BRATISLAVA – Druhá vlna pandémie je definitívne tu a čísla nakazených nám postupne stúpajú. V piatok 18. septembra sme prekonali rekord a počty pozitívne testovaných sa šplhali k trom stovkám. Z úst odborníkov začíname počuť o potrebe sprísnenia opatrení, pričom niektoré, týkajúce sa hromadných podujatí a cestovania, platia už dnes. Môžeme si však za druhú vlnu sami? Je pre nás horšia, ako tá prvá? Kedy môžeme očakávať vakcínu a malo by byť očkovanie proti koronavírusu povinné? A v čom je koronavírus nebezpečný? Aj o tom sa Glob.sk rozprával s imunológom VLADIMÍROM LEKSOM.
Koronavírus vo veľkom ovplyvňuje naše životy, v súčasnosti tu máme druhú vlnu. Môžeme povedať, že je horšia, ako tá prvá?
– Nedá sa povedať, že by bola horšia. Všetko závisí od toho, z akého uhla sa na to pozeráme. Ak z toho, že tu máme viac nakazených, ako pri prvej vlne, tak áno, potom je druhá vlna horšia. My však nevieme, koľko infikovaných bolo reálne na Slovensku počas prvej vlny, lebo sa netestovalo tak výrazne ako dnes. Avšak, z môjho pohľadu nie je súčasná situácia horšia, ako tá z marca. A to z dôvodu, že na prvú vlnu sme neboli pripravení. Zareagovali sme vtedy asi jediným možným spôsobom – štátnou karanténou. Otázkou je, či sme ten čas, ktorý sme takto získali, využili rozumne, a či sme pripravení na druhú vlnu, ktorá sa tu zdvihla. To sa uvidí v najbližších týždňoch.
Myslíte si, že všetky opatrenia, ktoré sme mali počas prvej vlny, nám ju pomohli zvládnuť tak dobre?
– Určite áno. Prvú vlnu sme však zvládli dobre v tom zmysle, že síce bolo málo chorých a málo úmrtí, ale nedá sa povedať, že by sme ju zvládli dobre aj ekonomicky. Avšak, ako som hovoril, zrejme išlo v tom čase o jediné možné riešenie, keďže sme ten vírus ešte vôbec nepoznali. Krajiny, ktoré nereagovali tak rýchlo, ako my, mali škody na životoch a ekonomické škody oveľa väčšie.
Epidemiologička Alexandra Bražinová hovorila, že v Bratislavskom kraji už máme niekoľko týždňov komunitný prenos. Dá sa na to tak pozerať? Čo by to pre ľudí znamenalo?
– Ja nie som epidemiológ, čiže sa k tejto otázke neviem relevantne vyjadriť, ale ak to hovorí docentka Bražinová, tak to asi bude pravda.
Okolité krajiny majú omnoho horšie čísla. Česko denne prekonáva rekordy, USA sa stále nevymotali z prvej vlny, to isté Brazília. India má denne takmer 100-tisíc nových prípadov. Zvládame koronavírus lepšie, ako spomenuté krajiny?
– Určite áno. Je to aj vďaka tomu, že ľudia akceptovali nariadenia a odporúčania, zvykli si na ne a viac alebo menej ich dodržiavajú. Vo vami spomenutých krajinách nebola disciplína obyvateľstva už od začiatku tak vysoká, ako na Slovensku, a z toho dôvodu majú oveľa ďalekosiahlejšie následky, ako my. Ale je pravda, že teraz po lete sa situácia zhoršila aj u nás. Je to možno aj tak trochu prirodzené, pretože nie sme zvyknutí na to, že by sme mohli byť chorí na tento typ nákazy počas teplého počasia. Koronavírus prišiel v zime, ľudia na to boli mentálne uspôsobenejší. Veď v zime tu pravidelne máme sezónne epidémie chrípky. A teraz v lete si mnohí povedali: „No čo by sa mne mohlo stať?“ Ale práve takéto správanie sa nám môže čochvíľa vypomstiť, ak opäť nezačneme dodržiavať pravidlá ROR – rúško, odstup, ruky. Je potrebné, aby sme rúška nosili, pravidelne si umývali a dezinfikovali ruky, či dodržiavali nariadený odstup od ľudí aj naďalej. Presne ako sme to robili na jar.
Čiže môžeme povedať, že sme disciplinovanejší…
– To neviem povedať, nebol som totiž v zahraničí, ale z medializovaných správ, ktoré sledujem, môžem zhodnotiť, že sme na tom relatívne dobre. Zatiaľ na seba môžeme byť hrdí, ale musíme si všetci dávať pozor na to, aby sme neuverili falošným správam, ktoré sa zdieľajú na sociálnych sieťach o tom, že rúška nepomáhajú, a podobne. Ak totiž niekto sebaisto povie takéto závery, tak na sto percent klame, pretože nemôže vedieť, o čom hovorí. My ten vírus dobre nepoznáme, nevieme o ňom tak veľa, aby sme si mohli dovoliť robiť takéto závery. Opatrnosť je určite na mieste. Čím skôr si to uvedomíme, tým pre nás lepšie.
Mnohí však koronavírus napriek skúsenostiam bagatelizujú. Tým, že nemajú v okolí žiadne nakazeného, si myslia, že to je len silnejšia chrípka. Na druhej strane sú tí, ktorí tvrdia, že nosenie rúška je protizákonné mučenie, zasahuje do našich slobôd a nebudú ho nosiť. Aký máte pohľad na toto? Všetci odborníci totiž tvrdia, že rúško je hlavným pilierom v boji s nákazou…
– Súhlasím s tým, že rúško je jedným z hlavných pilierov v boji s koronavírusom. Tým základným pilierom by však mala byť vzájomná ohľaduplnosť. A rúško k nej patrí. Nie som právnikom, aby som mohol posúdiť, či je protiprávne, alebo nie. Pozrime sa však na lekárov, ktorí dlhé hodiny pracujú v rúškach, niekedy v nich musia byť aj viac ako desať hodín, ak robia vážnu operáciu. Tí sa na to, že ich musia mať, nesťažujú. Museli si na to zvyknúť a iste pritom nepáchajú nič protiprávne.
Reči o nezákonnosti pri nosení rúšok sú veľkým hazardom. Ten, kto ich šíri, zrejme tak robí z vlastnej nevedomosti, alebo sa snaží na seba upútať pozornosť. V každom prípade, je dobré byť rozumný. Umývať si ruky patrí k hlavným pravidlám hygieny a zvykli sme si na to. Nikto z nás totiž nechce mať žltačku. Pijeme čistú vodu, lebo nechceme dostať choleru, a podobne. Tam o protiprávnosti nik nehovorí. Teraz tu máme novú pandémiu a je rozumné, aby sme sa podriadili nariadeniam, ktoré nám odporučia odborníci. Napríklad nosiť rúška, keď to treba. Každý, kto hovorí inak, je ľahkovážny a hazarduje so životmi nás všetkých.
