ROZHOVOR S MICHALOM KALIŇÁKOM zo ZMOS-u: Na nedostatok informácií od vlády sme si už zvykli

BRATISLAVA – Po týždni nepotvrdených informácií sa konečne dočkali odpovede. Samosprávy netrpezlivo čakali, ako sa vyvinie situácia s avizovaným ďalším celoplošným testovaním. Vláda o tom, ako bude vyzerať finálna podoba, rokovala takmer týždeň a napokon rozhodla, že tzv. skríningové testovanie prebehne doslova z hodiny na hodinu. Samosprávy tento postup vlády nahneval, pretože nemali dostatok času na prípravu, o ktorý jasne žiadali. Okrem toho “padol” aj systém na objednávanie sa na antigénové testovanie. Majú samosprávy obavy? Čo pre ne skríningové testovanie znamená? A boli im vôbec vyplatené náklady na to jesenné? O tom sme sa rozprávali s ústredným riaditeľom Kancelárie ZMOS-u a hovorcom v jednej osobe MICHALOM KALIŇÁKOM.

V novembri sa konali viaceré kolá plošného testovania. Vláda sa zaviazala, že všetky náklady, ktoré s nimi samosprávy mali, preplatia. Aká je skutočnosť?

– Samosprávam boli všetky náklady na testovania vyplatené. Je pravda, že sme istý čas viedli s vládou polemiku o preplácaní výšky nákladov na hlavu testovaného, a podobne. Avšak, argumentovali sme, že ide o súčinnosť v rámci uznesenia vlády, ktoré sa opieralo o ústavný zákon. A ten jasné hovorí, že samospráva musí mať refundované všetky výdavky, ktoré súvisia s plnením vládnej úlohy. Tak sa aj stalo. Problém ale zrejme nastáva niekde inde. Máme totiž informácie, že zdravotníci, ktorí robili stery počas druhého kola plošného testovania, neboli zaplatení. Aj z toho dôvodu možno v súčasnosti vidieť, že zdravotníci nechcú ísť robiť do mobilných odberových miest, pretože ešte nevideli peniaze za ich novembrovú snahu. Aj preto niektoré samosprávy, najmä v obciach, majú problém zohnať ľudí, ktorí testovanie zabezpečia.

Viete povedať, do akej výšky sa vyšplhali náklady na plošné testovania pre samosprávy?

– Bohužiaľ, touto informáciou nedisponujem.

Kto má preplatenie nákladov vôbec na starosti?

– Peniaze za náklady poslalo ministerstvo vnútra po tom, ako rezort financií uvoľnil peniaze vo všeobecnej pokladničnej správe. Čiže vláda, po tom, ako nám dala úlohu v súčinnosti, ju aj musela preplatiť.

Premiér Igor Matovič spolu s ministrami v nedeľu večer, krátko po rokovaní vlády, oznámil, že od pondelka 18. januára do 26. januára bude prebiehať skríningové testovanie ľudí. Ako vnímate skutočnosť, že samosprávam sa tak obrovský projekt oznámil doslova hodiny pred spustením?

– Už sme zvyknutí. Po tom, ako bolo na jeseň oznámené prvé plošné testovanie sme povedali, že nie je dôstojné práve z dôvodu, že v právnom štáte musia rozhodnutiam predchádzať informácie, ktoré sú oznámené oficiálnou cestou a nie prostredníctvom tlačových besied. Starostovia a primátori pociťovali istú nervozitu, pretože o pláne testovať sa rokovalo zhruba týždeň, ale nikto z nich nepoznal ani formu, ani obsah tohto testovania. Ba dokonca nemali informácie ani o tom, do akej miery budú musieť poskytnúť súčinnosť s vládnym plánom.

S určitosťou ale môžem povedať, že starostovia a primátori sa poctivo učili manuály z ministerstva vnútra, aby vedeli nájsť spôsob, akým zvládnuť aj avizované testovania.

Čo to pre samosprávy vôbec znamená?

– V praxi to znamená, že mestá a obce musia využiť všetky svoje skúsenosti a zručnosti, ku ktorým prišli počas každého testovacieho kola na jeseň. Mierne sa nám uvoľnili ruky po tom, ako vláda akceptovala náš návrh, aby testovanie nebolo riadené centrálne, ale cez okresné úrady, ktoré sú súčasťou územia. Z toho dôvodu sme očakávali, že prednostovia týchto úradov budú okamžite po zverejnení bližších informácií diskutovať s primátormi a starostami, aby si určili, kde chýba materiál, kde personál, ochranné pomôcky, akým spôsobom sa bude zabezpečovať logistika distribúcie testovacích setov a podobne. To napokon súviselo aj s tým, či samosprávy budú môcť vo vlastnej réžii zabezpečiť likvidáciu odpadu a tam, kde to nebude možné, zabezpečí likvidáciu okresný úrad.

