BRATISLAVA – Ženy si čoraz častejšie odsúvajú materstvo na vyšší vek. Tento novodobý trend však gynekológovia vnímajú negatívne. V konečnom dôsledku v pokročilom veku matky tak môže trpieť nielen ona, ale aj jej dieťa. Kedy by žena mala podstúpiť umelé oplodnenie? Hradí tento úkon poisťovňa? A kedy vám umelé oplodnenie dožičí dvojičky či trojičky? Aj o týchto témach sa Glob.sk rozprával so zástupcom prednostu I. gynekologicko – pôrodníckej kliniky LF UK a UNB a hlavným odborníkom ministerstva zdravotníctva pre reprodukčnú medicínu Martinom Petrenkom.
Vedeli by ste nám priblížiť, ako prebieha proces umelého oplodnenia?
– Proces in vitro fertilizácie (oplodnenie v skúmavke) spočíva v stimulácii ženských vaječníkov užívaním špeciálnych hormonálnych preparátov. Zároveň účinok liekov kontrolujeme ultrazvukom a vyšetrujeme hladiny hormónov v krvi. Celý proces trvá približne dva týždne. Po tejto dobe väčšinou dospejeme do stavu, že vo vaječníkoch budúcej matky narastú viaceré folikuly (mechúriky, kde sa nachádzajú vajíčka) vo veľkosti zhruba dvoch centimetrov. Vtedy nastane čas, keď v celkovej anestézii pod kontrolou ultrazvuku odsajeme obsah folikulov do skúmavky. Tekutina v skúmavkách okamžite putuje do laboratória, kde v nej embryologička pod mikroskopom vyhľadá vajíčka a uschová ich do inkubátora. Ešte v ten deň oplodníme vajíčka spermiami partnera. Postupne vznikajú embryá, čiže ľudské zárodky, ktoré každý deň kontrolujeme. S partnermi celý čas komunikujeme, aby vedeli, koľko sa nám podarilo oplodniť vajíčok, koľko sa vyvinulo embryí a koľko ich majú k dispozícii na prenos do maternice. Do mamičkinej maternice prenášame maximálne jedno embryo. Zvyšné sa zamrazia, aby boli použiteľné na ďalšie prenosy.
V akých intervaloch a ako často sa môže tento proces opakovať?
– Záleží na intenzite hormonálnej stimulácie. Ak je príliš prudká reakcia (hyperstimulačný syndróm), je potrebná dlhšia pauza medzi jednotlivými cyklami, zvyčajne po dobu pol roka a niekedy aj viac. Keď je odozva priemerná alebo nižšia, je možné robiť ďalšiu stimuláciu aj po 2 až 3 mesiacoch.
Hradí takýto úkon poisťovňa alebo si ho páry musia zaplatiť z vlastných zdrojov?
– Je to individuálne. Podľa slovenskej legislatívy hradí poisťovňa tri stimulácie trikrát za život do 39. roku ženy. Úhrada zahŕňa základnú sadzbu a čiastočne i cenu drahých hormonálnych liekov. Dá sa povedať, že poisťovňa zaplatí približne dve tretiny úkonu. Jednu tretinu si musí uhradiť samotný pár. Treba však mať na pamäti, že nie u každého páru sa používajú rovnaké metódy oplodnenia. V niektorých prípadoch je potrebné spermie pod mikroskopom vkladať do vajíčok, inokedy sa musí spraviť selekcia spermií, mrazenie a iné úkony, ktoré poisťovne už nehradia. Myslím si, že na Slovensku poisťovne hradia základný proces dostatočne, keďže jeden cyklus je v hodnote 2 500 – 3 000 eur. Bolo by však potrebné, aby hradili aj niektoré novšie metódy (napríklad genetické vyšetrovanie embryí a iné).
Musí žena, ktorá podstúpila umelé oplodnenie, dodržiavať iný režim ako žena, ktorá otehotnela prirodzenou cestou?
– Už v priebehu liečebného cyklu, a na začiatku tehotnosti, podávame všetkým ženám podporný hormón (progesterón), ktorý prirodzene produkuje tehotenské žlté teliesko. Dodávajú sa aj niektoré ďalšie preparáty na podporu tehotnosti, napríklad kyselina listová. Progesterón sa podáva preventívne, pretože u žien po umelom oplodnení je v prvom trimestri vyššie riziko potratu. Keď žena prekoná 12-ty až 13-ty týždeň, môžeme povedať, že gravidita je rovnaká, ako po spontánnom otehotnení. Režim ženy po druhom trimestri sa už nijako nelíši. Potom už záleží najmä na tom, koľko má žena rokov a či nemá iné pridružené ochorenia.
