BRATISLAVA – Zákon o politických stranách výrazne zmení politickú súťaž na Slovensku. V parlamentných voľbách 2016 kandidovalo 23 strán a hnutí. Rok 2020 bude počet strán zrejme oveľa skromnejší, zákon z dielne SNS zavádza prísne pravidlá. So zákonom však nesúhlasí opozičná strana SaS. Vidia v ňom zásah do politických práv občanov, po definitívnom schválení zákona sa rozhodli obrátiť na Ústavný súd. Podľa ústavného právnika Mareka Domina majú šancu uspieť.
Prezident sa rozhodol zákon o politických stranách nepodpísať. Problém videl najmä v počte členov. Prečo by to mohol byť problém?
-Podľa môjho názoru je tam tiež problém s ústavnosťou. Zákon stanovuje minimálny počet členov ktorých musí politická strana mať, aby sa mohla vôbec uchádzať o mandáty vo voľbách takže vlastne ide o určitú formu obmedzenia volebnej súťaže. Ústava v článku 31 hovorí, že má byť zabezpečená slobodná súťaž politických síl. Pravdepodobne aj prezident má pochybnosti o tom, či v tomto prípade nejde o nejaké neprimerané obmedzenie súťaže politických síl. To je podľa môjho názoru asi najväčší problém tohto zákona.
Počet strán, ktoré by prísnym podmienkam vyhoveli, je zrejme nízky. Ktoré strany nášho momentálneho politického spektra by vyhovovali?
-Neviem to úplne presne povedať, pretože to pravidlo je nastavené tak, že strana musí preukázať dvojnásobný počet členov strany v porovnaní s tým, koľko kandidátov chce umiestniť na kandidátnu listinu. Čiže keby chcela postaviť maximálny počet – čiže 150, musela by preukázať zoznamom že má minimálne 300 členov. Mohlo by sa to dotknúť najmä niektorých opozičných politických strán, ktoré podľa všeobecne známych informácií nemajú taký počet členov.
Momentálne nie je povinné preukazovať kto je členom strany. Mohlo by byť v nejakom smere ohrozujúce práve to, že by strany museli deklarovať kto je a kto nie je oficiálnym členom strany?
-Súčasný stav je taký, že zákon nestanovuje povinnosť, aby strana viedla nejakú evidenciu členov ani aby zoznam nejakým spôsobom zverejnila. To je práve jedna z noviniek v zákone je, že si strana musí viesť presnú evidenciu členov a na vyžiadanie zo strany Štátnej volebnej komisie ho musí aj preukázať.
Vidíte v zákone aj ďalšie veci, ktoré by mohli byť protiústavné?
-Sú tam aj ďalšie kontroverzné veci, ale či priamo protiústavné, to je polemické. Zákon napríklad podrobne stanovuje, ako má byť strana organizovaná. Čiže je tam nejaký zásah do autonómie strany a dodnes mali strany relatívnu voľnosť v tom, aká bude ich vnútorná štruktúra. Novela zákona hovorí o tom, aké orgány strana musí mať a koľko musí mať členov.
Keby sa SaS odvolala na Ústavný súd, mali by šancu uspieť?
-Je to ťažko takto vopred povedať, ale istá šanca by tam bola. Štát má možnosť nejako zasahovať do organizácie politickej strany, aby ju kontroloval. Je ale potrebné nájsť nejakú primeranú mieru medzi kontrolou a autonómiou strany. Pokiaľ by preukázali, že to obmedzovanie strany je príliš silné, viem si predstaviť že by uspeli. Ale ako hovorím, je ťažko vopred prejudikovať.
Môže napriek všetkému zákon aj pomôcť politickej situácií na Slovensku?
-Ten zákon má aj svetlé stránky. Nie je len kontroverzný. Zabúda sa na niektoré možno kladné novinky ,ktoré zavádza. Skutočne čiastočne prispieva k zlepšeniu politickej situácie. Môžem spomenúť, že stanovuje, že sa nemôže zmeniť názov strany tesne pred voľbami tak, ako sa to v minulosti stalo. Práve to je forma nekalej súťaže. Keď niekto mení názov strany tesne pred voľbami, aby zmiatol a zneistil voličov.
Čo sa týka zákazu mena “vodcu” v názve strany, vidíte tam problém?
-Toto opatrenie sa dá chápať aj pozitívne aj negatívne, osobne s tým problém nemám. Zákonna úprava je taká, že v názve strany by nemalo byť meno člena strany, čo sa využíva ako forma marketingu, aby voliči vedeli identifikovať stranu s menom nejakého politického vodcu. Toto opatrenie nevidím ako problematické.