Domáce Spoločnosť Top Rozhovory

ROZHOVOR Policajný kynológ Ďurišin: Psy sú pre nás nenahraditeľné, Slováci by mali byť hrdí

Zdroj: Glob.sk

BRATISLAVA – Pes je najlepší priateľ človeka. Dokáže nás poslúchnuť, vie byť priateľom, pomôcť hendikepovaným ale vie byť aj bojovníkom proti zločinu. Vladimír Ďurišin, zakladajúci riaditeľ Odboru kynológie Prezídia Policajného zboru tvrdí, že našu kynológiu nám závidia aj psovodi v iných krajinách. Glob.sk sa s ním rozprával o policajných psoch, no aj o výchove našich domácich miláčikov. 

 

 

Práci so zvieratami sa venujete už od mladého veku. Ako ste sa k tomu dostali?

– Bolo to moje hobby od malička. V podstate stále som mal nejakú afinitu ku kynológii, ku psom. Už ako malý chalan som túžil po psovi. Ten môj veľký sen sa splnil. Keď som mal 17 rokov tak mi rodičia v byte v Bratislave dovolili kúpiť si psa, nemeckého boxera. Chodil som s ním najskôr do drobnochovu, potom Zväzarmu, cvičili sme všetko, čo sa dalo. Vo všestrannej  v kynológii, stopy, poslušnosť, obranu, boli sme s tým psom 5 krát na majstrovstvách Slovenska, vyhral som niekoľko súťaží. Dokonca aj v Čechách Justitzov memoriál, to boli majstrovstvá Česko-Slovenska boxerov.

Takže to bolo také moje hobby. Popri štúdiu som sa venoval kynológii, neskôr som prešiel ako rozhodca, pískal som rôzne majstrovstvá. Naozaj to bola taká milá zábava, popri štúdiu som mal naozaj dosť času a som sa venoval tomu psovi tri- štyri hodiny denne. Venoval som tomu naozaj strašne veľa energie, strašne veľa svojho vnútorného ja a ten pes to nejakým spôsobom vrátil. Tam je naozaj jasné to, že keď tomu psíkovi dáte všetko správnym spôsobom, tak on vám to väčšinou vráti a nie je frustrovaný a sklamaný. Ide o to akú zvolíte metodológiu a prístup, aby to zviera správne reagovalo. Pretože ono veľmi dobre reaguje ak má dobré vlastnosti, ak má dobré vlohy, tak ten cieľ sa dá dosiahnuť. Je tam ale potrebná určitá odbornosť, žiaľ ktorá chýba niektorým našim psíčkarom, najmä tým neorganizovaným. Vidíme to potom na niektorých situáciách, keď dôjde napríklad k uhryzeniu detí psom. Ľudia si totiž kúpia psa, nejaké plemeno, ktoré má určité vlohy ,je trošku možno agresívnejšie no a v dvoch rokoch sa zistí, že je problém, že ten majiteľ toho psíka nezvláda, pretože nemá žiadnu odbornú spôsobilosť, žiadne skúsenosti a to sa stáva problémom pre spoločnosť. Takže sú aj také prípady, kedy sa situácia vymkne z rúk. Takže práve tu je  odbornosť je dôležitá.

Ktoré plemená psov by mali podľa vás určite prejsť výcvikom? 

– V zásade každé zviera by malo prejsť určitým tipom poslušnosti, minimálne v takom zmysle, že by malo byť ovládateľné. Nemusí mať skúšky, ale keď má psovod psa pod kontrolou, keď vie ako s ním manipulovať a ako s ním cvičiť, keď pozná techniku a metodológiu, tak by malo byť všetko v poriadku. Niektoré psy si vyžadujú väčšiu trpezlivosť, intenzívnejší a systematickejší výcvik a niektoré zviera sa nám samo podriadi a len sleduje tie naše pohyby a tú našu dominanciu a len sa prispôsobuje. Ale tú základnú spôsobilosť by mal mať každý majiteľ a chovateľ, alebo ten kto psa drží. Potom sa v spoločnosti vyhneme zbytočným konfliktom, že nám pes vbehne pod auto alebo z radosti na niekoho skočí a ten človek sa zľakne a môže dôjsť k nejakému zraneniu. Každý, kto má psa, by mal mať nejaké základné chovateľské minimum aby sme predišli týmto nežiadúcim okolnostiam.

