Koronavírus Domáce Top Rozhovory

ROZHOVOR S ANALYTIKOM SMATANOM Pri opatreniach ideme z extrému do extrému. Čísla rastú a my nič nekonáme

Martin Smatana. Zdroj: TASR /Jaroslav Novák

BRATISLAVA – Najskôr sú predstavené “miernejšie” opatrenia, následne sa hovorí o tvrdom lockdowne. A to všetko v rozhraní iba dvoch dní. Podľa súčasne platných opatrení by sa mali 21. decembra zavrieť všetky obchody s výnimkou potravín, lekárni či drogérií. V piatok ale zasadala Pandemická komisia a tá navrhuje prijatie oveľa prísnejších opatreniach a zákaz vychádzania. Čo nám hrozí? A ako sa pozerať na kroky vlády a odborníkov, ktoré sa behom 48 hodín otočili o 180 stupňov? Aj o tom sa Glob.sk rozprával s bývalým riaditeľom Inštitútu zdravotnej politiky a analytikom MARTINOM SMATANOM. 

 

Ako hodnotíte nastavené opatrenia počas vianočných sviatkov? Sú podľa vás dostatočné?

– Bohužiaľ, obávam sa, že nebudú dostatočné, aby pomohli zastaviť rekordné nárasty infikovaných za posledné dni. A to z viacerých dôvodov. V pondelok 7. decembra bola tlačová konferencia iniciatívy Veda pomáha. Ide o iniciatívu, ktorá zastupuje viacerých popredných slovenských vedcov, expertov, odborníkov z viacerých disciplín. Počas nej odprezentovali názor na to, aké opatrenia by sa mali prijať. Uviedli, že ak chceme rast infikovaných na Slovensku zastaviť, tak je nevyhnutné čím skôr realizovať také opatrenia, ktoré znížia mobilitu, eliminujú sociálne kontakty. A zároveň je potrebné podporiť ich plošným testovaním a jasnou komunikačnou stratégiou. Zjednodušene povedané, treba nastaviť také opatrenia a pravidlá, ktoré znížia počet našich sociálnych kontaktov a stretnutí, pričom by sa mali obmedziť iba na našich najbližších príbuzných a kamarátov.

A keď sa pozrieme, čo sa navrhlo, tak tieto princípy sa v nich veľmi ťažko hľadajú. Totižto, terasy sa zatvorili a nastavili sa sprísnené podmienky, za ktorých sa budú môcť otvoriť hotely a lyžiarske strediská. Nimi sa len docieli to, že čísla nebudú rýchlejšie rásť. Na druhej strane, väčšina lyžiarskych stredísk a vlekov ešte ani nebola otvorená. Čiže nejde o opatrenia, ktoré by nejak výraznejšie u nás zlepšili epidémiu koronavírusu. A to, že sa zatvoria školy, nie je nič výnimočné, pretože budú vianočné prázdniny, počas ktorých sú zhruba dva týždne zatvorené tak či onak. A zatvorenie obchodov spôsobí to, že nákupná horúčka vyvrcholí o tri dni skôr. Ide o plastické opatrenia a nebudú mať vplyv na čísla pandémie.

Čo vám v opatreniach chýba?

– Pravidlá mali byť prísnejšie. Mali sa zakázať všetky hromadné podujatia, kde hrozí skupinový prenos, ako sú napríklad kostoly, ktoré sú dnes povolené aj v najkritickejších regiónoch ako je Púchov, Trenčín či Považská Bystrica. Nezakázalo sa združovanie  ľudí vo vnútorných priestoroch, čo predstavuje počas „chatovačiek“ veľké riziko a ani sa prakticky ničím neeliminovala mobilita. Z toho dôvodu tvrdím, že tieto opatrenia nie sú dostačujúce.

Čo by teda bolo potrebné na to, aby sa  znížila mobilita, ale aj denné štatistiky?

