod vodou….
Rozumie každý nepočujúci každému tlmočníkovi posunkového jazyka?
– Nepočujúci, ktorí používajú slovenský posunkový jazyk, rozumejú. Ale okrem nás je ďalšia skupina nepočujúcich, ktorí nemali možnosť naučiť sa slovenský posunkový jazyk, títo majú problém. Nerozumejú dobre tlmočníkom, lebo sami neovládajú slovenský posunový jazyk. To je naozaj ťažké. Ešte máme nepočujúcich, ktorí nemali dobrý prístup ku vzdelávaniu od útleho detstva, majú slabú slovnú zásobu a nepochopia, keď tlmočník slovenského posunkového jazyka napríklad pretlmočí slovo „referendum“. Práve im je potrebné zabezpečiť intenzívne služby. Už roky štát „nepočúval“ naše dôležité upozornenia na potrebu systematicky zabezpečiť vzdelávanie nepočujúcich detí. Ak vzdelávanie nie je kvalitné, potom pribúdajú „problematickí“ nepočujúci, pre ktorých zabezpečiť potrebný servis je ešte oveľa náročnejšie a aj drahšie.
