Politika Top Rozhovory

ROZHOVOR S MARTINOM KLUSOM Odchod Británie prináša viaceré zmeny. Treba si zabezpečiť pas s biometrickými prvkami

Martin Klus. Zdroj: TASR / Jakub Kotian

BRATISLAVA – 1. január 2021. Povestný dátum, kedy sa nielen skončil starý “zlý” rok, ale udial sa aj jeden míľnik. Veľká Británia totiž definitívne opustí Európsku úniu a pre nás sa tak stane treťou krajinou. Inými slovami, cestovanie na ostrovy bude oveľa problematickejšie, ako to bolo doteraz. Našťastie, po vyše 11 mesiacoch sa rokovania o dohode podarilo dotiahnuť do úspešného konca a nepôjde tak o tvrdý brexit, ale o brexit s dohodou. Na čom sa Briti s Európskou úniou dohodli? Čo všetko sa pre nás a iné členské štáty mení? Na čo si treba dať pozor? A na čo sa majú pripraviť Slováci žijúci vo Veľkej Británii? Aj o tom sa Glob.sk rozprával so štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí MARTINOM KLUSOM (40). 

 

Na Vianoce sa podaril dlhoočakávaný krok – Európska únia vyrokovala s Veľkou Britániou dohodu. Čo to v praxi znamená?

– Znamená to významnú vec, a to, že Európska únia sa dohodla na podobe, ako budú vyzerať o. i. obchodné vzťahy medzi Spojeným kráľovstvom a členskými štátmi po 1. januári 2021. Zabránilo sa tak obrovským nepríjemnostiam, ktorým by sme museli čeliť, ak by sme sa nedohodli. V stredu predpoludním bola táto dohoda podpísaná a v najbližších dňoch by malo prebehnúť zavŕšenie ratifikácie v britskom parlamente a následne aj v europarlamente. (Ratifikačný zákon k dohode už schválili obe komory britského parlamentu, pozn. red.)

Vyrokovanie dohody bude v praxi znamenať, že sa naše vzťahy upravili práve týmto dokumentom, ktorý má 1246 strán. Ide o hutne a detailne spracovaný dokument, ktorý upravuje najmä naše obchodné vzťahy, ale nielen. Ak sa na to pozrieme z pohľadu optiky našich občanov, tak pre všetkých, ktorí do Británie prišli pred 31. decembrom 2020, sú aj vďaka tejto dohode garantované sociálne práva, alebo to, že im v budúcnosti budú vyplácané dôchodky. Pre obchodníkov je na druhej strane garantované, že neprejdeme do režimu Svetovej obchodnej organizácie. To v praxi znamená, že sa na naše výrobky smerujúce do Spojeného kráľovstva nebude uplatňovať clo. Táto informácia je mimoriadne dôležitá najmä pre automobilový priemysel, pretože preň by sa clo vyrubovalo až na úrovni 10 percent a malo by to samozrejme vplyv aj na podnikateľskú činnosť viacerých automobiliek na Slovensku.

Navyše, vďaka dohode budeme môcť fungovať na európskom, ale aj britskom trhu tak, že sa nebudú môcť zvýhodňovať jednotlivé spoločnosti. To znamená, že napr. britská vláda nebude môcť subvenciami či dotáciami podporovať svojich výrobcov nad rámec európskych pravidiel, vďaka čomu by získali konkurenčnú výhodu. Z tohto pohľadu ide o dobrú správu aj pre Slovensko.

Čo sú hlavné body dohody a ktorá oblasť je najdôležitejšia z pohľadu Slovenska?

– Ak sa na to pozrieme z hľadiska kvantity, tak určite najdôležitejšia oblasť sú práva našich občanov žijúcich v Británii. Hovoríme o desiatkach tisíc, blížiac sa až k stovke. Tu je ale potrebné dodať, že toto platilo len do 1. januára 2021. Po tomto termíne, je na všetkých občanov EÚ uplatňovaný iný migračný systém, ako tomu bolo doposiaľ.

Určite je dôležité aj to, že sa podarilo vyrokovať, akým spôsobom sa budú riešiť spory. Išlo totiž o oblasť, na ktorej sa pomerne dlho dohoda zasekla a ťažko sa hľadal kompromis. Británia sa totiž tvrdošijne bránila tomu, aby do sporového procesu vstupoval Európsky súdny dvor. Argumentovali pritom, že aj táto oblasť bola súčasťou povestného referenda o brexite a pre nich suverenita a späťvzatie kontroly neznamená, že by subjekt takéhoto typu mal rozhodovať o riešení sporu. Nakoniec sa však kompromis podaril a tým sa získala aj právna istota v oblasti sporov.

Nadviažem na Slovákov žijúcich v Británii. Čo sa pre nich od 1. januára 2021 mení?

