BRATISLAVA – Tri roky bol nehrajúcim kapitánom slovenského daviscupového tímu, až kým ho začiatkom novembra vo funkcii nevymenil Tibor Tóth. Po tom, ako ho zväz nahradil vo funkcii, sme Vám priniesli prvú časť rozhovoru s Dominikom Hrbatým na aktuálne témy v slovenskom aj svetovom tenise.
Už druhý rok po sebe nevyhral žiadny náš hráč turnaj ATP, na grandslamoch je pre väčšinu tenistov úspechom už postup z kvalifikácie a vo svetom rebríčku je našim najlepším hráčom Norbert Gomboš na 88. mieste. V prvej stovke je už iba Andrej Martin, ktorému patrí 100. miesto. Úspechy žiadne, no zmeny v Slovenskom tenisovom zväze (STZ) takisto žiadne. Posledným kontroverzným produktom STZ bola anketa Tenista roka, ktorej víťazom sa stal Norbert Gombos. Je však zarážajúce, že semifinalista grandslamového turnaja Australian open a 17. hráč svetového rebríčka vo štvorhre Filip Polášek sa nedostal ani len do prvej trojky. Aj o tom sa Glob.sk rozprával so slovenskou tenisovou legendou Dominikom Hrbatým.
Čo hovoríte na výsledky ankety Tenista roka, na triumf Norberta Gombosa a najmä štvrté miesto Filipa Polášeka?
Ja som odmietol v ankete hlasovať na základe toho, že sezóna sa normálne hrala pár mesiacov, možno dva na začiatku roka. Pre niektorých to potom bolo možno na mesiac, dva. Nie každý totiž mohol niekam vycestovať. Noro Gombos tam mal nejaké výsledky, ale vôbec nechápem, z akého dôvodu mohol byť Filip Polášek štvrtý, keď bol Lukáš Klein tretí. Paradoxne bol Polášek štvrtý v ankete Tenista roka, ale v ankete Športovec roka jedenásty, ďaleko pred všetkými ostatnými. Takže takéto ankety by sa po podobnej sezóne nemali vôbec organizovať, malo by sa to vynechať. Pretože nie všetci mali rovnaké možnosti hrať, veď niektorí sa vôbec nedostali na turnaje, alebo boli tak na piatich turnajoch. Podľa toho máme hodnotiť najlepšieho tenistu? Prečo mám hodnotiť niekoho podľa turnajov na Slovensku? Lukáš Klein vyhral síce na Slovensku všetky turnaje, ale potom príde do sveta a tam nevedia títo chalani preraziť.
Bola podľa vás anketa odplatou vedenia STZ a Igora Mošku voči Poláškovi za to, že sa vzdal reprezentácie a za jeho iniciatívu, ktorú pripravil v spolupráci s Mariánom Vajdom a Braňom Stankovičom (založili projekt Hrajme tenis Slovensko, pozn. red.)?
Veľa ľudí sa ma na to pýta. Ja si myslím, že tá ich iniciatíva je absolútna zhoda okolností, že to vyšlo práve do tohto obdobia. Tým, aký bol rok a koľko ľudí malo vôbec chuť a možnosť hlasovať, tá anketa nemala byť. Tí, čo hlasovali, to možno teraz po tej kritike, ktorá bola oprávnená, aj ľutujú. Hlasujú ľudia, ktorí sú tendenční, lebo tam majú svojich hráčov. Možno zväz tam chcel iba hráčov z NTC. Vajda, Polášek aj Stankovič nevedú boj s Igorom Moškom a so zväzom. Trápi ich to, čo sa deje na zväze a po svojich skúsenostiach sa rozhodli ísť vlastnou cestou. Vytvorili si svoj tenisový program, svoju víziu a chcú ukázať iným smer ako by mal tenis na Slovensku fungovať. Chcú vychovávať mladých hráčov, chcú ukázať, že sa dá ísť aj iným smerom ako to funguje na zväze. V konečnom dôsledku je to tichá revolúcia v tenise, oni chcú dosiahnuť zmeny a tieto zmeny majú veľkú šancu prísť.
Opýtam sa na rovinu. Je podľa vás Igor Moška momentálne najväčším problémom slovenského tenisu v tom, aby sa ten mohol posunúť ďalej a napravili sa v ňom vzťahy?
Môžem povedať, že Moška má svoje názory a zväz robí podľa neho. Čo on povie na výkonnom výbore, to výkonný výbor aj rozhodne. Rád sa na to odvoláva. Ale kto je výkonný výbor? Povedzme si na rovinu. Výkonný výbor je Igor Moška a čo on povie, na to výkonný výbor zdvihne ruky a odsúhlasí to. Ale sú tam aj tréneri, trénerská rada, ktorej som bol účastníkom a keď som tam povedal svoj názor, tak zdvihli ruku za to, čo bolo dobré pre výkonný výbor a Igora Mošku. V konečnom dôsledku tá reťaz končí u Igora Mošku. Nemôžem povedať, že zväz je iba pán Moška. Sú tam ľudia, ktorí by mohli o tom rozhodovať a ktorí keď by povedali, že ideme odvolať pána Mošku, tak je aj odvolaný. Lenže nie je to tak. Sú tam veľké prepojenia ľudí na seba, ich ciele. Ťažko sa to zmení. Chce to čas a začať niečo robiť odspodu. Stolička sa už pod mnohými začala triasť a keď sa to bude odspodu šikovne robiť spôsobom ako to začali Polášek a Vajda, potom sa veci zmenia.