– Osobne sa prikláňam k opatreniam, ktoré navrhla iniciatíva Veda pomáha. Tie by bolo treba zaviesť čím skôr. Ako prvý krok by bolo zavedenie regionálneho covid-semaforu. Ten má síce ministerstvo zdravotníctva prichystaný, ale nezverejnili ho a nejdú podľa neho. Išlo by o harmonogram opatrení, ktoré by sa zavádzali na základe farieb daného regiónu. Je pravda, že v súčasnosti by takmer všetky regióny boli v najčervenších farbách, čo by znamenalo, že by sme išli do veľmi tvrdých opatrení. Tým by som určite začal. Pretože to do veľkej miery pomôže odpolitizovať a stransparentniť rozhodovanie a všetci by sme vedeli, prečo sa tie-ktoré opatrenia prijali. Okrem toho by som „lockdown“ doplnil o plošné testovanie v najkritickejších regiónoch, ako je Púchov, Považská Bystrica a Ilava. Verím, že takéto opatrenia by sa prejavili veľmi rýchlo, po vzore krajín, ktoré zaviedli prísnejšie lockdowny. A už po sviatkoch či Novom roku by sme mali čísla na takej úrovni, že by sme sa, podľa môjho názoru, mohli vrátiť do normálnejšieho spôsobu žitia. Pretože situácia, ktorú zažívame od plošného testovania, nie je dobrá. Čísla rastú a my nič nekonáme. Osobne by som zavádzal opatrenia rýchlo a bohužiaľ tvrdo, ale regionálne. Dúfam, že sa tak aj stane.

Zdroj: FB / Polícia SR – Banskobystrický kraj

Ako reagujete na to, že teraz sa zatvorili terasy, následne sa sprísnia opatrenia v lyžiarskych strediskách, a potom, tesne pred sviatkami, sa zatvoria obchody? Nie je to kontraproduktívne?

– To je presne to, čo som spomínal – potrebovali by sme tu jasný a vybalansovaný regionálny covid-semafor. Ale áno, veľkým problémom je, že máme nevyvážené opatrenia, ktoré často ľudia nechápu. Na druhej strane, treba povedať, že v súčasnosti sme v situácii, kde nemáme dobré riešenia veľmi na výber. Už dávno sme premeškali čas, aby sme vedeli epidemiologickú situáciu akokoľvek manažovať a tak si už teraz môžeme vyberať len zo zlých riešení. Ak by sme totiž teraz všetko zavreli, malo by to obrovské ekonomické dopady na náš štát, pretože týždeň až dva týždne pred sviatkami je “zlatou baňou” pre viaceré obchody a služby. Avšak, v súčasnosti máme rekordné čísla nakazených a treba si uvedomiť, že počet hospitalizovaných a úmrtí na koronavírus je pomerne stabilné číslo z počtu nakazených. Ale ak teraz máme rekordy v počtoch nakazených, tak môžeme očakávať, že o pár týždňov budeme mať aj rekordy v počtoch hospitalizovaných pacientov s koronavírusom a úmrtí. A vieme, že nemocnice to už teraz nezvládajú. Chápem, že ekonomické dôsledky by pre nás boli katastrofálne, ale napriek tomu by som navrhoval, aby sa tvrdé opatrenia zaviedli čím skôr a podnikateľom by sa riadne vyplatili ekonomické kompenzácie. Potom by sme sa čím skôr mohli vrátiť do normálu.

Súčasné opatrenia sú však bizarné a obávam sa toho, čo sa bude diať, ak sa na súčasnú situáciu budeme do sviatkov iba pozerať a nebudeme konať. Osobne si myslím, že vláda zvolila takúto stratégiu opatrení, aby sme dožili do sviatkov a potom sa bude spoliehať na to, že budeme zodpovední. Počas sviatkov nám mobilita prirodzene klesá, ak nerátame pár dní, počas ktorých sa všetci presúvame za rodinami, ale potom sme doma.

Treba si uvedomiť, že nám od jesene zodpovednosť veľmi nešla, čo môže byť spôsobené tým, že už sme unavení a ľudia už neveria celkovej situácii.

