Domáce Šport Top

ROZHOVOR s Dominikom Hrbatým o reštarte sezóny, pandémii, US Open a extrémnych opatreniach v tenise

Bývalý tenista a nehrajúci kapitán slovenského Daviscupového tímu Dominik Hrbatý. Zdroj: TASR / Marko Erd

BRATISLAVA – Pri pohľade na súčasný tenisová kalendár vyzerá nedávna minulosť bieleho športu ako niečo sci-fi. Žoviálnosť, uvoľnenosť, priamy kontakt s hráčmi, autogramiády, plné tribúny, rôzne reklamné a marketingové akcie, televízne diskusie priamo na kurtoch. Súčasná realita je však o dosť pochmúrnejšia a prešpikovaná extrémnymi bezpečnostnými opatrenia.

 

Koronavírus je v hlavnej úlohe na všetkých frontoch a budúcnosť tenisu nie je vôbec ružová. Ak sa ešte organizujú nejaké turnaje, tak hráči a ich tímy, technický, organizačný a pomocný personál žije v sterilnom prostredí bez kontaktu s okolitým svetom. Ako by ste pozerali katastrofický film so športového prostredia. No nie je to fikcia, ale realita.

Strach je na každom kroku, tenisti sa boja cestovať, stretávať sa s neznámi ľuďmi, odhlasujú sa z turnajov. Ich život sa zmenil na nepoznanie. Lietadlo – hotel – karanténa – hotel – auto – kurty – auto – hotel. Stále dokola. O reštarte tenisovej sezóny, živote tenistov v bubline, ale aj o Rogerovi Federerovi a Rafaelovi Nadalovi sa Glob.sk rozprával s jedným najlepších slovenských hráčov histórie DOMINIKOM HRBATÝM (42).

 

Nehrajúci kapitán slovenského Davis cupového tímu Dominik Hrbatý. Zdroj: TASR / Michal Svítok

Ako sa pozeráte na reštart sezóny, ktorá nie je, a vyzerá že ani nebude, normálna?

– Viac menej hráči musia hrať, tenisový život ide ďalej, tak ako normálny. Jednoducho kto má strach tak nepôjde na turnaje, iní, ktorým to nevadí, na turnajoch budú štartovať. Viacerí hráči to budú robiť aj pre peniaze aby zarobili, lebo keď si to tak zoberieme, tenisový život je 5 až 10 rokov. Ak jeden rok vypadne, je to 20 percent hráčskej kariéry a to je dosť. Hráči si musia vybrať. Na druhej strane ostávajú im body, nič im neškrtajú, takže ostáva im aj postavenie vo svetovom rebríčku. Nie sú pod tlakom.

Má pri súčasných  komplikáciách s ochorením COVID-19 vôbec zmysel  niečo organizovať?

– Určite má. Ak by sa neorganizovali turnaje, začali by odchádzať sponzori, televízia, média, ľudia by začali strácať záujem o tenis, ktorý by upadol. Dnešný štýl života tomu nahráva. Ak niečo nerobíš dva tri roky, tak musíš začať od nuly. Tenis je celosvetový fenomén a ľahko by sa z neho mohol stať všedný, tuctový šport ak by stratil súčasnú úroveň. Aj preto sa organizuje F1, NHL, NBA. Asi vedia prečo to robia. Tenis musí začať žiť, aj keď to nebude hneď na úrovni ako pred pandémiou.

Tenis bez divákov, novinárov,  v sterilnom  prostredí s množstvom bezpečnostných a zdravotných opatrení má jedinú  voľbu – riskovať za každú cenu. Alebo potom skončiť. 

– Na challengeroch v Európe majú možnosť diváci chodiť na tenis. Myslím si, že aj na Roland Garros, kde by chceli denne pustiť približne 20-tisíc divákov do areálu, to bude reálne. Spravia tam bezpečnostné opatrenia tak, aby medzi tenistami k ničomu neprišlo. Aby ľudia neboli natlačení na jednom mieste. Dnes je aj v hypermarketoch veľa ľudí a riziko tam je vždy. Ja v divákoch a najmä vonku nevidím veľký problém.

 

Bývalý tenista a nehrajúci kapitán slovenského daviscupového tímu Dominik Hrbatý. Zdroj: TASR / Marko Erd

Veľa nejasností a problémov je najmä okolo US Open, ktoré by malo začať koncom augusta, no pri súčasnej situácii v New Yorku a USA sa to zdá ako utópia. Aký je váš pohľad na vec?

