Prečo je koronavírus taký nebezpečný? V čom môže byť osudný pre rizikové skupiny?
– On je najnebezpečnejší práve preto, že niekto je bezpríznakový, iný má iba slabé príznaky a ďalšieho môže zabiť. Ešte celkom dobre nechápeme, prečo to tak je, aj keď máme viacero teórií. Druhým rizikom je to, že má veľmi dlhú inkubačnú dobu. Ľudia, ktorí sú vírusonosiči, môžu niekoľko týždňov prenášať nákazu bez toho, aby o tom vedeli. Im sa v podstate nič nestane, ale spôsobia ťažké zdravotné problémy, niekedy až smrť, tým, ktorí to od nich chytia.
Keď nás pred 17-timi rokmi strašilo ochorenie SARS, tak síce malo vyššiu smrtnosť (počet nakazených, ktorí na ochorenie zomrú – pozn. redakcie), avšak inkubačnú dobu nemalo tak dlhú, nebolo ani také množstvo bezpríznakových ľudí. A z toho dôvodu sa toto ochorenie nemohlo tak výrazne rozšíriť, pretože tí, ktorí boli pozitívne testovaní, boli aj v ťažkom stave pripútaní na nemocničnom lôžku.
Súčasnú pandémiu môžeme brať aj ako skúšku dospelosti, zrelosti celosvetovej populácie, či si uvedomíme, že mne síce nič nehrozí, ale môžem ohroziť ostatných. Všetko teda závisí od toho, či budeme sebeckí, alebo ohľaduplní.
Nedávno médiami prebehla informácia o úmrtí 15-ročného dievčaťa, ktoré malo potvrdený koronavírus a patrilo do rizikovej skupiny kvôli obezite. V čom je obezita riziková pri tejto pandémii? A kto sú vlastne rizikové skupiny?
– Áno, ukazuje sa, že obezita je veľkým rizikom, a treba si uvedomiť, že obéznych ľudí nie je málo. Ale dôvodov môže byť viac. Najčastejšou príčinou vážnych stavov pri infekcii je, že tí pacienti majú v nerovnováhe imunitný systém. Ak ho majú nastavený príliš „bojovne“, tak sú na tom horšie. A preto je obezita takým problémom, lebo tukové tkanivo spôsobuje práve taký „tichý chronický zápal“ v organizme. Treba však povedať, že to isté môžu spôsobovať aj iné choroby, napríklad autoimunitné ochorenia, cukrovka, a podobne.
Starší ľudia sú tiež ohrození najmä z dôvodu, že nemajú už takú dobrú imunitu. Vtedy môže nastať tzv. cytokínova búrka. Ide o stav, keď je reakcia na koronavírus vykoľajená, postupnosť imunitných reakcií sa naruší a imunita začne viac škodiť, ako prospievať. Predstavte si vojakov v kasárňach, ktorí majú nadránom poplach, ale ani jeden z nich nevie, čo presne má robiť, a tak do seba vystrašene narážajú a nepriateľ zatiaľ prenikne do mesta. Presne o tom je búrka cytokínov.
Vy ste spomínali, že existuje viacero teórií, prečo sú niektorí ľudia príznakoví a iní nie. O aké teórie ide?
– Áno, je ich viacero. Ide o koronavírus a ľudstvo už ich už niekoľko zažilo, spolunažívajú s nami už dlhšiu dobu. Niektoré sú nové a spôsobujú ťažké stavy, ale aj tie staré, ktoré spôsobujú „iba“ ľahkú nádchu, prišli raz ako nové, nik o nich nič nevedel a s určitosťou tiež spôsobili smrteľné epidémie. Jeden z tých dôvodov, prečo sú niektorí ľudia imúnni, môže byť ten, že už v posledných rokoch prekonali ochorenie spôsobené takýmto dnes už nie nebezpečným ľudským koronavírusom. Pamäťové imunitné bunky, ktoré títo ľudia takto získali, rozpoznávajú aj tento vírus, sú voči tomuto novému typu akoby zaočkovaní.