Majú samosprávy pred skríningovým testovaním obavy?

– Áno, máme určité obavy z dôvodu, že sme sa poučili z vývoja a praxe plošných testovaní. Tie súvisia napríklad aj s počasím, alebo s tým, ako rýchlo dokážu regionálne úrady verejného zdravotníctva rozhodnúť o zriadení nových odberových miest. Určité riziká vidíme aj v tom, že sa nepodarí zabezpečiť dostatočný počet zdravotníckeho personálu, v tomto smere však budú musieť vynaložiť väčšiu snahu vyššie územné celky, teda samosprávne kraje.

Problém vidíme aj v súvislosti s tým, do akej miery sa zabezpečí likvidácia odpadu tam, kde samospráva nedokáže narýchlo zorganizovať verejné obstarávanie na tento typ odpadov.

Okrem toho vidíme nedostatky aj pri MOM-kách, ktoré ešte koncom roka zriaďovali starostovia a primátori na otestovanie žiakov, rodičov a pedagógov kvôli návratu do škôl. Tie sú síce schválené, ale v prevádzke ešte neboli. Budeme sa snažiť docieliť, aby tieto MOM-ky mohli fungovať pre bežných občanov na pretestovanie sa antigénovými testami, aby opäť nemuseli prejsť tortúrou posudzovania a byrokracie.

V súvislosti s MOM-kami nám samosprávy avizovali jeden problém, že budova, ktorá sa označí ako odberové miesto, bude môcť slúžiť iba na tento jeden účel. Toto je aplikačná prax, ktorú máme z posledných hodín.

Majú starostovia informácie o pozitívne testovaných?

– Už od jesene sme apelovali na to, aby starostovia a primátori mali prístup k informáciám o pozitívne testovaných obyvateľoch. Tomu, kto je pozitívny, vieme poskytnúť donášku jedla, liekov, zásobovanie potravinami, alebo likvidáciu jeho odpadu. Doposiaľ však tento zámer schválený nebol. Dôvodom je, že sprístupnením zdravotnej dokumentácie by sme porušili nariadenie o ochrane osobných údajov. Od 15. apríla však paradoxne majú starostovia a primátori v Rakúsku náš zámer k dispozícii a tam evidentne nedošlo k porušeniu GDPR. Od polovice leta platí rovnaký systém aj v Čechách. Zdá sa, že sme si sami na seba uplietli bič. Paradoxné to je aj v tom, že v prípade zriadenia MOM-ky by každý šéf samosprávy poskytoval Národnému centru zdravotníckych informácií rodné čísla, čísla občianskeho preukazu, ale aj výsledok testu. Tak či onak by sa k informáciám o výsledku testu dostali, ale z opačnej strany, ako to bolo doteraz. Okrem toho sme od jesene prízvukovali, že testovanie má zmysel jedine vtedy, ak ho spojíme aj s trasovaním. To sa však doposiaľ nestalo.

Po každom kole testovania poznáme výsledky testov – teda počet pozitívnych a negatívnych, ale nevieme ho spojiť s pobytom v danom regióne. Dôvodom je, že obyvatelia väčších miest sa chodia testovať do malých obcí, prípadne sa vo veľkých mestách testujú aj ľudia, ktorí tam sú na návšteve, alebo prišli do mesta za prácou. A keď sa prídu otestovať ľudia do susedných samospráv, ktoré sú už ale v inom okrese, môže to skresliť aj výsledky čísel za celý okres. Aj po tomto testovaní budeme svedkami toho, že budeme mať globálne informácie, ktoré budú nepoužiteľné.

Aká je komunikácia vlády so samosprávami? Do akej miery ste zapojení do rokovaní?

– Spolupracovali sme na viacerých veľkých rozhodnutiach. Celé sa to však odohrávalo skôr na úrovni neformálnych vzťahov a väzieb, ktoré máme s niektorými vysokými ministerskými úradníkmi.