– Na 99,9 percenta nie je žiadny dôvod, aby turnaj v New Yorku nebol. Majú to tak dokonale zorganizované, že to bude najbezpečnejšie miesto na zemi. Ja by som ta chcel byť, ak by som mohol. Priletíte, hneď vás zoberú do hotela, ktorý je čisto rezervovaný iba pre hráčov, kde sa nik iný nedostane. Keď už ste v hoteli, každého otestujú a 24 hodín ostane sám na izbe. Potom sa môže voľne pohybovať, jedlo sa bude vydávať tak, že obsluha vôbec nebude v kontakte s tenistami. A tá bude tiež testovaná na COVID-19 a nesmie odísť z hotela. Na tréningových kurtoch budú takisto iba hráči a ich tréneri, pomocný personál ostane separovaný a s nikým nepríde do kontaktu. Vôbec nie je dôvod, že by nemal byť.

Do New Yorku nechcú cestovať viacerí hráči z obavy o svoje zdravie. Navyše po návrate z USA je možnosť, že by išli do karantény na dva týždne, čo by bola pre tenistov extrémna komplikácia.

– Hráči nemusia ísť do karantény, aspoň taká bola dohoda medzi organizátormi a vládami vo francúzsku alebo Španielsku.  Z letiska tenistov zoberú hneď do hotela, urobia im testy a môžu hrať. Žiadne reštrikcie ich nečakajú. Ani tých, čo pôjdu na US Open. Otázne je, či by to platilo aj na Slovensku, tu by asi museli ísť do karentény. No tá je iba 5-dňová a to nie je nič extrémne. Prvý deň človek aj tak iba spí, druhý oddychuje a ďalšie môže trénovať v posilňovni.

 

Španielsky tenista Rafael Nadal sa pre obavy z koronavírusu nepredstaví na turnaji US open v New Yorku. Zdroj: TASR / AP

Nebolo by preto rozumnejšie odohrať iba antukovú sezónu v Európe?

– To, že Federer alebo Nadal nechcú hrať v New Yorku, je ich vec. Oni tam hrať nepotrebujú. Vyhrali všetko, čo sa dalo a ak sa boja nemusia ísť. Im to je jedno, oni už nežijú z toho, že musia na grandslamoch niečo zarobiť, oni nežijú z toho, že musia uhrať nejaké peniaze. Oni mali šťastie, že boli prví na svete, každý z nich má vyše 100 miliónov zarobené iba na prémiách. Jednoducho – oni hrajú iba pre pôžitok. Im to nestojí za to ísť po návrate do karantény. Oni jednoducho nikam nepôjdu, ale bežný hráč tam pôjde. Lebo ak vyhrá grandslam, aj keby tam nebol Nadal, Federer, Djokovič a ďalší desiati tenisti, tak bude zapísaný v histórii ako víťaz v New Yorku. A je úplne jedno, kto tam bol, či nebol. Kto sa bude pýtať o desať rokov, kto tam hral? Nikoho to nebude zaujímať. Bude na tabuli víťazov a hotovo. Pekným príkladom je Ján Kodeš, ktorý v roku 1973 vyhral Wimbledon aj Roland Garros. Vtedy bol bojkot profesionálov a chýbali tam ¾ hráčov. Koho to dnes zaujíma a trápi? Vyhral grandslam a je slávny.

Ako s tenisom ďalej?

– Korona tu bude aj o rok, neviem, prečo si ľudia myslia že tu nebude. Je to určitá forma chrípky, ktorá je nebezpečná pre starších ľudí, má iný priebeh, ale  bude tu. Jednoducho ľudia si musia dávať väčší pozor, musia dodržiavať hygienické pravidlá. Očkovanie nie je všeliek, poznám množstvo ľudí čo ochoreli na chrípku a boli pritom očkovaní. To isté bude aj s koronou. Takže je to všetko o osobnej zodpovednosti a potom si každý môže žiť svoj život. Aj šport sa bude tomu musieť prispôsobiť. Spočiatku to možno niekoho vyvedie z rovnováhy, bude si zvykať na niečo nové, na iné štandardné situácie. Ale opakovaním a časom sa to opäť stane bežné a normálne. Je to vec pohľadu, ale tenis bude fungovať a existovať ďalej.

 

Švajčiar Roger Federer je dvadsaťnásobný grandslamový víťaz a jeden z najlepších hráčov histórie. Zdroj TASR / AP

Mohlo by vás zaujímať