Druhou možnosťou je, že hladina receptoru ACE2, ktorý je akousi vstupnou bránou pre koronavírus do našich buniek, môže byť v populácii rozličná. Tento receptor sa vekom, pri niektorých chronických chorobách, ale aj vinou dlhodobého fajčenia, či už klasického alebo elektronického, zvyšuje. Čiže, mladí ľudia, ktorí dlhodobo fajčia, môžu patriť do tej náchylnejšej skupiny, ktorá ťažšie znáša boj s nákazou.
A napokon, ľudia môžu ovplyvniť to, či koronavírus dostanú alebo nie, aj životosprávou. Je čoraz viac dôkazov o tom, aká je napríklad dôležitá správna hladina vitamínu D. Ten slúži na správne nastavenie imunitnej reakcie, hrá dôležitú úlohu v mnohých sférach imunitného systému – či to už je hladina hormónov, alebo priamy vplyv na imunitné bunky.
Ale dôvodov môže byť viac a nemusíme ich ešte poznať. Napriek enormnému tempu, akým spoznávame tento vírus, nevieme stále zodpovedať mnohé otázky.
Môžeme mať z koronavírusu aj trvalé následky?
– Môže a ukazuje sa, že aj má. Avšak stále nevieme s istotou zodpovedať, aké sú. Aj tí, ktorí prekonajú ochorenie bez väčších problémov, môžu mať trvalé následky. Všetko je to spôsobené tým, že je to nová nákaza prenesená zo zvierat a pre ľudí je to niečo úplne nové. Údaje od pacientov sú jasné. Hrozia fibrotické poruchy pľúc, môže byť poškodené srdce, môžu sa vyskytnúť neurologické problémy. Objavili sa aj problémy, ktorých príčina nie je jasná. Ide o ťažké, neskoré zápalové stavy u detí, ktoré nákazu prekonali celkom ľahko a neskôr sa u nich objavil syndróm systémovej zápalovej reakcie. Naďalej ide o veľkú neznámu a treba k nej pristupovať s rešpektom.
Kedy sme najviac infekční? Je to skutočne až na ten piaty deň?
– Podľa vedeckých štúdií to vyzerá tak, že nakazený človek je už infekčný skôr, ako sa u neho choroba prejaví. Kedy je však najviac infekčný? Ono sa na to dá pozerať z rôznych uhlov. Najviac infekčný môže byť aj ten, kto v sebe nemá veľa vírusu, ale nenosí rúško, prská okolo seba, kašle, spieva, a podobne. A ten, kto je naozaj veľmi chorý a má v sebe veľa vírusu, nemusí ohrozovať ľudí okolo seba, aj keď je infekčný, lebo jednoducho leží v posteli.
Superšíritelia, o ktorých sme počuli, neboli veľmi chorí, lebo by ležali v posteli. Zrejme sú superšíriteľmi preto, lebo o nákaze nevedia, neobmedzujú sociálne kontakty a nakazia tak veľké množstvo ľudí. Najdôležitejšie pre zastavenie, či aspoň výrazné spomalenie šírenia nákazy bude presvedčiť práve takýchto potenciálnych superšíriteľov, aby zmenili svoje návyky. Aspoň dočasu.
Aká je prax pri druhej vlne? Je naďalej množstvo ľudí bezpríznakových, alebo sa, naopak, už vo väčšej miere objavujú aj tí, ktorí majú príznaky? Aké to najčastejšie sú?
– To neviem úplne presne povedať, ale podľa správ to vyzerá tak, že po lete sú viac nakazení mladí ľudia a ľudia v strednom veku, ktorí, pravda, viac chodia po svete, ako tí starší. Preto dnes tá úmrtnosť nie je taká vysoká. V tom je rozdiel oproti zime. Taliansko, Lombardsko, ktoré bolo vtedy prvé na rane, má staršiu populáciu a preto tam ľudia vo veľkom umierali. Rozdiel je teda, zdá sa, najmä v priemernom veku nakazených.
Môžeme si za druhú vlnu sami?
– Druhá vlna by prišla tak či tak, lebo sme otvorili hranice. Tam sme to nevedeli veľmi ovplyvniť. Náš podiel sa ukáže až s komunitným prenosom. Ak budeme mať vysoký komunitný prenos, tak to bude jednoznačne naša vina. Ak nie, bude to vďaka našej ohľaduplnosti, rozumnosti a zrelosti.