– Tí, ktorí prišli do Británie do konca tohto roka, majú povinnosť zaregistrovať sa v schéme, ktorú pre tento účel vytvorila britská vláda. Vďaka tejto registrácii získajú povolenie na pobyt a všetky práva s tým súvisiace tak, ako doteraz. Po 1. januári 2021 však Spojené kráľovstvo prechádza do režimu tretej krajiny z pohľadu EÚ aj naopak a preto tí, ktorí sa rozhodnú vycestovať do Británie po tomto dátume za účelom usídlenia sa, práce, štúdia, alebo podnikania, sa musia riadiť novou migračnou schémou krajiny. Inak povedané, budú musieť o pobyt, prípadne prácu administratívne požiadať. Určite tak pôjde o oveľa náročnejší proces, ako keď bolo Spojené kráľovstvo súčasťou Európskej únie.

Na druhej strane, pre bežné cesty do krajiny sa prakticky nemení nič. Turizmu, obchodných ciest, či krátkodobého pobytu na maximálne 6 mesiacov sa zásadné zmeny nedotknú. Vycestovať však po novom odporúčame už s pasom, ideálne s biometrickými prvkami. Iste nepôjde o vítanú zmenu pre našich občanov. Zrejme bude veľmi dôležité sledovať aj ďalšie aktivity, do ktorých sa Briti zapoja spolu s EÚ. V tejto súvislosti sa hovorí najmä o oblasti vzdelávania, vedy a výskumu. Myslím si, že mnohých Európanov rozhodne nepotešilo, keď Briti odmietli byť aj naďalej súčasťou programu Erazmus +. Nedá sa ale vylúčiť, že v nejakej podobe spolupráca vo vzdelávaní, vede a výskume bude aj naďalej pokračovať.

 

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová (vľavo) a predseda Európskej rady Charles Michel ukazujú podpísanú dohodu o obchode a spolupráci s Britániou po brexite. Zdroj: TASR / AP

Čiže, ak by som chcela ísť napríklad za rodinou do Británie, tak by mi nič nemalo stáť v ceste, až na skutočnosť, že by so sebou mala mať pas a nie občiansky preukaz…

– Presne tak, do 6 mesiacov by to malo ísť úplne bez problémov. Avšak, ak by ste chceli napríklad sestre alebo inému rodinnému príslušníkovi žijúcemu v Británii pracovne pomôcť, tak by to už nebolo také jednoduché, ako doposiaľ, ale museli by ste si požiadať o pracovné povolenie. To vám pritom môže, ale nemusí byť vydané. Toto je tiež jedna z veľkých a negatívnych zmien oproti časom, kým bolo Spojené kráľovstvo súčasťou Európskej únie. Očakáva sa, že zmeny nastanú aj v oblasti uznávania kvalifikácií, čo znamená, že nie všetky kvalifikácie budú automaticky uznávané, ako tomu bolo doteraz. Môže sa to dotknúť napr. lekárov či všeobecne zdravotníkov zo Slovenska, ktorým nemusí byť uznaná kvalifikácia automaticky. Na druhej strane, paradoxne, práve v týchto oblastiach sa dá očakávať, že pracovné povolenia budú vydávané veľmi rýchlo, pretože ide o nedostatkové profesie aj v Spojenom kráľovstve. Určite sa však nájdu aj oblasti, kde bude prebytok pracovnej sily a Spojené kráľovstvo sa tu môže vydať cestou, ktorú poznáme napr. z Kanady, Austrálie, či Spojených štátov, keď pomyselní migranti budú musieť spĺňať určité bodové kritéria, aby im pobyt bol vôbec umožnený.

Ako to bude s balíkmi po novom roku? Budú sa môcť bez problémov posielať do a z Veľkej Británie?

– Na základe brexitovej dohody zrejme nebudú žiadne zásadnejšie problémy s doručovaním poštových služieb, ako sa očakávalo, ak by dohoda nebola. Vzhľadom na to, že balík pôjde mimo Európsku úniu, je ale možné očakávať, že sa v budúcnosti objavia nové regulácie upravujúce napr. cenu balíka, alebo sa objavia cenové limity, ktoré budú upravovať, kedy už bude potrebné platiť clo. Toto všetko sa ešte bude dolaďovať, ale očakávame, že to už nebude také slobodné, ako v časoch, kedy bolo Spojené kráľovstvo súčasťou Únie.

Prečo vyrokovanie dohody trvalo tak dlho a prišla, ako sa hovorí, až v hodine dvanástej?