Prečo psy útočia na ľudí? Dozviete sa vo videu

Aké chyby robia psíčkari pri výchove svojich “miláčikov”? 

– Chybou je antropomorfizácia, teda poľudšťovanie, priraďovať psom napríklad abstraktné myslenie a pod. Pes nerozumie významu našich slov, ale učí sa našim signálom – teda povelom a iným. Takže slovná komunikácia je potrebná. V zásade robíme chyby pri niektorých výcvikoch poslušnosti, napríklad že neovládame základné privolanie. To je základný cvik. Väčšinou ten pes keď nám nepríde na prvý povel tak mu dávame tretí, štvrtý, ho prehovárame a nakoniec keď nepríde, tak ho dobehneme a potom ho potrestáme. Alebo príde ku mne a potom ho potrestám. Ten pes si to ale spojí tak, že dostal bitku preto, že prišiel k majiteľovi. Tých zásad je niekoľko, myslím že teraz sú dostupné publikácie, ktoré tú výchovu psa dobre analyzujú a odborne o tom píšu. Keď nepochopím myslenie psa a jeho reakcie si nie vždy dobre vyložím ako chovateľ, ten pes potom môže konať skratovo a nepredvídateľne.

Aké psy sú najnáročnejšie na výcvik? 

– Ja ako bývalý služobný kynológ som vždy preferoval tie ovčiarske plemená, ktoré prešli dlhoročným vývojom, dôslednou  selekciou a výberom typických predstaviteľov plemena. Čiže  vychádza sa z predpokladu vhodných vlastností temperamentu a znakov exteriéru zodpovedajúcemu štandardu plemena. Potom existujú aj plemená, ktoré vznikali za úplne iným účelom, sú ťažšie cvičiteľné. Nie každý pes sa naučí napríklad vyhľadávať drogy alebo robiť diferenciáciu pachov metódou pachových konzerv,  nie každý  má na to vlohy. My máme v rámci medzinárodnej kynologickej federácie  momentálne 349 registrovaných plemien psov. Čiže je to veľká škála genofondu a genotypov a každý pes sa hodí na niečo iné, každý pes má nejaké špeciálne vlohy a vlastnosti, ktoré šikovný majiteľ vie využiť v prospech seba, svojej rodiny, svojho hobby alebo aj v prospech svojho budúceho zamestnania.

Venujete sa policajnej kynológii, vedeli by ste popísať ako sa so psíkom pracuje už od jeho “šteňacích čias” až kým sa z neho stane pes napríklad v policajnej službe? 

– Samozrejme, najdôležitejšia je chovateľská práca chovateľa, už v prostredí domova, kde sa mladý jedinec narodí. Už tam je dôležité, aby sa k nemu pristupovalo s veľkou empatiou, veľkou láskou a porozumením. Tam je veľmi dôležitá taká fáza “vpečaťovania”, to je veľmi dôležité. Sú tam niektoré veci, ktoré keď pes dostane, sú už nevratné. A potom, keď psíka  po ôsmych týždňoch odovzdávame novému majiteľovi. Nerady to niektoré mamičky počujú, ale tá výchova je podobná ako u detí. Aj tomu dieťaťu musíme do tých troch štyroch rokov venovať všetko. Aj  psovi naozaj treba venovať potrebný čas s výchovu, zoznamovať ho s ľuďmi, s inými zvieratami a chodiť s ním do iného prostredia. A vždy to robiť formou motivácie, nikdy nie formou trestov. Nie trest, ale takzvaná pozitívna motivácia je tá, ktorá nám to zviera dá do tých koľají, ktoré potrebujeme. Čiže veľmi dôležitá je práca chovateľa, prvé kroky, výchova a potom samozrejme odborný a systematický výcvik podľa najnovšej metodológie výcviku je veľmi dôležitý.