Treba však otvorenie povedať, že Ústredný krízový štáb, kde padali viaceré známe opatrenia a boli sme jeho súčasťou aj my, nerokoval už takmer 5 týždňov. A to aj napriek tomu, že začiatkom roka vošla do účinnosti nová vyhláška, ktorá umožňuje aj online rokovanie krízového štábu. A je na škodu veci, že pokiaľ sa nechceli stretnúť za jedným stolom, mohli zorganizovať virtuálne rokovanie, ale doteraz tak neurobili.

Pýtajú sa kompetentní na názor, možnosti, či veci, čo by potrebovali, alebo proste idú za nimi a vami s hotovou vecou?

– Prichádzajú za nami so svojou predstavou, my sa im ale snažíme vysvetliť, že pripomienky, ktoré máme, nemajú brať ako kritiku, ale ako cenné praktické skúsenosti. Poukazujeme na ne práve z dôvodu, aby sa vyriešili isté nedostatky, aby sme v budúcnosti nezistili, že sme si vyrobili určité problémy legislatívneho či technického rázu. To sa napríklad ukázalo pri MOM-kách, ktoré počas jesenných testovaní museli byť otvorené. Ukázalo sa, že v niektorých obciach nie je potrebné, aby boli otvorené celý víkend, ale postačí pár hodín na to, aby si samosprávy pretestovali pomerne nízky počet obyvateľov v obci. Vtedy to akceptované nebolo, v súčasnosti už je. Od jesene sme hovorili aj o spomínanom testovaní s trasovaní. To nebolo schválené ani vtedy, ani teraz. Žiaľ, ublížili sme si všetci.

Čo všetko musia samosprávy pri plošnom testovaní zabezpečiť – teda čo všetko je na ich pleciach?

– Stačí sa pozrieť na posledné uznesenie vlády, ktoré bolo publikované v pondelok. Na konci dokumentu sú rozdelené úlohy – šestnásť majú splniť samosprávy a iba jednu okresné úrady. Z tohto pohľadu si vieme predstaviť, aký veľký počet úloh musia samosprávy zabezpečiť. Oceňujeme však to, že k mestám a obciam musia byť súčinné aj okresné úrady a VÚC-ky. Pretože práve od nich sa spoliehame na pomoc všade tam, kde by to samospráva ani pri najlepšej vôli nedokázala zvládnuť sama.

Existuje dohoda o tom, že samosprávam budú opäť preplatené náklady ako pri prvých kolách testovania?

– Rovnako, ako na jeseň, aj teraz samosprávy vychádzajú z uznesenia vlády, ktorá v minulosti uložila mestám a obciach súčinnosť pri testovaní. Dnes sme len v rovine odporúčaní. V prípade, ak sa rozhodnú byť mestá a obce súčinné, tak nebudeme polemizovať o tom, do akej miery budú výdavky preplatené. Okrem toho tu naďalej platí núdzový stav a všetky výdavky súvisiace s plnením úloh musia byť samospráve preplatené do posledného eurocentu.

Majú samosprávy na to vôbec ešte peniaze? Na úkor akej oblasti plošné testovanie ide?

– Práve v tejto oblasti sa podarilo dosiahnuť veľmi dobrú vec. Kým v minulosti si samosprávy museli hradiť náklady samé, ktoré im potom boli preplatené, dnes funguje systém tzv. preddavkov. Tento systém sme navrhovali vláde už skoršie, keďže reálne poznáme, aké náklady majú samosprávy s organizovaním testovania. Vláda tak uvoľní peniaze pre obce, ktoré sú v zložitej finančnej situácii, kedy si nemôžu dovoliť investovať do tejto oblasti a potom dlhú dobu čakať na preplatenie. Rezort vnútra návrh akceptoval a pri aktuálnom testovaní môžu samosprávy o preddavky požiadať.

Aká je súčasná nálada v samosprávach?

– Mestá a obce cítia určitú dávku nervozity, pretože nikto z nás nevie, ako sa bude vyvíjať tempo ekonomiky v dôsledku pandémie koronavírusu. Ak je totiž známe, samosprávy sú financované na základe výnosov daní z príjmov fyzických osôb. Keďže ide o výnos dane z práce, čím viac ľudí je zamestnaných, tým lepšie. Pretože sa darí ekonomike a tým pádom sa darí aj samosprávam. A ak je dlhodobo pribrzdené tempo ekonomiky a ekonomický rast, tak samosprávy netrpezlivo čakajú, ako sa táto oblasť bude vyvíjať.

Vo vzťahu k samotnému testovaniu postupujú na základe získaných skúseností. Viac-menej postupujú intuitívne a vedia, že jediné, na čo sa môžu stopercentne spoľahnúť, sú ich vlastné sily a schopnosti.