– Zlou správou bolo najmä to, že sme sa dostali pod ťažký časový tlak, z čoho členské štáty rozhodne nadšené neboli. Ani Slovensko. Jednak preto, lebo bolo náročné prečítať 1246 strán textu tak narýchlo a ešte k tomu počas sviatkov, keďže dohoda vznikla na Štedrý deň. Rozhodne nešlo o jednoduchú záležitosť a keďže bolo potrebné konať rýchlo, aby bez dohody nedošlo ku kolapsu, treba úprimne poďakovať celým tímom ľudí, ktoré to dobre zvládli. Pri otázke, prečo to tak dlho trvalo, sa asi treba vrátiť najmä k problematickým bodom, ako bol napríklad rybolov. Nakoniec sa našiel kompromis, ale vo veľkej miere zrejme vznikal práve pre časový tlak. Ak by vyjednávači vedeli, že majú ešte niekoľko ďalších týždňov, tak by sa na Vianoce zrejme nedohodli.

Na druhej strane – áno, môže sa zdať, že to trvalo dlho, ale treba si uvedomiť, že Spojené kráľovstvo opustilo Európsku úniu len na konci januára tohto roka. A dohody ako táto bežne vznikajú aj niekoľko rokov. Čiže, tých jedenásť mesiacov, a ešte v čase koronakrízy, nie je v konečnom dôsledku taký dlhý čas akoby sa mohlo zdať. Z pohľadu viacerých prerokovávaných oblastí by som si dokonca trúfol povedať, že išlo o rekordne krátku dobu. Som rád, že sa to napokon podarilo.

Ako vy hodnotíte vyrokovanú dohodu? Sú tam obsiahnuté všetky dôležité témy?

– V reálnom živote sa zrejme ešte nájdu body, ktoré v dohode obsiahnuté nie sú. Život totiž prináša aj situácie, na ktoré sa jednoducho nemohlo myslieť dopredu. Na druhej strane, hutnosť celého materiálu hovorí o tom, že sme sa snažili obsiahnuť v dohode všetko podstatné. Treba si však uvedomiť, že táto dohoda nesmie za žiadnych okolností kopírovať všetky výhody, ktoré Spojené kráľovstvo malo ako členský štát EÚ. A týmto smerom bol postavený aj mandát hlavného vyjednávača EÚ pre brexit Michela Barniera. Je to dohoda, ktorá zakladá isté možnosti budúceho fungovania medzi  nami, ale zďaleka nie je taká výhodná, ako keď bolo Spojené kráľovstvo členský štát EÚ. Ani pre nich, ani pre nás. Je to tak z pochopiteľných dôvodov. Ak by sa ktorákoľvek krajina rozhodla ísť rovnakou cestou, ako Británia, musí si byť vedomá, že mnohé stráca. Na druhej strane, ak by sa nevyrokovala dohoda, išlo by o situáciu, v ktorej by stratili obe strany. Nakoniec ide o kompromis, ktorý môžeme považovať za vyvážený.

 

Zdroj: archív

Znamená vyrokovanie dohody, že sa prakticky vrátime tam, kde sme boli v roku 2004, alebo znamená iný režim, aký sme poznali, kým sme neboli v Únii?

– Čiastočne. Sú veci, ktoré sú regulované viac, ako tomu bolo v roku 2004, kedy sme ešte neboli v Únii. Ale sú aj veci, ktoré nás doslova vracajú do tohto obdobia. Ide napríklad o už spomenutú slobodu pohybu občanov. Naozaj sa od 1. januára 2021 vrátime tam, kde sme boli ešte v apríli 2004. To znamená, že ktorýkoľvek náš občan, ktorý by chcel ísť pracovať do Británie, podlieha všetkým procedúram, ktoré sme poznali pred vstupom do EÚ. Sú veci, ktoré rozhodne našich občanov nepotešia. A je otázkou času a budúcnosti, či sa Británia nepokúsi opäť trošku viac k nám priblížiť. Alebo naopak, môže sa stať, že niektoré veci z dohody sa postupne budú upravovať a Spojené kráľovstvo sa EÚ vzdiali ešte viac. Napríklad sporný rybolov je dohodnutý na päť a pol roka a nikto nevie, čo presne bude po tomto období.

Čiže aj po 1. januári sa naďalej môžu niektoré oblasti dohody upravovať…

– Určite áno, avšak nepôjde o záležitosť najbližších mesiacov, ba dokonca zrejme ani rokov. Bude sa však meniť aj dynamika politickej scény v Spojenom kráľovstve a ktovie, môžu prísť aj vlády, ktoré budú chcieť bližšie k Únii, alebo naopak také, čo sa jej budú chcieť ešte viac vzdialiť. A od toho sa budú odvíjať aj úpravy tejto dohody.

Aký je teraz postup z právneho hľadiska – kto všetko ešte bude musieť schváliť dohodu? Nemôže sa stať, že by sme istý čas boli v právnom vákuu?

