BRATISLAVA – Americká NHL bola v uplynulej sezóne poriadne netradičná, extrémne dlhá a zo slovenského pohľadu aj úspešná. Erik Černák totiž s Tampou vyhral Stanley cup. Pre problémami s koronavírusom sa dá rozdeliť na dve časti – pred a potom. Kým Černákovi priniesla zápis hokejovej nesmrteľnosti, pre Jaroslava Haláka bola čiernou morou. Najmä potom, ako ju mal slovenský brankár s Bostonom ideálne rozbehnutú. Bruins vyhrali základnú časť NHL a získali Prezidentskú trofej pre najlepšie mužstvo ligy. Halák spolu s Tuukkom Raskom dostali Jenningsovú tiež trofej pre najlepšiu brankársku dvojicu NHL. Navyše 35-ročný Bratislavčan podpísal s Bostonom novú jednoročnú zmluvu. Ale COVID-19, prerušenie ligy a trojmesačná prestávka všetko zmenili. Boston vypadol už v druhom kole play-off práve s Tampou a sen o najcennejšej klubovej trofej planéty sa medveďom expresne rozplynul. Po štyroch mesiacoch odlúčenia od rodiny sa Halák vrátil domov na Slovensko a Glob.sk sa so slovenským brankárom porozprával nielen o play-off, ale aj o kapitánovi Bostonu Zdenovi Chárovi a jeho novej zmluve, účasti hráčov z NHL na Majstrovstvách sveta a olympiáde a jeho pokračovaní v zámorí.
Už ste vnútorne „predýchali“ neúspech Bostonu v play-off NHL?
– Do prestávky v marci sme mali všetko dobre rozohrané, v základnej časti aj s pozíciou v play-off. No keď sme sa vrátili do “bubliny” v Toronte a v Edmontone, už to nebolo ono. Prehrali sme zápasy o umiestnenie v play-off. Ešte prvé kolo bolo ako tak, aj vstup do druhej série, kde nám v predĺžení ušiel zápas, no potom sa všetko rozsypalo. Tampa bola lepšia a aj šťastnejšia. Zaslúžila si postúpiť.
Prerušenie ligy, prestávka, play-off v neštandardných podmienkach v bubline, odchod Tuukka Raska z tímu počas Stanley cupu. Boli to všetko dôvody prečo Boston skončil už v druhom kole play-off? Aký bol vôbec život v bubline? Popísalo sa toho totiž veľa…
– Po tých troch-štyroch mesiacoch mali všetky mužstvá rovnaké podmienky. No bez divákov to bolo veľmi zvláštne. Nebolo to ono, pripomínalo to tréningové alebo prípravné zápasy. Snažili sa to urobiť čo najlepšie, atmosféra však chýbala. Tým, že máme staršie mužstvo, sa nám ťažšie dostávalo do zápasov, niektorí hráči najmä z prvej päťky mali dlhodobejšie zranenia, ktoré sa ťahali celú sezónu. Hľadať výhovorky nemôžeme, pretože každé mužstvo bolo na rovnakej štartovacej čiare, ale je škoda, že sme nepokračovali v trende z konca základnej časti. Inak to bol celý čas systém zimák – hotel a naopak. Naozaj sa nedalo nikde chodiť a museli sme akceptovať dané podmienky. Iná možnosť nebola.
Viete si predstaviť, že by ste si to museli zopakovať a možno aj na celú sezónu? Súhlasili by hráči a kluby vôbec s podobným modelom?
– Podľa mňa nie, pretože bez divákov bola úroveň zápasov nižšia. Bolo úplne jedno, kto je ako že domáci, výhoda prostredia bola nulová. Majitelia ani hráči už nepristúpia na podobný model.
Nová sezóna NHL by sa mala začať 1. januára, no ešte nie je nič definitívne. V hre sú stále viaceré možnosti. Máte informácie z NHLPA (hráčska asociácia, pozn. red.) v akom formáte by to malo byť, kedy sa definitívne rozhodne a či je vôbec možné uvažovať nad klasickým formátom NHL?
– Musím povedať, že hráči momentálne vedia presne toľko, čo verejnosť a čo sa objavuje v médiách. Ani vedenie NHL ešte samo nevie, ako to všetko bude vyzerať. Situácia v USA nie je s COVID-om ideálna a ťažko povedať, kedy sa začne hrať a v akom formáte. Čakáme na oficiálne informácie, do kedy sa musíme vrátiť a byť k dispozícii v prípravných kempoch.
