Regióny Top

ROZHOVOR S KLIMATOLÓGOM Tornáda budú na Slovensku stále častejšie

Ilustračná fotografia, Zdroj: TASR / AP

PLOSKÉ – Na deň Zeme nám planéta ukázala, že to, čo sa s ňou robí, sa jej nepáči. Na východe Slovenska sa totiž objavilo tornádo, ktoré spôsobilo viaceré materiálne škody najmä na strechách budov. Posledné obdobie sme na Slovensku počuli skôr o trombách, teda predstupňoch tornád, ako o tornádach samotných. Aký je medzi nimi rozdiel? Čo za to môže? Je za tým najmä globálne otepľovanie? Vyskytovali sa u nás tornáda aj v minulosti? A máme sa obávať, že tu budú tornáda podobnej sily ako v USA? S meteorológom a klimatológom PAVLOM MATEJOVIČOM sa zhovárala redaktorka Zoznam.sk Petra Hollá.

 

Aký je rozdiel medzi trombou a tornádom? Ako také tornádo vzniká?

– Pod tornádom rozumieme vzdušný vír s vertikálnou osou otáčania v tvare chobota alebo lievika, ktorý sa dotýka zemského povrchu. Tromba je staršie označenie pre takýto typ víru, pri trombe však nemusí byť podmienkou, aby sa vzdušný vír dotýkal zemského povrchu. Preto sa v súčasnosti pre takého vzdušné víry uprednostňuje označenie tornádo. V našej oblasti sa však častejšie pri búrkach vyskytujú vzdušné víry s horizontálnou osou otáčania v tvare valca, ktoré voláme ako húľavy. Aj pri nich sa vyskytujú vysoké nárazy vetra, ktoré môžu spôsobiť značné materiálne škody.

Údajne malo tornádo na východe Slovenska v obci Ploské silu F0. Čo to znamená?

– Tornáda môžu mať rôznu silu od F0 až F5. Najslabšie bývajú tornáda F0, pri ktorých môžu maximálne nárazy vetra dosiahnuť maximálnu rýchlosť aj okolo 100 km/h. Spôsobujú drobné škody na krytinách striech a lámu menšie konáre stromov. Na našom území sa vyskytujú tornáda do intenzity F2, ktoré môžu strhnúť aj celú strechu, zničiť chatrnejšiu stavbu alebo vyvrátiť stromy.

Akú má Slovensko historickú skúsenosť s tornádami? Objavovali sa už aj v dávnejšej minulosti?

– Na Slovensku je v súčasnosti pozorované tornádo, alebo minimálne podozrenie naň takmer každý rok. Tornáda sa vyskytovali aj v minulosti, o čom svedčia záznamy v starých kronikách. Nedá sa presne však zistiť, či šlo napríklad o vír s horizontálnou alebo vertikálnou osou otáčania, alebo či sa vyskytol silný vietor v dôsledku prudkého tlakového gradientu. Až moderné technológie nám dnes umožňujú presnejšie detegovať tornáda.

Zdroj: TASR / AP

Môžeme očakávať, že sa v budúcnosti budú tornáda častejšie objavovať na Slovensku? Máme tu vytvorené také podmienky na to, aby u nás tornáda vznikali? Prípadne, majú vplyv na vznik tornád na Slovensku, ktoré je vo vnútrozemí, klimatické zmeny a globálne otepľovanie?

– Je predpoklad, že v budúcnosti sa tornáda budú vyskytovať častejšie. Je to podmienené najmä silnejšími búrkami. V dôsledku klimatickej zmeny všetky atmosférické procesy získavajú na dynamike, čo môžeme pozorovať aj tento rok. Na konci februára najskôr vystúpila teplota v nížinách juhozápadného Slovenska na 20 °C, v apríli sa vyskytli silné mrazy a pomrzla úroda, pričom v Malých Karpatoch dosiahla snehová pokrývka maximum za celú zimu, teraz sa na východe vyskytlo zase tornádo. Takéto prudké zmeny a atypické prejavy počasia sa tak rýchlo v minulosti nestriedali. Je to znak, že s klímou sa niečo deje.

Tornádami je známy najmä stredovýchod USA. Čím je táto oblasť špecifická, že v nej dochádza k vzniku tornád a čím sa jej približuje Slovensko? 

– Najviac tornád sa vyskytuje Severnej Amerike v povodí rieky Mississippi medzi Skalistými horami a Appalačským pohorím. Je to podmienené špecifickými klimatickými a geografickými podmienkami tejto oblasti, kde sa často stretávajú veľmi rozdielne vzduchové hmoty, ktoré sem prenikajú z teplého a vlhkého Mexického zálivu a z veľmi studeného teritória severnej Kanady a Arktídy. Pri ceste vzduchovým hmotám nestoja žiadne prekážky. U nás máme Alpy a Karpaty, ktoré ležia v smere rovnobežiek a vytvárajú pre vzduchové hmoty prirodzenú prekážku. Ani Stredozemné more nemá až taký potenciál ako Mexický záliv. U nás sa preto až také silné tornáda nebudú vyskytovať ani v budúcnosti. Skôr je predpoklad, že tornáda sa u nás budú vyskytovať aj v prechodných ročných obdobiach a tiež v chladnom polroku. Aj tornáda zaradené do nižšej kategórie (F0-F2) však môžu spôsobovať značné materiálne škody. Závisí to aj od toho, či sa vyskytnú vo voľnom teréne alebo v husto obývanej oblasti.

Ako môžeme zistiť, že sa tvorí tornádo? Dá sa predvídať? V čom sú nebezpečné?

– Výskyt tornáda sa dá predpovedať, napríklad v USA meteorológovia dávajú na tornáda výstrahy. U nás sa však tornáda vyskytujú sporadicky, preto ich výskyt nie je možné presne predpovedať. Na silné búrky sa však dávajú výstrahy. Pri nich sa môže vyskytnúť viacero nebezpečných javov, ako sú blesky, krupobitie, prívalové dažde, húľavy alebo tornáda. Preto pred búrkou treba mať rešpekt bez ohľadu na to, či sa pri nej vyskytne alebo nevyskytne tornádo. Ideálne je skryť sa do budov a v nich prečkať búrku. Tornáda, ktoré by devastovali celé mestá a ničili aj železobetónové, murované a kamenné budovy, ako to často vidíme v USA, sa u nás nevyskytujú.

Galéria
Zdroj: TASR / AP
Zdroj: TASR / AP
Ilustračné. Zdroj: TASR / AP
Zdroj: TASR / AP
Zdroj: TASR / AP
Zdroj: TASR / AP
Zdroj: TASR / AP
Zdroj: TASR / AP
Zdroj: TASR / AP
Zdroj: TASR / AP
Zdroj: TASR / AP
Zdroj: TASR / AP
Zdroj: TASR / AP
Zdroj: TASR / AP
Zdroj: TASR / AP
Zdroj: TASR / AP
Zdroj: TASR / AP
Zdroj: TASR / AP
Zdroj: TASR / DPA
navigate_before
navigate_next

Mohlo by vás zaujímať