Pomohlo by situácii napríklad to, aby sa zaviedol lockdown aspoň na dva týždne?

– Tvrdý lockdown, teda uzatvorenie ekonomiky a obmedzenie mobility napríklad formou určitého zakázania vychádzania, ako sme mali počas testovania, by určite pomohol. Čo sa týka času, tak na základe dát, ktoré máme z iných krajín, je potrebné, aby sa výrazne obmedzila mobilita aspoň na tri týždne. Ide o dobu, po ktorej máme istú garanciu, že sa situácia zlepší.

Môžeme po sviatkoch a oslavách Nového roku, počas ktorých sa veľa ľudí presunie na chaty a do hotelov, očakávať, že nám čísla začnú rapídne rásť?

– Áno. Treba si pozrieť vyjadrenie spomínanej iniciatívy, ale aj matematika Richarda Kollára, virologičky Silvie Pastorekovej, ktorí presne vyjadrili obavu, že ak hneď nezareagujeme, tak po sviatkoch budeme mať rovnaké čísla, ako dnes. Najmä kvôli tomu, že mobilita sa zatiaľ výraznejšie neobmedzila a ľudia budú môcť cestovať. Zoberte si, teraz môže byť na chate väčší počet ľudí, a práve kvôli tomu hrozí, že interiérové oslavy nového roku, kapustnice a podobne môžu spôsobiť ďalšie minivlny, ak nie aj veľkú vlnu hneď po sviatkoch. A tu vzniká najväčšia obava, pretože ľudia si budú myslieť, že sú v bezpečí svojich najbližších, ale nakoľko veľa z nás pôjde domov, kde sa stretne so vzdialenejšími príbuznými, ktorých sme nevideli aj štvrť roka, tak sa premiešajú ľudia z rozličných prostredí. A presne toto je živná pôda vírusu.

Ak ste spomenuli matematika Richarda Kollára, tak on sa vyjadril, že vzhľadom k súčasnému trendu pozitívne testovaných a predstavených vianočných opatrení, sa vyberáme americkou cestou. Súhlasíte?

– Ak sa pozrieme na počet hospitalizácií, denných prípadov a úmrtí, pričom sa štát na situáciu iba prizerá a hádajú sa medzi sebou a s odborníkmi, tak z tohto pohľadu áno, bohužiaľ ideme.

Na druhej strane tu máme plán, ktorý v piatok večer predstavila Pandemická komisia. Čo hovoríte na to, že po dvoch dňoch, odkedy vláda predstavila opatrenia cez vianočné sviatky, sa rozprávali o oveľa prísnejších pravidlách?

– V tomto smere by som reagoval na dve veci. V prvom rade by ma zaujímalo, prečo Pandemická komisia tak krátko po predstavených opatreniach, ktoré nám mali pomôcť znížiť čísla nakazených a boli prezentované ako dostačujúce, navrhuje takúto zmenu. Zrejme to bolo spôsobené aj tým, že si vypočuli odbornú kritiku, že opatrenia, ktoré predstavili v stredu, nie sú cestou, ktorou sa chceme vybrať. A to ma teší.

Avšak to, čo navrhli, je druhý extrém. Zákaz vychádzania je najťažšia forma lockdownu, aká existuje, ktorá nie je nevyhnutná pre všetky slovenské regióny. Ak by som si ale osobne mal vybrať medzi týmito dvoma variantmi, tak by som si určite vybral formu navrhnutú Pandemickou komisiou. Pretože vieme, že to fungovať bude. Otázkou ostáva, čo z toho bude aj schválené po tom, ako zasadne Ústredný krízový štáb a pozrie sa na to aj premiér Igor Matovič. Treba diskutovať aj o tom, či sa zákaz vychádzania dá zaviesť regionálne v určitých formách a podporiť ho antigénovým testovaním. Ak by sa tam tieto parametre zaviedli, tak by to bolo ideálne riešenie, pretože niektoré regióny na tom nie sú tak epidemiologicky zle, že by tam potrebovali zákaz vychádzania. V nich by sa mali zakázať napríklad niektoré vysoko rizikové podujatia, ako sú omše.

