Firmy Pfizer a BioNTech avizovali až 95-percentnú účinnosť testov svojich vakcín na COVID-19 a žiadne vážnejšie vedľajšie účinky. Podobne vysokú účinnosť avizuje aj americká firma Moderna. Čo napovedajú tieto čísla?
– Informácie o úspešnosti vakcín nám prinášajú istú dávku optimizmu do týchto ťažkých časov. Pri akejkoľvek závažnej infekcii, ktorá trápila ľudstvo, bolo objavenie bezpečnej a účinnej vakcíny vážnym zlomom, pretože vtedy začalo nad epidémiou vyhrávať. Ak by sme takúto vakcínu našli aj proti koronavírusu, znamenalo by to zásadné zlepšenie. Informácie, ktoré sa vyskytujú v médiách o vakcínach, sú zatiaľ predbežné. Ak sa podarí firmám a politikom ľudí presvedčiť , že vakcína je naozaj bezpečná, a bude to vidieť aj v praxi, pôjde o zásadný zlom. Vtedy budeme môcť povedať, že sme našli najúčinnejší liek. Na to však musia prejsť všetky fázy prísneho testovania a skúšok vakcíny.
Nehrozia nejaké vedľajšie účinky?
– Schvaľovací proces každej vakcíny je pre farmafirmy veľmi náročný. V poslednej fáze musia otestovať desiatky tisíc dobrovoľníkov. Počas nej sledujú ich zdravotný stav, dopady vakcíny na ich zdravie a podobne. Zodpovedať otázku, či je daná vakcína bezpečná, a či nám nehrozia vedľajšie účinky, budeme vedieť až na konci všetkých testov očkovacej látky. Súčasné informácie sú len predbežné výstupy farmafiriem a skutočnosť môže byť na konci testov iná.
Plošné testovanie sprevádzali viaceré konšpiračné teórie, že pomocou tyčinky slúžiacej na odbery nás začipujú. Rovnaké teórie kolujú aj ohľadne vakcíny, ba ešte „horšie“. Existujú nejaké prieskumy o tom, aké percento populácie je presvedčené, že sa dá otestovať?
– O takýchto prieskumoch neviem. Treba však povedať, že pri každej pandémii a epidémii kolujú viaceré konšpiračné teórie. Videli sme to v minulosti napríklad aj pri epidémii cholery na východnom Slovensku. Patrí to k tomu, pretože človek má vždy z nepoznaného isté obavy. Je úsmevné, ak si niektorí jedinci myslia, že nás pri plošnom testovaní mali čipovať. Neviem si predstaviť, na čo by takéto čipovanie slúžilo, pretože v dnešnej modernej dobe máme kamery na uliciach, mobilné telefóny sledujú vašu polohu a sociálne siete dokážu získať o ľuďoch oveľa viac informácií, ako akési čipovanie. A k čomu by mocným ľuďom tejto planéty slúžilo, aby vedeli, čo robí Fero Mrkvička, kde sa nachádza, alebo čo jedol?
Sám sa každé dva týždne podrobujem testovaniu v nemocnici, či už prostredníctvom PCR alebo antigénových testov. Rovnako tak robia aj moji kolegovia, či rodina. Testovanie treba brať ako boj s pandémiou, preto prosím, aby sme pristupovali k všetkým informáciám racionálne.
Aké percento populácie by sa muselo dať zaočkovať, aby vakcína bola úspešná a účinná?
– Pri infekciách, kde sú rozhodujúce protilátky, je potrebná imunita od 70 do 80 percent populácie. Pri tomto koronavíruse je však dôležitá aj bunková imunita. A malá časť populácie infekciu koronavírusom aj prekoná. Ak sa na to pozrieme týmto smerom, zrejme by stačilo, aby sa dalo zaočkovať aspoň 50 percent populácie. Avšak, samozrejme, čím viac ľudí sa dá zaočkovať, tým lepšie.
Aký čas je potrebný na to, aby sa prejavili účinky vakcíny na pokles počtu nových prípadov?
– U jednotlivca vznikajú protilátky zhruba okolo 14. dňa. Čiže, ide o otázku pár týždňov. Pri imunite populácie je dôležitý skôr počet ľudí, ktorí sa dajú zaočkovať.
Kedy by vakcína mohla prísť na Slovensko a mohli by sme ju začať využívať?
– Ťažko povedať. Prvé informácie hovoria, že v USA by mohlo byť prvé kolo očkovania už koncom tohto roka. Podľa medializovaných informácii by mohla byť vakcína na Slovensku začiatkom budúceho roka. Budeme mať však výhodu v nevýhode, pretože Slovensko nebude prvou krajinou, kde sa vakcína použije, ale až niekoľká v poradí. Myslím si, že tento fakt prospeje aj verejnej mienke na Slovensku. Budeme totiž vidieť, že v iných krajinách sa zaočkovali tisíce až milióny ľudí a nemalo to vážnejší vplyv na ich zdravie. Ba naopak, zásadne ich to ochránilo pred pandemickými opatreniami.
Dá sa nejakým spôsobom zabezpečiť správna motivácia ľudí, aby sa dali zaočkovať?
– Osobne si myslím, že najdôležitejším krokom je vysvetľovanie. Aj keď vieme, že na časť populácie nezaberú ani najsilnejšie argumenty a vysvetľovanie tu nefunguje. Treba si uvedomiť, čo všetko človek riskuje, ak sa zaočkovať nedá – svoje zdravie, zdravie svojich blízkych, kolegov, ale aj ekonomické následky koronavírusu. Koronavírus netreba brať na ľahkú váhu, ide o veľmi závažné ochorenie, ktoré môže byť smrteľné pre veľký počet ľudí. Nedávno zomrela zdravotná sestra v českej nemocnici, ktorá mala 38 rokov, teda nejde len o smrteľné riziko pre starých. Druhá vec sú trvalé následky koronavírusu na našom tele. Už teraz sú známe viaceré dlhodobé následky infekcie, ako sú problémy so srdcom, pľúcami, obličkami. A tretia vec sú následky koronavírusu na ekonomiku. Ak sa na to pozrieme cez túto optiku, tak jedno zaočkovanie je naozaj oveľa menej bolestivé a náročné, ako prekonať koronavírus – byť niekoľko týždňov na PN-ke a riskovať následky.