BRATISLAVA – Hovorí sa iný kraj, iný mrav. Sviatok všetkých svätých má vo svete množstvo podôb. Niektoré kultúry sa zo smrti radujú, iné sa s nebožtíkmi radia aj po smrti. Redakcia Glob.sk sa rozprávala s riaditeľom cestovnej kancelárie BUBO travel ĽUBOŠOM FELLNEROM nielen o netradičných spomienkových obradoch, ale aj o jeho jedinečných zážitkoch. Z niektorých vám prebehne mráz po chrbte.
Počas Sviatku všetkých svätých spomíname na zosnulých. Ako si mŕtvych pripomínajú iné kultúry?
– V Mexiku ide o najlepší sviatok – Deň mŕtvych. Ľudia majú masky, tancujú, pijú, jedia a dávajú jesť aj duchom mŕtvych. Tešia sa, lebo vedia, že mŕtvy by bol rád, že sú šťastní.
Slováci v tomto období vo veľkom navštevujú cintoríny, zapaľujú sviečky a nosia na hroby kvety. Je táto tradícia zaužívaná aj vo svete?
– Na ostrove Nová Británia chodia po hroboch ľudia Duk Duk, ktorí predtým žili 3 mesiace v džungli iba na korienkoch a v absolútnej izolácii. Na ,,všetkých svätých” sa prelínajú dva svety – ten tradičný, predkresťanský, s tým našim. Podobné je to aj v Ghane, kde sa s duchmi mŕtvych živo rozprávajú. Ale asi najviac na svete je táto tradícia živá na Madagaskare. Tu sa duchov pýtajú, či sa môžu oženiť, či kúpiť daný byt a či urobiť ten a ten biznis …
V niektorých prípadoch si na mŕtvych spomenieme len počas sviatku. Môžeme povedať, že takéto správanie je celosvetovým fenoménom?
– V tzv. ,,primitívnych” spoločenstvách je mŕtvy s ľuďmi celoročne a je tam stále prítomný, stále sa s ním rozprávajú, spomínajú si na jeho rady. Mne sa to páči. U nás je už starý človek neovládajúci všetky apky nepotrebný. No v pôvodných kultúrach si vážia prastarú múdrosť a tradície nad peniazmi.
Boli ste svedkom nejakého spomienkového obradu?
– V kmeni Ašanti (Ashanti), z ktorého pochádza aj Kofi Annan – bývalý sekretár OSN, sme prišli do miestnosti, kde sedel mŕtvy priviazaný o stoličku a hlavu mal vo svojom lone – odrezanú. Ľudia k nemu chodili a bozkávali hlavu. Všetci boli oblečení v čiernych šatách, ktoré boli robené batikovou metódou v rovnakom štýle. Tancovalo sa, pilo, veselilo. Veľmi zvláštne.
Je zmáne, že niektorí ľudia dokážu vidieť mŕtvych. Zažili ste podobnú situáciu na vašich cestách?
Existuje kmeň alebo kultúra, ktorá si mŕtvych pripomína úplne iným spôsobom ako my?
– Raz som bol na Bali a zúčastnil som sa pohrebu. Vytvorili z dreva vysokú hranicu a zapálili ju autogénom. Horelo to a nebožtíka zabaleného v bielej plachte dávali hore. Vtedy sa ku mne otočil jeden člen rodiny a spýtal sa: ,,Do you like barbeque?” U nás by toto nebolo možné. Rodinný príslušník pritom mal nebožtíka rád, ale vedel, že jeho duša sa už reinkarnovala a horiace telo je iba schránka. Plus sranda musí byť a pohodička tiež. To je Bali a jeho hinduistická tradícia.
Obľubujú Slováci navštevovať rozmanité krajiny aj v tomto čase? Ak áno, aké destinácie najviac vyhľadávajú?
– Slováci, v období kedy na Slovensku začína pršať, radi cestujú do tepla. Hitom sú Vanilkové ostrovy a najkrajšie pamiatky sveta (Thajsko, Barma, Laos, Kambodža). Tiež luxusné safari a Karibik. Hlavne Grenada, Svätá Lucia a Turks and Caicos.
Ako vášnivý cestovateľ ste mali tú možnosť sa aspoň na malú chvíľu stať súčasťou rôznych kmeňov. Aký moment sa vám pri tejto príležitosti najviac zapísal do pamäte?
– Páči sa mi, že majú radi predkov a vážia si ich viac než my. Viem, že naša civilizácia robí chyby. Šťastie je ukotvené v kmeni a v rodine, medzi svojimi blízkymi.