Súčasný návrh Pandemickej komisie je najprísnejší možný, avšak predpokladám, že ho navrhli z dôvodu, že sa o ňom bude ešte na krízovom štábe vyjednávať. Určite však ide, aj v tejto forme, o lepší návrh s ktorým súhlasím, pretože, na rozdiel od súčasne platných opatrení, vie zabezpečiť zlepšenie.

Zdroj: TASR / Roman Hanc

Podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího je však nedostatok testov na takéto testovanie…

– Ak sa nemýlim, tak štát má ešte dva či tri milióny antigénových testov. Nie je však potrebné, aby sa dali otestovať obyvatelia každého kraju a okresu. Stačili by tie najkritickejšie. V takom prípade by išlo o státisíce obyvateľov, nie niekoľko miliónov. Vtedy by testovanie malo zmysel. Rozumiem tomu, že ak by sa zaviedol zákaz vychádzania, tak by sme prakticky karantenizovali všetkých a plošne netreba testovať, ale všetko závisí od toho, ako sa nastaví systém. Ak by sa povolilo dochádzanie do práce, tak by rizikovým miestom boli napríklad veľké fabriky. A z toho dôvodu by bolo potrebné, aby sa testovali zamestnanci. Najlepšie riešenie sa dnes nedá povedať, všetko bude závisieť od toho, ako doladia tieto detaily. Ale testovanie antigénovými testami by sa v najrizikovejších regiónoch dalo zvládnuť.

Je vôbec nejakým spôsobom ukontrolovateľné dodržiavanie zákazu vychádzania v prípade, ak by sa zaviedlo?

– Bolo to by náročné. Ak by sa zaviedol zákaz vychádzania, tak by sa tzv. „presúvanie národov“ začalo oveľa skôr. Rovnaký princíp bol aj počas Veľkej noci, kedy sa zakázalo cestovanie medzi okresmi. Avšak, keď už boli doma, nemali výraznejší problém tie opatrenia dodržiavať.

Práve toto bude úloha policajtov a vojakov, aby istým spôsobom vynucovali dodržiavanie týchto opatrení. Osobne si pri tom rozsahu akcie neviem predstaviť, že sa to dá pri ich súčasných počtoch efektívne dokázať. Predsa len, ľudia môžu špekulovať a tým pádom aj klamať, že idú napríklad nakúpiť potraviny, a to sa nebude dať ukontrolovať, Naďalej platí, že akékoľvek opatrenia sa zavedie, jeho efektivita bude závisieť od toho, či sa na posledných pár týždňov zomkneme ako spoločnosť, národ. Vakcína už je naozaj za rohom a pôjde o to reálne riešenie, ktoré nám v boji s vírusom chýbalo. Už včera Pandemická komisia odprezentovala stratégiu očkovania s tým, koľkým ľuďom by chceli vakcínu podať. Nejde o nedosiahnuteľné číslo, ba naopak, dá sa to splniť. Vedeli sme sa spojiť na jar a verím, že prejde táto zima, a budeme mať viac-menej normálny život.

A čo hovoríte na samotnú očkovaciu stratégiu?

– Ide o veľmi podobnú stratégiu, ako chcú zvoliť aj iné krajiny, rozdiely sú len v tom, ktoré skupiny ľudí sú uprednostňované. Osobne by som učiteľov škôl posunul na vyššiu priečku, aby sa dali zaočkovať skôr a mohli tak normálne vyučovať. To je asi jediná moja výčitka na predstavenú stratégiu. Logika celého plánu je správna, ako u väčšiny krajín. Kľúčom teraz je, aby sa to správne odkomunikovalo. Protiočkovacia lobby svoju „kampaň“ začala už pred mesiacmi a štát má teda čo doháňať.