Ako ovplyvnila súčasná pandémia koronavírus samosprávy okrem spomínanej ekonomickej neistoty?

– Už na jar mali výdavky s dezinfekciami verejných priestorov, tie však boli preplatené rovnako, ako výdavky za plošné testovania. Tým, že sa vo veľkej miere obmedzil normálny život, došlo k útlmu športových, kultúrnych podujatí, či spoločenských aktivít. Z toho dôvodu samosprávy mimoriadne citlivo rozhodujú o tom, ktoré investičné aktivity podporia a ktoré nie, či ktoré dokončia. Aj z toho dôvodu rezortu financií zdôrazňujeme, aby samosprávy mohli dostať čo najviac peňazí. Ako príklad uvediem našich bratov Čechov – tí poskytli na každého obyvateľa dvojnásobok peňazí, pretože si uvedomili, že čím viac peňazí dajú samosprávam, tým viac ich preinvestujú. A každé preinvestované euro má hodnotu v udržaní pracovných miest, čím sa peniaze v ekonomike hýbu. Práve tu by sme sa mali odraziť a podporovať významné verejné investície. Od betónu by sme mohli naštartovať ekonomiku.

Cítime, že potrebujeme rozhýbať ekonomiku a aj pre to vidíme obrovský priestor pre štát, aby prehodnotil všetky eurofondy. Treba čo najskôr odstrániť všetky bariéry, ktoré vzbudzujú nedôveru voči eurofondom. Štát by mal čo najskôr financovať samosprávy vo vzťahu k tomu, že majú výpadky na príjmoch.

Vo štvrtok sa medializovala informácia, že ZMOS plánuje obciam pomôcť s tzv. objednávkových systémom na ag testovanie. V čom je iné ako to MZ? Ako funguje?

– Tento systém sa osvedčil v mnohých samosprávach pri rôznych aktivitách, napríklad v nemocničných zariadeniach. Nedávno bol mimoriadne úspešne testovaný v Banskej Bystrici pri plošnom testovaní, odkiaľ neboli hlásené žiadne problémy Keďže sme počas prvých kôl plošného testovania zabezpečovali okrem servisu aj špeciálne manuály, tak sme sa aj počas tohto testovania snažili prísť s niečím novým okrem usmernení a metodickej pomoci. V tomto smere nám Získali sme od nej aplikáciu, ktorú sme mohli v piatok distribuovať všetkých samosprávam aj s manuálmi a videoinštruktážami. V súčasnosti máme enormný záujem samospráv, ktoré systém zavádzajú do praxe. Každé testovacie miesto je spojené s aplikáciou, človek sa vie prihlásiť na testovanie na akékoľvek testovacie miesto na presný čas a dátum. Pred MOM-kami tak nebudú rady ľudí, ktorí nebudú musieť vonku mrznúť. Samospráva bude presne vedieť, aké sú výsledky v danom odberovom mieste, a ktoré MOM-ky boli z pohľadu ľudí najvyťaženejšie.

Na záver, trochu z iného súdka – V NRSR je v súčasnosti návrh novely zákona skupiny koaličných poslancov, ktorý navrhuje zrušenie klasických EČV, ale aby bola EČV vydaná na jedno auto, pričom pri predaji by novému majiteľovi ostala pôvodná tabuľka. Počíta sa s tým, že by sa viazanosť na okres trvalého bydliska, ako tomu je teraz, vypustila úplne. Ako vy hodnotíte tento krok poslancov? Bude mať v prípade schválenia negatívny vplyv na samosprávy?

– V prípade schválenia tohto zákona budú musieť samosprávy reagovať iba na zmenu parkovacej politiky. To znamená, že ak niektorí obyvatelia uvidia na rezidentskom parkovaní odstavené auto s EČV inou, akú má ten daný okres, nebudú ho musieť nahlasovať. Nemusí totiž zákonite ísť o vodiča, ktorý vedome porušuje predpisy, ale o ich suseda. V tomto nevidíme technický problém, ktorý by sme nevedeli zvládnuť. Dokonca ani neočakávame problémy pre samosprávy, ktoré by s touto zmenou mohli byť spôsobené.

Treba si uvedomiť, že podobný princíp je v zahraničí bežný. Nemusíme ísť ani ďaleko, aby sme si vedeli určiť jasný príklad – podobný systém využívajú napríklad aj v susednom Maďarsku.

Mohlo by vás zaujímať