Pri umelom oplodnení je žene nasadená aj hormonálna liečba. Môže sa pod vplyvom hormónov zmeniť správanie a celkový stav budúcej matky?
– Myslím si, že nie. Vedľajšie účinky hormónov, ktoré podporujú stimuláciu pri umelom oplodnení, sú minimálne alebo žiadne. Nepostrehli sme zásadné zmeny nálad, alergické reakcie, ani žiadne iné vedľajšie účinky. A to umelé oplodnenie realizujeme u nás týmto spôsobom už viac ako 20 rokov. Aj celosvetovo ide o používanú a populárnu liečbu. Pokiaľ by odborná literatúra publikovala negatívne vedľajšie účinky, tak by takéto preparáty neboli nikdy v liečbe používané. Na toto je veľmi prísna kontrola, ako vo svete, tak aj na Slovensku zo strany Štátneho ústavu na kontrolu liečiv.
Kedy by mala žena rozmýšľať, že podstúpi umelé oplodnenie? Po akom čase, prípadne po akom počte neúspešných prirodzených pokusov by mala vyhľadať lekársku pomoc?
– Žena by nemala hneď uvažovať o umelom oplodnení, ale o komplexnom riešení problému s otehotnením. A mal by o tom uvažovať pár spoločne. Pretože nie je to výhradne problém žien, podiel mužov na neplodnosti je prakticky rovnaký. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa za neplodný pár považuje ten, ktorému sa pri pravidelnom nechránenom pohlavnom styku v čase plodných dní nepodarí otehotnieť po dobu jedného roka. Po tomto čase by sa mali začať aktivizovať a mali by navštíviť lekára. Mali by čo najskôr navštíviť centrum asistovanej reprodukcie, podstúpiť vyšetrenia a pátrať po príčine neplodnosti. Nie každá neplodnosť musí byť riešená formou umelého oplodnenia. Sú aj jednoduchšie metódy, ktoré sú lacnejšie a menej náročné pre samotnú ženu či muža.
S umelým oplodnením sa viaže povera, že práve takýto spôsob oplodnenia dožičí rodičom dvojičky až trojičky. Je to pravda? Aká je pravdepodobnosť, že by sa takáto situácia mohla stať?
– Je to realita z minulosti. Pred desaťročiami, keď nebola ešte natoľko úspešná asistovaná reprodukcia, sme dávali do maternice dve, niekedy až tri embryá. A tam bolo práve to riziko dvojičiek až trojičiek. A samozrejme, vždy sa môže stať, že sa embryo rozdelí na dve, vtedy hovoríme o jednovaječných dvojičkách. Je to jav možný pri prirodzenom i umelom oplodnení. Ale celosvetový trend je už niekoľko rokov takzvaný single embryotransfer (prenos jedného embrya do maternice). Zaviedli sme to aj na Slovensku a aj v okolitých štátoch. Jednopočetná tehotnosť je najlepšou možnosťou, ako donosiť dieťa do správneho termínu pôrodu. Pri dvojičkách je vyšší výskyt predčasných pôrodov, pričom je zvýšená nielen chorobnosť novorodencov, ale aj ich úmrtnosť.
Sú známe prípady, že žene, ktorej sa nepodarilo počať dieťa prirodzenou cestou a podstúpila umelé oplodnenie, sa po tomto procese nakoniec podarilo otehotnieť prirodzene. Čo stojí za týmto výsledkom?
– Toto sa stáva a všetci to poznáme z vlastnej skúsenosti. Niekedy sa dokonca stane, že robíme cyklus In vitro fertilizácie, po prenose embrya žena neotehotnie, ale v ďalšom cykle otehotnie spontánne. Pripisujeme to hormonálnej stimulácii, ktorá tam bola aplikovaná. Nikde nie je napísané, že ak sa žena raz podrobila umelému oplodneniu, nemôže otehotnieť spontánne. Častokrát je psychická pohoda významným faktorom úspechu. Či už počatia umelého alebo spontánneho.
Rôzne filmy nám podsúvajú obraz o tom, ako vyzerá proces darovania spermií. Či realita skutočne odráža povestný erotický časopis, bielu miestnosť, malú ampulku a pekný zárobok, sa dozviete vo videu.