Ďurišin má vo svojom dome množstvo ocenení. Zdroj: Glob.sk

V policajnej kynológii je väčšinou vidieť najmä nemecké ovčiaky, využívajú sa tu aj iné plemená? Respektíve využívali sa v minulosti? 

– V minulosti sa využíval v žandárstve za prvej republiky aj slovenský čuvač, vtedy ešte nazývaný tatranský čuvač. Má určité vlastnosti, ktoré ho k tomu predurčovali, bolo to plemeno policajné. Čiže aj naše národné plemeno sa využívalo v žandárstve za prvej republiky. Tých plemien zase nie je tak veľa, dominantný je nemecký ovčiak, i keď v poslednom čase sa tlačí do popredia belgický ovčiak – variety malionoa, ktorý ho svojim spôsobom nahrádza, má tiež vynikajúce vlastnosti. Ale podľa mňa kvalitný nemecký ovčiak je stále dominantom ako všestranný pes, ktorý  sa hodí naozaj na zadržanie páchateľa, stopovanie, špeciálne pachové práce, hľadanie výbušnín, drog, zbraní, mŕtvol ale aj tabaku a podobne. Takže je to dané geneticky, samozrejme. Tie vlohy sa dlhodobo špeciálnou metódou “príbuzenskou plemenitou” šľachtia – tie vlastnosti, ktoré potrebujeme práve od toho špeciálneho kvalitného psa, nemeckého ovčiaka. Ten je schopný zvládnuť ťažké situácie vo výkone služby.

Nie je to také jednoduché a nie každý pes na to má. Nie každý má na to aby kvalitne aportoval, aby kvalitne držal figuranta, aby robil stále štyri päť hodinové stopy a objasňoval týmto trestnú činnosť a zadržiaval páchateľov. Na to sa vyberajú naozaj len tie špeciálne chovné línie nemeckého ovčiaka, ktoré sa chovajú v našej policajnej stanici , je to v Moravskom Svätom Jáne, tam sa špeciálne chovajú práve títo mladí adepti do policajnej služby.

Koľko psov je dnes na Slovensku v službe? 

– V rámci Policajného zboru evidujú asi 650 – 700, nie všetky sú však v službe, niektoré sú vo výcvikových strediskách alebo v chovateľských staniciach. Predpokladám, že 400 – 450  psov je priamo v službe na okresných a krajských riaditeľstvách Policajného zboru a 80 psov stráži našu Schengenskú hranicu. To je veľmi dôležité, na Schengene je už minimálne 15 rokov niekoľko desiatok kvalitných psovodov, ktorí strážia hranicu pred ilegálnym prechodom nelegálnych migrantov, potom sú psy na našich medzinárodných letiskách, kde vyhľadávajú drogy alebo detegujú výbušniny, že je tu širokospektrálne využitie policajnej kynológie. Tých policajných psov je skutočne najviac aj oproti iným bezpečnostným zložkám, ktoré ich majú len niekoľko desiatok. Policajný zbor má vo výkone zhruba 400 – 450 psov.

Okrem Policajného zboru ktoré iné bezpečnostné zložky využívajú služby špeciálne cvičených psov? 

– Sú to aj iné bezpečnostné zbory, napríklad Zbor väzenskej a justičnej stráže, potom colná správa, armáda, mestské polície a niektoré súkromné bezpečnostné služby majú psov vedených ako vecné bezpečnostné prostriedky.

Máme byť na čo hrdí

Čo sa týka kynológie, ako sme na tom oproti iným krajinám? 

– Nechcem sa chváliť, ale myslím, že dobre. Ja som kynológiu riadil 20 rokov a dali sme tomu určitý systém v policajných činnostiach, službách a vedách. Dostali sme ako prví v Európe a možno aj na svete kynológiu ako samostatný vyučovací predmet na Akadémiu Policajného zboru v Bratislave, to sa neučí nikde vo svete. Taktiež sa tento predmet učí aj na Univerzite veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, čiže tých progresov bolo naozaj veľa a máme tak širokú metodológiu, že diapazón použitia psa na mieste činu až po vyhľadávanie falošných bankoviek psami je naozaj najširší v Európe. Máme sa čím hrdiť. No a nakoniec sme aj niekoľkonásobní majstri Európy vo vyhľadávaní drog a výbušnín. Takže policajné psy sa využívajú naozaj efektívne, každý deň dokazujú opodstatnenosť využitia psa v policajnej službe.

