BRATISLAVA – Karanténa, pozatvárané športoviská, haly, štadióny, plavárne. Zrušené podujatia, turnaje, kvalifikácie, žiadne cestovanie, sústredenia, nič. Svet športu je v totálnej izolácii.
Pri individuálnych športoch to je síce problém, ale nie až tak extrémny, ako pri tých kolektívnych. Behať, posilňovať či udržiavať si kondíciu v domácich podmienkach sa dá v improvizačnom režime, aj keď to nie je ani zďaleka ideálne a normálne. No halové a vodné športy či plávanie sú v tomto smere netrénovateľné. Najmä keď doba, dokedy budú všetky reštrikcie trvať, sa nedá určiť ani odhadnúť. Môže to byť mesiac, ale aj pol roka. Ako sa vôbec môže profesionálny športovec počas súčasnej situácie pripravovať a trénovať sa Glob.sk rozprával s Róbertom Berešom, kondičným trénerom hokejistov Slovana Bratislava, slovenskej reprezentácie, Jaroslava Haláka či Dominiky Cibulkovej.
Dá sa v domácich podmienkach nasimulovať tréning či reálna príprava pre profesionálnych športovcov v dlhodobom horizonte?
– Myslím, si že v žiadnom športe nedokážete nasimulovať športove podmienky aké sú na tréningu, v teréne či v reálnom zápase a pretekoch.
V rámci olympijského štvorročného cyklu majú športovci všetko naplánované na hodiny, dni, týždne – podobná vynútená prestávka musí jednoducho každého, aj najlepšie pripraveného športovca, ľudovo povedané, zlikvidovať.
– Súhlasím. Mnoho športovcov, hlavne v tých individuálnych športoch, má celú svoju prípravu rozfázovanú do rôznych tréningových cyklov od objemového, až po špeciálny vylaďovací a takáto “manipulácia” s termínmi je pre nich veľmi komplikovaná.
Rozdiel je v príprave na individuálne a kolektívne športy ako sú basketbal, volejbal, hádzaná, ktoré majú poriadny hendikep oproti atletike či cyklistike. Viete si predstaviť, že po dvoch mesiacoch bez poriadneho tréningu budú napríklad basketbalisti schopní na úrovni odohrať olympiádu?
Špeciálne športy, ktoré sú závislé od svojho špecifického športoviska (hádzanárske či volejbalové ihrisko, tenisový kurt a podobne), to majú oveľa komplikovanejšie ako individuálne športy, kde je cieľom absolútny športový výkon (beh, cyklistika) prevažne kdekoľvek v teréne. Na ihrisku alebo na kurte musíte okrem fyzickej kondície natrénovať aj tie špecifické zručnosti, herné kombinácie či systémy. To pri televízii nedokážete. Cyklisti a bežci sú v tejto situácii trochu menej hendikepovaní. Tu ale nastáva iný problém. Každá krajina má inak nastavený systém boja s koronavírusom – aj uzavretie športovísk či verejných priestorov. Športovci majú preto nerovnomerne podmienky na tréning, súťaženie a pretekanie. Okrem toho sa často menil, niekedy aj rušil, termín súťaži a pretekov, čo je fyziologicky veľmi náročné. A podať maximálny osobný výkon a zároveň sa porovnávať s inými, ktorí sa mohli viac, alebo aj menej pripravovať, je diskutabilné.
Ale aj individuálne športy majú rozdiely. Je iné, keď v domácich podmienkach trénuje cyklista a plavec…
– Cyklisti a bežci na dlhé trate to majú z hľadiska “podržania” formy (vzhľadom k potrebe športoviska) asi najjednoduchšie, pretože individuálne trénovať v teréne, pripadne doma na trenažéry, je asi jednoduchšie, ako to má plavec, ktorý má okrem vody v jazere s piatimi stupňami všetky plavárne zavreté.
Tréning doma je iba malou kompenzáciou ideálneho tréningového procesu. Je možné povedať ako dlho sa to dá ešte akceptovať a kedy už je to nedostatočné?
– Keď máte už o mesiac nejaké eliminačné preteky, kde potrebujete plniť limity, aj dva týždne sú veľa. Hlavne pri športoch, o ktorých sme hovorili vyššie (plávanie). Iné cyklické vytrvalostné športy si to čiastočne vedia nahradiť už spomínaným spôsobom (v teréne, na trenažéri), ale aj oni pri zmenách termínov musia do svojej prípravy vsúvať rôzne udržiavacie či krátkoobjemové mikrocykly, ktoré im podržia formu. Keď si kondíciu udržujete doma v tímových hrách, tak do dvoch týždňov ste opäť aj v tom špeciálnom “laufe.” Ale ak to trvá 4-8 týždňov, zníži sa aj úroveň fyzického tréningu. Získať opätovné špeciálne zručnosti bude trvať oveľa dlhšie.
Po akom čase sa u športovcov začne prejavovať dovolenkový režim, čiže nedostatok tréningovej aktivity a pokles kondície a výkonnosti?
– Je to individuálne. Záleží to od intenzity toho dovolenkového trénovania. Ale ak je slabé, všeobecne po 3 týždňoch môžete úplne stratiť formu. Tu ale hrozia v tejto súvislosti aj iné fyziologické nepríjemnosti a to zníženie celkovej hormonálnej aktivácie, pokles svalového tonusu… Následným umelo nahnaným a zrýchleným naháňaním všeobecnej aj špeciálnej kondície a zručnosti potom môže dochádzať k zraneniam športovcov.
Čo stravovanie? Tu je rozdiel v tréningovom, súťažnom a súčasnom dovolenkovom období asi tiež veľmi výrazný.
– Určite áno. Športovcom sa zníži kalorický výdaj a keď nechcú dramaticky zmeniť telesnú kompozíciu tela, musia si upraviť kaloricky príjem.