Prečo, keď to nefunguje, sú tí istí ľudia stále na tých istých miestach, napríklad Igor Moška v pozícii generálneho sekretára? Čo alebo kto ich tam stále drží?
– Lebo ho tam zvolil výkonný výbor a to je zase otázka na výkonný výbor prečo volí pána Mošku. Nuž a výkonný výbor volí niekto iný. Takže neviem, ja sa v slovenskom tenise až tak detailne neangažujem, neviem prečo je to tak. Treba sa pýtať niekde ide – ľudí čo sú tam priamo, čo všetko urobili pre slovenský tenis a kam slovenský tenis smeruje. Na to, či sú s tým spokojní alebo nie. A potom sa treba pýtať aj ľudí, ktorí ich volia. Ja som bol hráč, ktorý hrával turnaje, robil somDavis cup a keď som dal odporúčania na zmeny, tak každý povedal, že je to super nápad. Ale nikdy sa nič neorganizovalo a nikdy som nevidel žiadne zmeny. Druhí hráči to vidia tak isto, mnohí tréneri to vidia tak isto, ale boja sa to povedať. Je tam aj strach, keďže tréneri sú zamestnaní zväzom, boja sa povedať svoj názor, pán Moška by im mohol dať výpoveď. Prísť o prácu v dnešnej dobe nie je nič jednoduché. Ťažko povedať, treba asi čas aby sme sa dostali na úplne dno a potom sa začnú veci meniť.
V parlamente sú aktuálne traja bývalí tenisti. Ján Krošlák, Karol Kučera a Romana Tabaková. Je tu šanca, že by sa tenisové veci mohli pohnúť iným smerom?
– Tréneri v NTC (Národné tenisové centrum, pozn. red.) robia skvelú prácu, sú to skúsení tréneri. Z toho, čo máme, naozaj čarujú. Robia prácu na jednotku. Tam chyba nie je. Veď tenisový zväz má okolo štyroch miliónov ročne od štátu. Keď som sa rozprával s ľuďmi z NTC tak mi povedali, že ich prioritou je zameranie sa na NTC a vychovávanie hráčov. Tam sú iné priority ako sa peniaze rozdeľujú, ako to funguje. Dnes tam je možno 24 alebo 28 hráčov v NTC, z ktorých má reálne na stovku vo svetovom rebríčku možno jeden. Ak hovoríme o nejakých mladých hráčoch, tak jeden možno dvaja majú reálnu šancu, že z nich niečo bude. Ale ostatní sú tam preto, aby NTC bolo zaplnené, aby nikto nič nemohol povedať. Je to možno celým systémom, peniaze sú, ale vedú to tam ľudia, ktorí majú “svoje” vízie. Ale to, koľko hráčov máme v prvej stovke, to je vysvedčenie. Na papier sa dá všetko vždy pekne položiť, aby to vyzeralo krásne. Treba sa tých hore pýtať prečo sme tam a tam v mužskom tenise.
Je možné, že vás ešte niekedy uvidíme v nejakej funkcii na Slovensku, alebo sa budete orientovať už iba na zahraničie?
– Za daných okolností silne pochybujem, lebo pán Moška sa má bojí ako čert svätenej vody. Som človek, ktorý vždy povie veci tak, ako sú. Posledné štyri mesiace mi ani nezdvíhal telefón, keď som mu volal. Jednoducho pravda bolí, keď ju niekomu poviete do očí. Niektorí ľudia ju zvládajú, iní nie a práve preto nehrozí, aby som bol v najbližšej dobe zainteresovaný v slovenskom tenise. Keď sa veci zmenia, potom sa aj ja vrátim do slovenského tenisu, ale momentálne sa nechcem vrátiť. Nechcem podporovať súčasný systém. Pokiaľ sa nezmení niečo po športovej stránke, potom nevidím priestor na to, aby som sa vrátil. Budem náš tenis iba z diaľky sledovať a uvidíme, čo bude za nejaké obdobie. Nikdy nehovor nikdy, ale skôr nie ako áno, po mojich skúsenostiach sa budem orientovať na zahraničný tenis. Je to menej stresujúce, mám viac času, viac si to užívam, vonku nikto nikomu nezávidí. Je to pohodovejšie, život má pre mňa väčšiu kvalitu a nemusím sa starať o iné veci, ako keď som u nás viedol slovenský tenis. Tu stále človek rieši, aby to správne politicky odhadol, urobil. Aj to, že sa môžem teraz o tom všetkom rozprávať, keď už nie som daviscupovým kapitánom, môžem povedať čo chcem, ako chcem. Nie som viazaný niečím ako sú zmluvy, podmienky, aby som bol vždy ku všetkým férový a spravodlivý, môžem otvorene povedať svoje názory také aké sú. Život je pre mňa teraz oveľa hodnotnejší a aj tenis ma bude teraz oveľa viac napĺňať.