– To sa práve stredajším podpisom zmluvy podarilo vyriešiť. Dohodu by ešte teoreticky mohli zablokovať parlamenty, ale takýto postoj sa z ich strany sa neočakáva. Dobré je, že táto dohoda začína provizórne platiť už od 1. januára, k tomu členské štáty nemali žiadne výhrady, súhlasila s tým aj Británia. A to je dôvod, prečo sa nedostaneme do vákua, ako sa sprvu predpokladalo. Očakáva sa, že najneskôr do februára prebehne kompletný ratifikačný proces s tým, že sa prinajmenšom časti národných parlamentov budú musieť oboznámiť s vyrokovanou dohodou. V našich podmienkach prebehne diskusia o jednotlivých bodoch dohody na pôde Výboru NR SR pre európske záležitosti.

Ak si Briti opäť zvolili vládu, ktorá by sa chcela vrátiť do EÚ, bude to ešte možné?

– Som si istý, že áno. Aj počas vyjednávaní o dohode niekoľkokrát zaznelo, že EÚ je pripravená na podstatne užší vzťah zo Spojeným kráľovstvom a dlhodobo sme sa nebránili ani možnosti, že by si to Briti s odchodom rozmysleli. Dnes, keď už sú aj formálne mimo EÚ, by takýto návrat musel byť realizovaný ako nové členstvo, ale som si istý, že by sme sa mu nijako nebránili. Práve naopak. Ja osobne by som to úprimne uvítal.

Aká je v súčasnosti situácia ohľadne novej mutácie koronavírusu na britských ostrovoch? Budú sa môcť tí, ktorí stihli prísť z Británie skôr, ako prepukli informácie o šírení mutácie, vrátiť do Veľkej Británie už po Novom roku?

– Osobne si myslím, že cesta naspäť do Spojeného kráľovstva bude oveľa menej problémová, ako cesta na Slovensko, či do EÚ. Videli sme, čo sa dialo pár dní pred Vianocami. Lety boli pozastavené a ľudia sa nemali ako dostať domov. Okrem toho sa zmenila aj naša vyhláška v tom zmysle, že všetci tí, ktorí prišli na naše územie zo Spojeného kráľovstva, musia ísť do karantény a najskôr na piaty deň absolvovať PCR testovanie. Každopádne, Spojené kráľovstvo začalo s očkovaním proti COVID-19 o pár týždňov skôr ako EÚ a má sa za to, že vakcína by mala byť účinná aj voči novej mutácii. Čiže, je tu perspektíva, že sa situácia začne postupne zlepšovať a režim na oboch stranách La Manche uvoľňovať.

 

Zdroj: Glob.sk/Peter Korček

Možno praktická otázka – očakáva sa, že by sa zaviedla povinnosť očkovania pre tých, ktorí cestujú – povedzme, že Slovák, ktorý študuje vo Walese, bude chcieť ísť domov. Bude musieť predložiť očkovací preukaz na COVID-19?

– Áno, táto úvaha dlhodobo rezonuje aj medzi členskými štátmi EÚ, aby sa zriadil tzv. Covid-pass. V ňom by sa zaznamenávalo jednak očkovanie, ale aj prekonanie choroby, či testy, ktoré daný človek absolvoval. Mohlo by ísť o istú formu “vstupenky” do jednotlivých členských štátov, ktoré by mohli na základe tohto covid-passu regulovať pohyb občanov štátov na ich území. Napríklad v Austrálii niektoré letecké spoločnosti už teraz otvorene hovoria o tom, že na palubu pustia len tých ľudí, ktorí budú mať potvrdenie o očkovaní. Myslím si, že touto cestou pôjdu aj viaceré európske letecké spoločnosti. Akonáhle začne byť očkovanie dostupné pre všetkých, tak sa dá predpokladať, že sloboda pohybu sa bude čiastočne regulovať aj na základe absolvovaných vakcinácií.

Na záver – máte odporúčania pre tých, ktorí by sa rozhodli vycestovať do Veľkej Británie, alebo sa do krajiny vrátiť po 1. januári?

– V prvom rade, aby nepodcenili potrebu registrácie. Ak to totiž nestihnú do konca júna 2021, tak sa na nich bude pozerať optikou, akoby prišli do krajiny až po 1. januári 2021. A to pre nich bude znamenať prinajmenšom veľa administratívy. To je z môjho pohľadu v súčasnosti najdôležitejšie odporúčanie pre tých, ktorí už v Spojenom kráľovstve žijú.

Tým, ktorí do Británie vstúpia po 1. januári, odporúčame sledovať stránku ministerstva zahraničných vecí, alebo britského veľvyslanectva na Slovensku, kde sú napríklad aj aktualizované informácie o možnostiach pohybu smerom do Spojeného kráľovstva alebo pri návrate na Slovensko. Rovnako tak aj pri možnostiach štúdia a zamestnania.