Uvažuje sa aj nad možnosťou, že by sa hralo zvlášť v Kanade a zvlášť v USA? V NHL je sedem kanadských mužstiev a cestovanie hore dole nie je možné. Hranice sú uzavreté. Čo je podľa vás najprijateľnejšie, ak by sa NHL nemohla odohrať v klasickom formáte?
– Nevýhoda NHL je práve v tom, že je v nej sedem mužstiev z Kanady, kým v napríklad v NBA alebo v bejzbalovej lige je iba jedno. Logistika je tam preto o dosť lepšia. Je to momentálne jeden veľký otáznik. Či budú hrať kanadské mužstvá iba proti sebe, alebo sa dohodne systém viacerých bublín vo viacerých mestách a bude hrať v týždňových turnusoch… Ťažko naozaj povedať, čo bude napokon reálne.
NHL je továreň na peniaze. Straty po skončenej sezóne sú viac ako miliarda dolárov. Veľa sa hovorí aj o platovom strope, ktorý by sa mohol znižovať práve pre situáciu s ochorením COVID-19. Hráči majú svoje zmluvy a asi by bolo treba urobiť dohody. Je to na programe dňa?
– Budúca sezóna by mala byť v poriadku. Počas prestávky sa podpísala nová kolektívna zmluva medzi NHLPA a NHL, kde je presne špecifikované rozdelenie peňazí. Koľko, kedy, ako. Teoreticky je to možné. Uvidíme či prídu majitelia s nejakými novými návrhmi na krátenie peňazí.
Boston po sezóne začal riešiť aj personálne otázky, príchody a odchody hráčov. Pre vás je situácia v tomto smere jednoduchšia, máte novú jednoročnú zmluvu, s ktorou ste spokojný. Ale bude v klube pokračovať Zdeno Chára?
– So Zdenom som bol naposledy v kontakte asi pred mesiacom, keď sme sa rozprávali ako ďalej. Odvtedy sme neboli spolu. Viem určite, že Zdeno chce v NHL pokračovať ďalej. Boston je stále v hre, prebiehajú rokovania medzi majiteľom a Zdenom. Boston je priorita. Zdeno berie do úvahy aj fakt, že má rodinu, má zázemie v Bostone. On sa pozerá aj na tieto veci.
Ak sa NHL začne v januári, je vylúčené, aby hráči zo zámoria prišli na MS alebo na olympijskú kvalifikáciu, čo bude najmä pre slovenskú reprezentáciu poriadne bolestivé. Je vôbec reálna účasť hráčov na šampionáte alebo olympiáde?
– Tento rok to bude veľmi ťažké, zložité až nemožné. Ešte stále nemáme formát ligy, aj keď 82 zápasov sa určite neodohrá, ale čas sa kráti. Najmä keď bude šampionát v rovnakom období ako v minulosti na prelome apríla – mája. Ďalšiu sezónu by NHL chcelo začať načas, v októbri. Olympiáda je ešte otvorená, to je ešte ďaleko, ale pre NHL je prioritou liga, Stanley cup. Navyše medzi posledným zápasom play-off a prvým v novej sezóne musí byť 45 dňová prestávka. Nemyslím si, že na svetový šampionát pôjdu hráči z NHL.
Čo vy a reprezentácia?
– Pre mňa je prioritou ostať v zámorí, v NHL. Ak budem zdravý, bude forma a bude o mňa záujem. Tým, že je sezóna veľmi dlhá, hrá sa osem mesiacov, vždy sa môže niečo stať. Ak máte zdravotné problémy, tak jediná šanca, ako sa dať do poriadku, je po sezóne, počas dovolenky. Preto treba chápať hráčov, že si chcú doliečiť zranenia a nechcú ísť na majstrovstvá sveta. Nie je to jednoduché rozhodovanie.
Neuvažovali ste, že by ste počas prestávky skúsili ligu v Slovane alebo v inom európskom klube či v KHL. Súhlasil by Boston s takouto alternatívou?
– My sme skončili koncom augusta a ja som si chcel hlavne oddýchnuť a vrátiť sa k rodine. Neboli sme spolu štyri mesiace. Keď som sa vrátil na Slovensko, už boli pomaly rozbehnuté ligy a ja som si chcel hlavne oddýchnuť od hokeja a dať sa psychicky aj fyzicky dokopy. Potom som sa pripravoval individuálne a bolo ťažké si nájsť niečo poriadne, každý klub by totiž chcel hráča na celú sezónu. Garantovať, ako dlho by som mohol hrať a kedy by som sa musel vrátiť do Bostonu, by bol problém. Čo viem, tak iba Joe Thornton zo San José hrá vo Švajčiarsku – ako jediný z NHL. Ale ak by sa predlžoval začiatok súťaže, tak sa viac hráčov prikloní aj k takejto alternatíve.