Psy sú nasadené každodenne, dennodenne bojujú so zločinom, robia ochranu vereného poriadku napríklad pri štadiónoch v spolupráci s hipológiou, teda s koňmi. Takže ten záber je naozaj veľmi široký a to zviera, to je zaujímavé, že má také široké využitie. Žiadne iné zviera v živočíšnej ríši sa mu nemôže ani priblížiť v komunikácii s človekom v jeho využití pri hobby alebo pri hendikepovaných ľuďoch, pri rôznych športoch ale hlavne v boji proti zločinu. Tam je absolútne dominantný. Žiadne iné zviera nemôžete nacvičiť aby vypracoval stopu od miesta vraždy až po páchateľa. A to sa stávalo úplne bežne, že nám pes označil páchateľa trestného činu ako je napríklad vražda alebo lúpežné prepadnutie či znásilnenie. Tých prípadov je aj teraz relatívne dosť. Ide o to aby sa policajné psy cvičili aj na pachové práce aj na stopy páchateľa, aby vedeli identifikovať páchateľov trestných činov. Toto nemá žiadne iné zviera. Je to v tomto smere skutočne dominantný jedinec a je dobré, že polícia ho má v takom počte. Má to tu tradíciu ešte z čias Rakúsko-Uhorska či v rámci Československa alebo Slovenského štátu. Vždy tie psy boli využívané a mali svoje miesto v bezpečnostnej službe ako taktický, kriminalistický alebo pátrací prostriedok.

 

Vy prednášate kynológiu na dvoch vysokých školách. Je záujem o tento predmet? 

– Je. Ja učím na Univerzite veterinárneho lekárstva už asi 15 rokov a v rámci študijného programu kanisterapia a hipoterapia. Ten predmet je otváraný každoročne a takisto na Akadémii Policajného zboru v Bratislave je štúdium kynológie otvorené od akademického školského roka 2000/2001. Ten predmet je povinne voliteľný a vždy je tam veľa adeptov, ktorí odo mňa dostanú zápočet za absolvovanie tohto predmetu.

Policajné psy sú už od šteňaťa špeciálne cvičené. Zdroj: archív

Platí aj pri policajných psoch to, čo sa hovorí pri výcvikoch bežných psov, že by mal mať iba jedného pána? 

– Tak je to ideálne. Malo by to byť naozaj tak, že policajný pes by mal mať iba jedného svojho pána. Samozrejme, sú situácie keď sa musí vymeniť psovod a v tom prípade je nemecký ovčiak z týchto plemien naozaj taký najvšestrannejší, je najodolnejší a robí mu to relatívne najmenšie problémy. Ale v zásade by to malo byť tak, že policajný pes by mal vyrastať v rodine psovoda pri rodinnom dome, mal by byť súčasťou rodiny a odtiaľ by mal robiť výjazdy napríklad na miesto činu alebo na nejaké zásahy. Mal by byť vo “svorke” človeka, mal by ju tvoriť. Bolo by ideálne keby každý policajný pes bol v rodine policajta. Aby sa čo najmenej uskutočňovalo to takzvané “hromadné ustajňovanie,” tam je to náročné na psychiku. A je dobré keď ten pes má jedného pána a poslúcha jeho povely. Niekedy je možné ho vymeniť, keď sa mi ten pes povahovo nehodí, každý si vyberáme psa podľa povahy. Niekto je agresívnejší, niekto jemnejší a potrebuje k tej svojej povahe aj psa. Tie povahy sa potom stretajú.

 

 

Galéria
Zdroj: Glob.sk
Zdroj: Glob.sk
Zdroj: Glob.sk
Zdroj: Glob.sk
Zdroj: Glob.sk
Zdroj: Glob.sk
Zdroj: Glob.sk
Zdroj: Glob.sk
Zdroj: Glob.sk
Zdroj: Glob.sk
Zdroj: Glob.sk
Zdroj: Glob.sk
navigate_before
navigate_next